aktualizované: 14.04.2024 22:17:56

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

19. Domica‚ Silická ľadnica
                                    Dňa 31.05.2015 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                      Prehliadka jaskyne Domica a Silickú Ľadnicu.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : Jaskyňa Domica
 
Trasa akcie : Jaskyňa Gombasek – Silická Ľadnica – Silica – Silická Ľadnica – Jaskyňa Gombasek
 
Dĺžka trasy :  10,5 km         Prevýšenie :  300  m       Čas trasy podľa mapy:  3,30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Muller, Mullerová, Papcún, Čupaj,Čupajová, 
 
                                   Kunová, Kokoruďová, Olšavský, Olšavská
 
Nečlenovia KST MŠK :  4 účastníci
                       
Turistická mapa  Slovenský kras – Domica  č. 139        Turistický atlas list č. 260
 
Popis trasy :
Ráno začíname prehliadkou jaskyne Domica. <<< Jaskyňa Domica je najväčšia jaskyňa Slovenského krasu. Zaraďuje sa medzi
jaskyne svetového významu. Nachádza sa v južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava. Predstavuje časť jaskynného komplexu,
ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5 358 m,
z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1 315 m. Objavil ju Ján Majko 3. októbra 1926. Mimoriadna pestrosť
kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá
plavba po podzemnej riečke Styx s dĺžkou 140 m. Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja. Teplota
jaskyne sa pohybuje od 10,2 °C do 11,4 °C a vlhkosť od 95 do 98 %. Jaskyňa vznikla v strednotriasových, bielych, (wettersteinských)
vápencoch silického príkrovu. Je výsledkom korozívno-erozívnej činnosti podzemného toku Styxu a Domického potoka, o čom svedčia
oválne tvary chodieb a množstvo riečnych štrkov mimojaskynného pôvodu. Domica sa nachádza v troch vývojových úrovniach s
relatívnym výškovým rozdielom 8 – 12 m. V každej z nich sa vystriedali obdobia erózne a akumulačné, čo dosvedčujú klasicky vyvinuté
povalové korytá. Terajšie suché korytá predstavujú najstaršiu vývojovú úroveň, zatiaľ čo priestory, kadiaľ preteká Styx a Domický potok,
vytvárajú strednú vývojovú úroveň. Poď ňou sa nachádza najmladšia vývojová úroveň, zanesená štrkom a hlinou. Vrchné časti Domice
sa začali vytvárať pravdepodobne po vyzdvihnutí poltárskej formácie nad hladinu mora vo vrchnom panóne, keď sa sformovala aj
terajšia hydrografická sieť. Umelo prekopaný vchod leží vo výške 339 m n. m., vedľa ponoru Domického potoka pod rovnomenným
vrchom, podľa ktorého je jaskyňa pomenovaná. Suché priestory zahrňujú Vstupnú chodbu, Prales, Koncertnú sieň, Palmový háj,
Dóm indických pagod, Suchú chodbu a Sieň terás. Všetky sú vyzdobené množstvom odumretých kvapľových útvarov. Ružové
sfarbenie niektorých kvapľov pochádza od červenej pôdy (terra rosa). Nižšie časti zahrňujú Objavnú chodbu, ktorou preteká Domický
potok a priestory s podzemným tokom Styx – Panenskú chodbu, Majkov dóm, Prvú a Druhú plavbu. Prvú plavbu tvorí Gotický dóm,
ktorého dno vypĺňa 100 m dlhé jazero. Na konci Gotického dómu je Klenotnica s kvapľovými útvarmi Smútočnej vŕby a Stĺpom víťazstva.
Priestory Druhej plavby pozostávajú zo siení a dómov, ktorých dno je zaplavené Styxom v dĺžke 480 m. Z kvapľových útvarov sú
zaujímavé závesy Chobotnice a tanierovité stalagmity Skalnej ruže v Kvetnici. Jaskyňa vyniká bohatstvom tvarov, z ktorých sú pre
Domicu najtypickejšie kvapľové štíty a bubny, cibuľkovité stalaktity, kaskádové jazierka (Rímske kúpele, Plitvické jazerá) a guanové
hrnce. Od začiatku päťdesiatych rokov až do roku 1984 trpela Domica každý rok záplavami, ktoré začali ohrozovať jaskyňu po tom,
ako boli rozorané medze na okolitých družstevných poliach. Po výdatných búrkach stekala prebytočná voda z nesprávne oraných
polí priamo pred jaskyňu. Veľké záplavy postihli Domicu v roku 1954, 1955 a 1964. Napríklad v roku 1960 sa po záplave premenili
závrty na Silickej planine na jazerá. Najväčšia katastrofa postihla Domicu v apríli 1977. Vtedy zúrila silná búrka spojená s veľmi
výdatnými zrážkami. Tlak stúpajúcej vody prelomil železnú bránu na vchode a prúd vody vnikol do priestorov jaskyne. Vstupnú chodbu,
Černošskú chyžu, Archeologickú chodbu, Sieň 11 plameňov, Majkov dóm, Rímske kúpele, Prvú plavbu a v ľavom krídle Prales po
Japonskú čajovňu postihla záplava a ničivý živel všade zanechal stopy. Hneď za vstupnou bránou nápor vody vymlel na betónovom
chodníku asi 4 m dlhú jamu. Na Rázcestí zmizol bez stopy štrk a piesok pripravený na úpravu chodníkov. Na archeologických
lokalitách príval odplavil inštalované artefakty neolitického človeka a lokality boli zanesené vrstvou riedkeho bahna. Zničili sa rozvody
elektrického osvetlenia. Škody boli také rozsiahle, že sa uvažovalo aj o úplnom uzavretí Domice. Vtedajšie Ministerstvo kultúry SSR
sa rozhodlo vykonať nákladnú obnovu jaskyne a vybudovať vstupný areál, ktorý by zabezpečil bezpečnosť pre Domicu. Nový areál
bol oficiálne odovzdaný do užívania 4. októbra 1984 a v súčasnosti neslúži len ako ochrana jaskyne, ale aj ako výstavná časť pre
archeologické artefakty. Vybudovaním nového vstupného areálu sa odstránil iba problém ničivých záplav. Ďalšie nebezpečenstvá
ohrozujú Domicu i naďalej. Najväčším problémom v jaskyni je inštalácia nevhodných svietidiel, ktoré podporujú rast machov na
kvapľoch. Ďalším problémom sú organické látky z polí, ktoré prenikajú do jaskyne, stekajú po stenách a usadzujú sa na dne jazierok.
Menia chemické zloženie vody v jaskyni a tým ohrozujú existenciu kvapľov. Archeologické nálezy Domica je významnou
archeologickou lokalitou. Jaskyňa bola obývaná už pred 5000 rokmi roľníckym  neolitickým človekom, dôkazom čoho sú bohaté
nálezy ohnísk, rôznych črepov z nádob bukovohorskej kultúry (asi 45 000 kusov), kamenných škrabadiel, skalných mlynčekov,
kostených predmetov a pozostatkov po kolových stavbách. V Posvätnej chodbe sa na stenách zachovali aj uhľové kresby
(ornamenty). Medzi sintrovými útvarmi je pozoruhodná zasintrovaná nádobka bukovohorskej kultúry, ktorá sa nachádza aj v
logu jaskyne. >>>  Po prehliadke jaskyne Domica sa presunieme k jaskyni Gombasek, kde začíname trasu žltou značkou z
 parkoviska smerom Silická Ľadnica. Postupujeme lesom najprv chodníkom, potom zabočíme na lesnú cestu z ktorej opäť
schádzame na lesný chodník, ktorý začína prudšie stúpať až vychádzame k horárni Závozná. Značka zabočuje vpravo a pokračuje
lesnou cestou, ktorá má mierne zvlnený profil. Vychádzame na rozsiahlu lúku ktorá sa rozprestiera okolo Silica v časti Bujná.
Opäť vchádzame do lesa ktorý je posiaty okolo chodníka množstvom závrtov, ktoré sa vyznačujú rôznou hĺbkou a veľkosťou.
Po chvíli prichádzame k odbočke smerom mohutná skalná puklina Silická Ľadnica. <<<  Silická ľadnica je zaľadnená jaskynná
priepasť v strednej časti Silickej planiny v blízkosti obce Silica.  Je najnižšie položená ľadová jaskyňa na svete, nachádza sa v
nadmorskej výške 503 m n. m. Priepasť má tvar šikmého, hore otvoreného vreca, ktorého ústie je široké 32 m a vysoké 12 m.
Priepasť sa vytvorila preborením stropu, čím sa odkryla strmá, až previsnutá skalná stena, ktorej hĺbka je 91 m. Na dne ľadovej
priepasti je otvor, ktorý vedie cez 20 m dlhú plazivku do mohutného Archeologického dómu (dlhého 80 m, širokého 25 až 40 m
a vysokého 2 až 10 m). V dóme je aktívny horný tok Čierneho potoka, ktorý sa dostáva na povrch Čiernou vyvieračkou. V dóme
bolo zistené neolitické osídlenie bukovohorskej kultúry. Je vytvorená v druhohorných strednotriasových vápencoch Silického
príkrovu podzemným tokom Čierneho potoka a je súčasťou Silicko-Gombaseckého podzemného hydrologického systému.
Vznikla prepadnutím stropu staršieho podzemného dómu asi pred 2000 rokmi. Inverzia flóry a fauny. Významná archeologická
lokalita. Nie je voľne prístupná, vchod je ohradený plotom. Silická ľadnica je vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku za účelom
ochrany jej hodnôt. Od roku 1995 je  súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. >>>   Žltou značkou pokračujeme ďalej
do obce Silica. Prechádzame riedkym listnatým lesom až prichádzame do obce Silica.  <<<  Silica je obec na Slovensku v okrese
Rožňava. Najvýznamnejšou pamiatkou je opevnený kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi (kalvínov) stojaci na najvyššom mieste
obce. Ide pôvodne o románsku stavbu z druhej polovice 13. storočia, ešte pred pár rokmi považovanú za neskorogotickú
z roku 1525. Neďaleko obce sa nachádza vzácny prírodný výtvor Silická ľadnica. >>>  V obci opustíme značku a pokračujeme vľavo
hlavnou cestou von z obce. Za obcou na kraji cesty si oddýchneme, občerstvíme sa a pokračujeme hlavnou cestou. Na parkovisku
pri ceste zabočíme vľavo žltou značkou naspäť k Silickej ľadnici, kde pokračujeme naspäť žltou značkou ku Gombaseckej jaskyni.
-
-
Mapa trasy :         
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Vstupné priestory do jaskyne Domica.
-
-
Nádherný nátokový vodopád vytvorený v druhohorných strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch silického príkrovu.
-
-
Nádherné kvaple a záclony vytvorený v druhohorných strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch silického príkrovu.
-
-
Veľký podzemný priestor s časťou Rímske kúpele.
-
-
Najväčší podzemný priestor v najspodnejšej časti jaskyne ktorou preteká podzemná rieka Stix v prípade väčších dažďov.
-
-
Časť jaskyne nazývaná sieň pagod.
-
-
Nádherný útvar vytvorený v druhohorných strednotriasových svetlých wettersteinských
vápencoch silického príkrovu nazývaný Strom života.
-
-
Výstup žltou značkou hore strmším chodníkom k horárni Závozná.
-
-
Rozsiahle lúky okolo obce Silica v časti Bujná.   
-
-
Silická ľadnica je zaľadnená jaskynná priepasť.
-
-
Na prístupových schodoch do spodnej časti Silickej ľadnice.
-
-
Skalné steny nad Silickou ľadnicou. 
-
-
Na prehliadkovej plošine v spodnej časti Silickej ľadnice.
-
-
Na vrchnej vyhliadkovej  plošine  Silickej ľadnice.
-
-
Chvíľka oddychu pri ceste na vstupe do obce Silica.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Jaskyne  /  Domica  /
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Slovenský kras  /  Silická ľadnica  /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
 
-