aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

11. Výstup na Obišovský a hrad Kysak
                              Dňa 17.08.2013 uskutočnily sme turistickú akciu.
 
                                     Výstup na hrad Kysak a Obišovský hrad.
 
 
Usporiadateľ :  Vlastná turistická akcia
 
Hrad Kysak :
 
Trasa akcie : Kysak – Horáreň – Hrebeň – Hrad Kysak – Kysak
 
Dĺžka trasy :  5.2   km         Prevýšenie :  350  m       Čas trasy podľa mapy: 2.30  hod
 
Obišovský hrad :
 
Trasa akcie :  Údolie rieky Svinka – Chatová osada – Obišovský hrad - Údolie rieky Svinka
 
Dĺžka trasy :  2.5   km         Prevýšenie :  120  m       Čas trasy podľa mapy: 1.00  hod
 
Účastníci  akcie - správca web stránky : Šlacký, Šlacká
                       
 
Turistická mapa SLANSKÉ VRCHY – Veľká Domaša  č. 116          Turistický  atlas list č. 144
 
 
Popis trasy :  Výstup na hrad Kysak začíname v obci Kysak spred obecného úradu červenou turistickou značkou smerom
Jánošíkova bašta. <<<  Obec Kysak vznikla pravdepodobne po roku 1289. Z listiny z roku 1289 o rozdelení majetku Petra
z Drienova medzi jeho 5 synov, kde najstarší syn Juraj dostal medzi iným aj územie dnešného Kysaku, sa ešte v tom čase
nespomína obec. Prvá zmienka o Kysaku je v listine o deleni hradu a panstva Drienov medzi potomkov Juraja v roku 1335
pod menom Kuzek. Kysak pre svoju dobrú polohu pri Hornáde sa stal obľúbeným miestom pánov z Drienova a tak si tu
vystavali kúriu, v ktorej sa zdržiavali viac, ako na hrade Drienov. Ten bol postavený ako obranný hrad, teda neposkytoval
toľko pohodlia ako iné vtedajšie hrady. Neskôr si postavili hrad v Kysaku, o ktorom je prvá zmienka z roku 1423, ktorý neskôr
spustol a jeho múry sa zrútili. Príčinou bolo, že panstvo z Drienova vymrelo a noví vlastníci hradu z Ploského a Žehne mali
vlastné sídla. V roku 1335 sa v listinách dozvedáme, že v tom čase už bol v Kysaku postavený kostol. Farnosť sa uvádza aj
v pápežských desiatkoch z rokov 1332 - 1337. V tomto období tu tiež bol postavený most cez rieku Hornád. >>>  Postupujeme
dolinkou červenou turistickou značkou okolo starej horárni na rozľahlom voľnom teréne. Značka opusti dolinku a zabočí
vpravo do svahu ktorým prídeme na malú lúčku na hrebeni. Tu opustíme turistickú značku a pokračujeme vpravo slabo
značenou lesnou cestou, ktorá kopíruje hrebeň. Po chvíli sa cesta stratí ale pokračujeme dole svahom do sedla z ktorého
opäť začíname vystupovať hore svahom až vychádzame na vrchol kopca kde sa nachádza hrad Kysak. Na hrane obranného
valu sa nachádza informačná tabuľa hradu Kysak. <<<  Prvé písomné správy o hrade siahajú do roku 1300. Z listiny vyplýva,
že hrad vlastnil myšliansky prepošt Michal z rodu drienovských Abovcov a po jeho smrti synovci Peter a Ján.
Z roku 1304 pochádza ďalšia listina, hrad je v nej spomínaný ako castrum Sumus / hrad Drienov / a bol rozdelený na dve
polovice. Severnú vlastnil Peter a Ján a južnú užívali synovia komesa Mikuláša. Možno usudzovať, že hrad bol postavený
niekedy pred rokom 1300, teda najskôr koncom 13. storočia, avšak nie skôr, ako po roku 1280, pretože v listine týkajúcej
sa deľby majetkov po Petrovi z Drienova medzi jeho synov sa ešte žiaden hrad nespomína. Po roku 1304 boli teda jedinými
majiteľmi už len synovia Juraja – teda Peter a Ján a po ich smrti ich ďalší potomkovia. Hrad Drienov / Sumus / sa spomína
aj v ďalších listinách týkajúcich sa delenia, stráženia a údržby. V roku 1378 sa uvádza, že dedina Kysak ležala pod hradom
Drienov. V 15. storočí boli názvy hradu už odlíšené a v písomnostiach sa Kysacký hrad nazýva ako Kuní kameň, neskôr
už prevzal názov dediny pod ním. Z 15. storočia máme ďalšie doklady o tom, že hrad Kysak bol sídlom drienovskej, ploskej
či budimírskej vetvy Abovcov. Hrad existoval ešte okolo roku 1466, no už začiatkom 16. storočia sa spomína ako neobývaný
a čiastočne v ruinách. Súviselo to z vymretím vetvy Abovcov. Poloha hradu bola z obranného hľadiska veľmi výhodná.
Na jeho výstavbu sa využila prirodzená konfigurácia hradného kopca obtekaného riekou Hornád. Skalnaté štruktúra kopca
sa prirodzene zakomponovali  do hradnej architektúry a obranného systému. Ten dopĺňali aj priekopy a valy. Dodnes je tu
možné nájsť artefakty zaniknutej architektúry a s istou dávkou predstavivosti si je možné dotvoriť aspoň približnú podobu
hradu. Hrad síce bol postavený na dlhom, ale úzkom skalnom výbežku a tak jeho architektúru nebolo možné rozvinúť do
väčších rozmerov. Jadro hradu malo pomerne jednoduchú podobu. Na západnej strane pozostávalo z valcovej veže a
 z hranolovitej vežovej stavby na východnej strane, ktorá je v popise hradu z roku 1439 označená ako podpivničený palác.
Bergrifd / okrúhla veža / ktorý mal priemer 7,5 metrov, stál nad cestou, ktorá stúpala od obce a pod vežou vstúpila do hradu.
Táto cesta je zachovaná dodnes. Predhradie spomínané v popise ako tzv. vonkajší hrad bolo murované a chránilo hrad
od prístupnejšej juhozápadnej strany kopca. Cestu vedenú severným úbočím chránil val a vytvorená priekopa, ktorá sa
pripájala k obom predhradiam. >>>  Prehliadneme si nepatrné ruiny hradu vrátime sa k informačnej tabuli, kde pokračujeme
vpravo po prístupovej ceste kde sa ukazujú zvyšky dolného predhradia. Pokračujeme cestou ktorá vedie na východ a
 strmým svahom schádzame do obce Kysak.  Autom sa presunieme cez obec Obišovce a pokračujeme  údolím rieky Svinka
až k mostu ponad Svinku kde sa nachádza informačná tabuľa prístupu k Obišovskému hradu.  Auto zaparkujeme za mostom
a prichádzame k tabuli. V spodnej časti tabule je veľká šípka smerom vľavo k hradu. Vpravo na tabuli je taktiež malá smerová
tabuľka smerom hore strmým svahom. Pustíme sa vľavo poľnou cestou okolo Svinky, pokračujeme vpravo medzi chatky až
prichádzame do spodnej časti rozľahlých lúk. Vychádzame hore lúkou až prichádzam e na hrebeň kde je postavený prístrešok
s informačnou tabuľou občianskeho združenia Rákociho cesta, ktorá v spolupráci s obcou Obišovce sa snažia o obnovu
Obišovského hradu. Na tabuli sú fotografie s vykonávaných prác na obnove hradu. Pokračujeme vpravo hrebeňom k hradu
až prichádzame na starú prístupovú cestu do hradu. Cestou prichádzame k drevenému mostíku ktorým ponad priekopu
vchádzame do hradu. Vľavo sa nachádza informačná tabuľa hradu. <<<   Stredoveký kamenný hrádok pri Obišovciach patrí
do série tých hrádkov, ktoré sa začali v Uhorsku stavať po roku 1242 po prvom tatárskom nájazde v roku 1241. Pri nájazde
zomrel aj Ivanka – syn Drienovského pána Juraja. Tatársky vpád prinútil rod vybudovať si bezpečnejšie sídlo, ktoré by boli
schopné uchrániť ich pred nepriateľom. Vybrali si lesný kopcovitý masív nad údolím riečky Svinky. Nenápadný vŕšok
nazývaný Zámčisko, ktorý má prudko klesajúce svahy a je prístupný len z východnej strany. Hrádku chýbalo predhradie,
tak že nedisponoval žiadnou hospodárskou základňou. Zrejme aj to svedčí o jeho prechodnej obývateľnosti. Jednoduchá
dispozícia nádvoria nepresahuje rozmery 25 x 30 metrov. Je to typ útočiskového hrádku. Obišovský hrad zanikol skoro,
svedčí o tom aj archeologický materiál, ktorý nepresahuje polovicu 15. storočia. Po zániku hradu už nikdy nebol obnovený.
Samotný areál hrádku bol obohnaný pomerne vysokými, aj dnes dobre viditeľnými valmi a pomerne hlbokou priekopou na
vnútornej strane valu. Celý hradný areál sa skladá zo stredovekej prístupovej cesty, vonkajšieho valu s vnútornou
priekopou, hradného múru so vstupnou bránou, strážnej miestnosti, veže paláca a vlastného nádvoria s cisternou.
Hradný múr predstavuje ešte aj dnes pevnú kamennú stavbu. Podľa vzájomných cezúr hradného múru, hradnej veže a
hradného paláca sa zistilo, že hradný múr bol postavený v prvej etape fortifikačného zariadenia. Hrúbka hradného múru
nie je všade rovnaká, pohybuje sa medzi 230 až 250 cm. Hradné nádvorie bolo ohraničené hradným múrom a v tomto
priestore sa nachádzali ostatné stavby patriace k stredovekému hrádku. Hradné nádvorie bolo upravené tak, aby mohlo
byť čo najviac využité. Veľká časť nádvoria bola vydláždená. Hradná veža stála na východnej strane lokality, na jej
najvyššom bode. Podľa hrúbky muriva i podľa množstva deštrukčného materiálu je zrejmé, že veža bola aspoň trojpodlažná
a bola vybudovaná neskoršie ako hradný múr. V prízemí sa o hradný múr opierala, počnúc prvým poschodím spočívala na
ňom a ďalej z neho vyrastala. Palác mal nepravidelný pretiahnutý pôdorys. Bol vystavaný na južnej strane lokality a vklinený
medzi hlavný múr a hradnú vežu. Obišovský hrad patrí do zoskupenia 6 hradov Šarišský, Kapušianský, hrad Šebeš,
Zbojnícky hrad a Lipovec, ktoré sú združené pod názvom Prešovská hradná cesta. Hrad čakajú konzervačné práce. >>> 
Pozrieme si vykonané práce na obnove Obišovského hradu. Je potrebné vysloviť úctu a poďakovanie všetkým ktorý sa
nezištne podieľajú na obnove hradu, aby aj naši potomkovia mohli poznať našu dávnu históriu. Späť sa vrátime cestou
ktorou sme vystúpili na hrad.  
-
-
Mapa trasy :         
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Kopec na ktorého vrcholu sa nachádza hrad Kysak pohľad z červenej turistickej značky z obce Kysak.
-
-
Informačná tabuľa hradu na dolnom predhradí.
-
-
Pozostatky valcovej veže ktorá stála v západnej časti hradu.
-
-
Zvyšky hradných múrov predhradia v západnej časti hradu.
-
-
Pri informačnej tabuli na dolnom predhradí.
-
-
Obec Kysak pohľad z východného svahu ktorým zostupujeme z hradu Kysak.
-
-
Informačná tabuľa v údolí rieky Svinka o smeru prístupu na Obišovský hrad.
-
-
Rozľahlé lúky smerom nad obec Ličartovce.
-
-
Informačná tabuľa občianskeho združenia Rákociho cesta s fotografiami z prác
vykonávaných na obnove hradu.
-
-
Priekopa ktorá obklopovala hrad s dreveným mostíkom ktorým sa vystupuje do hradu.
-
-
Informačná tabuľa na hrade.
-
-
Odkrytý, opravený a zakrytý čiernou fóliou a zeminou vonkajší hradný múr z dôvodu konzervácie hradného múru.
-
-
Základy veže s okrúhlym pôdorysom ktorá spĺňala obrannú funkciu.
-
-
Pri základoch veže s okrúhlym pôdorysom ktorá spĺňala obrannú funkciu.
-
-
Turistická mapa ŠARIŠKÁ VRCHOVINA - Branisko  č.115   Turistický atlas list č. 143
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-