Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.
|
Múzeum ľudovej architektúry v Bardejovských kúpeľoch.
<<< Skanzen v Bardejovských Kúpeľoch bol otvorený pre verejnosť v roku 1965 ako prvá expozícia múzea v prírode na
Slovensku. Je to prvé múzeum ľudovej architektúry na Slovensku ako súčasť Šarišského múzea v Bardejove. Nachádza
sa v ňom 24 obytných, sakrálnych, hospodárskych a technických stavebných objektov, ktoré reprezentujú ľudovú kultúru
a staviteľstvo slovenského a rusínskeho etnika, žijúceho v regiónoch horného Šariša a severného Zemplína. Jeho
dominantou sú dva drevené kostoly. Ku architektonickej dominante - drevenému kostolu z Mikulášovej - Niklovej pribudol
neskôr drevený kostol zo Zboja v Bukovských vrchoch. Oba gréckokatolícke kostoly sú skvelou ukážkou sakrálnej
architektúry.Väčšina objektov pochádza z 19. a prvej polovice 20. storočia a typologicky patrí k dreveným stavbám
karpatského typu. Sú tu zastúpené štyri druhy stavieb: obytné zrubové domy- ich najrozšírenejšie varianty, rôzne
hospodárske stavby, technické stavby, sakrálne stavby. Najstaršie i najvzácnejšie sú drevené zrubové chrámy východného
obradu z 18. storočia prenesené z obcí Zboj a Mikulášová. Po komplexnej obnove skanzenu v roku 2009 pribudli ešte
tri významné objekty – roľnícke domy z Bardejova a Richvaldu a zvonica z Janoviec, ktorá bola postavená ešte
v roku 1700. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie sa nachádza v múzeu ľudovej architektúry v Bardejovských kúpeľoch.
Poloha trasy fotogalérie :
Bardejovské kúpele sa nachádzajú v západnej časti Ondavských vrchov, severozápadne od mesta Bardejov.
Prístup na trasu fotogalérie :
V Bardejovských kúpeľoch.
Mapa polohy fotogalérie :
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Múzeum Liptovskej dediny.
<<< Múzeu Liptovskej dediny v Pribyline, ktorého základný kameň položili v roku 1972 a otvorili pre verejnosť v roku 1991.
Takým sídelným usporiadaním, aké tu máte možnosť vidieť, sa v minulosti vyznačovali viaceré liptovské obce s výsadami
a právami mestečiek. Domy pochádzajú z niekoľkých liptovských dedín, prevažne z oblasti zatopenej vodnou priehradou
Liptovská Mara. Sú to kópie originálnych stavieb s početnými pôvodnými prvkami. Okrem drevenej ľudovej architektúry
tu nájdete aj rekonštrukcie dvoch výnimočných stredovekých kamenných objektov zo zátopového územia: ranogotický
kostol Panny Márie z Liptovskej Mary (z obce, ktorej meno dnes nesie vodná priehrada) a goticko-renesančný
kaštieľ z Parížoviec. Máte možnosť poprezerať si tu expozície bývania a spôsobu života rôznych sociálnych vrstiev
obyvateľstva Liptova na prelome 19. a v prvej tretine 20. storočia. Bývanie bezzemka, stredného a bohatého roľníka,
remeselníka, obecného richtára, dedinskú školu, atď. Atraktívne expozície bývania vyšších spoločenských vrstiev
liptovského zemianstva sú v zemianskej kúrii z Paludze a v kaštieli z Parížoviec. Predovšetkým v čase letnej sezóny je
naša ponuka obohatená o programy. Sú to vystúpenia folklórnych skupín a súborov, rekonštrukcie ľudových zvykov
a obradov. Vtedy priamo v múzeu pracujú ľudoví umelci, a vy si tak môžete zakúpiť originálny ľudovoumelecký výrobok
priamo od nich, alebo v našej predajni. Milovníkov živočíšnej ríše možno bude zaujímať, že v múzeu sa venujeme aj chovu
domácich zvierat. Oviec, kôz a koní. Expozície bývania v drevených domoch sú otvorené a voľne prístupné. Na každom
dome v múzeu je informačný text v slovenskom, anglickom, nemeckom a poľskom jazyku. Na vaše prípadné otázky vám
radi odpovedia pracovníci múzea. Múzeum liptovskej dediny sa výrazne odlišuje od ostatných múzeí v prírode
predovšetkým formou zástavby a skladbou objektov. Je obrazom stredovekého sídla s výsadami a právami mestečiek.
Okrem drevených obytných a hospodárskych stavieb, reprezentujúcich typické znaky ľudového staviteľstva roľníckych
a remeselníckych vrstiev, sú tu aj dva vzácne stredoveké kamenné objekty. Všetky stavby spolu vytvárajú jedinečnú
skladbu historického a kultúrneho prostredia dávneho Liptova. Goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec je najstarším
zachovaným zemianskym sídlom v Liptove zo 14. - 16. storočia a je spájaný s kráľom Matejom Korvínom a jeho synom
Jánom Korvínom, kniežaťom liptovským. Atraktívnou expozíciou je ranogotický kostol Panny Márie z obce Liptovská Mara
s fragmentmi pôvodných nástenných malieb zo 14. a 15. storočia. V hornej časti areálu múzea sa nachádza statická
expozícia historickej Považskej lesnej železnice. >>>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie sa nachádza v múzeu Liptovskej dediny v obci Pribylina.
Poloha :
Múzeum Liptovskej dediny sa nachádza v severnej časti obce Pribylina.
Prístup k fotogalérii :
V múzeum Liptovskej dediny v obci Pribylina.
Mapa polohy foto trasy :
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Múzeum Karola Plicku – Blatnica.
<<< Karol Plicka – výnimočného umeleckého fotografa, filmára, etnografa, folkloristu a pedagóga, ktorého dielo je po
mnohých stránkach unikátnym záznamom dnes už väčšinou zaniknutých hodnôt. Plickova previazanosť so slovenským
ľudom je viditeľná v jeho tvorbe, ktorá patrí do zlatého fondu slovenského kultúrneho dedičstva. Múzeum vzniklo z podnetu
Plickovho žiaka Martina Slivku, etnografky a fotografky Ester Plickovej a vtedajšieho riaditeľa Slovenského národného
múzea v Martine Igor Krišteka a verejnosti ho sprístupnili v roku 1988. Múzeum Karola Plicku sídli v národnej kultúrnej
pamiatke Prónayovská kúria, situovanej v centrálnej rovinatej časti obce Blatnica. Objekt vznikol pravdepodobne
v 1. polovici 18. storočia ako baroková stavba a v roku 1785 bol pred hlavným vstupom do budovy pristavaný kruhový
portikus (stĺpová predsieň). Koncom 18. storočia bola k východnej fasáde kúrie pripojená vedľajšia hospodárska budova,
ktorá má na severozápadnom priečelí dve otvorené poloblúkové arkády a štít s podlomenicou – strieškou, ktorá chráni
hlavnú fasádu pred dažďom. Samotný objekt je zastrešený manzardovou strechou a krytinou z dreveného šindľa. V rámci
prípravy expozície múzea sa v 80-tych rokoch 20. storočia uskutočnila nenáročná stavebná úprava kúrie, ale v 90-tych
rokoch sa aj napriek tomu objekt dostal do havarijného stavu. V roku 2008 bola z podpory Ministerstva kultúry SR
financovaná celoplošná výmena strešnej krytiny. O rok neskôr v rámci programu Nadácie SPP „Obnovme si svoj dom“
bola zrealizovaná komplexná obnova budovy, ktorá umožnila ďalšiu prevádzku múzea a tak priblíženie uceleného diela
Karola Plicku verejnosti. Expozícia podáva ucelený prehľad o živote a diele umeleckého fotografa, filmára, etnografa,
folkloristu a pedagóga Karola Plicku (1984 - 1987) s osobitým zreteľom na jeho zobrazenie tradičnej ľudovej kultúry
Slovenska, ktoré je po mnohých stránkach unikátnym záznamom dnes už väčšinou zaniknutých hodnôt. Expozícia múzea
je rozdelená na päť hlavných častí. V prvej, vstupnej časti, máme možnosť zhliadnuť chronologický prehľad umelcovho
života, jeho osobné pamiatky, ale i naznačený interiér, v ktorom majster prežil posledné roky svojho života. Zostávajúce
celky sú venované mnohostrannej a rozsiahlej práci Karola Plicka. Zostávajúce celky sú venované mnohostrannej a
rozsiahlej práci Karola Plicku. Začínajú cyklami Panenská príroda, Pastorále a Slovenská dedina. Rozsiahlejší priestor
sústreďuje témy Ťažký chlieb, Materstvo a Slovenská radosť - obraz hier detí a mládeže. Záverečná časť expozície tvorí
výber Plickovej neskorej tvorby, kde sú zaradené snímky historickej a novodobej architektúry. Expozícia Múzea Karola Plicku
ako i samotná zbierka Plickova je doplnená o jeho filmové a zvukové záznamy, dobové technické vybavenie, jej súčasťou
je i majstrova korešpondencia, rôzne ocenenia a medaily a podobne. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie múzea Karola Plicku sa nachádza v obci Blatnica..
Poloha trasy fotogalérie :
Múzeum Karola Plicku sa nachádza v centrálnej časti obce Blatnica.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Blatnica.
Mapa polohy fotogaléria :
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Múzeum Oravskej dediny.
<<< Múzeum je umiestnené v prekrásnom prírodnom prostredí v podhorí Roháčov. Základný kameň bol položený 24.9.1967,
v roku 1975 bolo sprístupnené verejnosti. Väčšina objektov bola odkúpená od pôvodných majiteľov, rozobraná, prevezená
a nanovo poskladaná v múzeu. Ďalšie domy boli vybudované ako kópie pôvodných stavieb. Viac ako 50 stavieb ľudovej
architektúry je tu rozostavených v niekoľkých celkoch, ktoré pripomínajú jednotlivé časti Oravy – Dolnooravský rínok,
Hornooravská ulica, Goralské lazy. Každá časť sústreďuje charakteristické typy stavieb ľudovej architektúry regiónu. Tak ako
v skutočnej dedine sú tu obytné a hospodárske stavby (domy, usadlosti, komory, senníky, salaš ai.), remeselnícke objekty
(kováčska vyhňa, hrnčiarska pec) i technické stavby (mlyn, valcha, mangeľ, olejáreň). Areálom preteká horský potok Studená,
z ktorého je napojený vodný náhon pre mlyn a valchu. Múzeu dominuje drevený kostol sv. Alžbety zo Zábreže z 15.storočia.
Kostol s neskorogotickým maľovaným stropom a s funkčným prenosným barokovým organom je ozajstným klenotom múzea.
Bohatá etnografická expozícia, chov domácich zvierat i pestovanie technických a úžitkových plodín približujú návštevníkom
život na Orave v minulosti. Zariadenie domov a chov domácich zvierat (v letnom období aj pestovanie typických plodín)
umožňujú návštevníkom predstaviť si život a prácu Oravcov v minulosti. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie sa nachádza v múzeu Oravskej dediny.
Poloha trasy fotogalérie :
Múzeum Oravskej dediny sa nachádza pred Chatou Zverovka pri vstupe do Roháčskej doliny.
Prístup na trasu fotogalérie :
Cez obec Zuberec.
Mapa polohy fotogalérie :
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Slovenský betlehem v obci Rajecká Lesná.
<<< Rajecká Lesná je známym pútnickým miestom národného významu. Mariánska úcta charakterizuje toto miesto
prakticky od 15. storočia. Obec je vzdialená približne 26 km južne od centra Horného Považia - mesta Žiliny. Prvá
písomná zmienka o obci je z roku 1413. Do roku 1948 bol názov obce Frivald, ktorý pochádzal z nemeckého Freiwald
(slobodný les, oslobodený od poplatkov). Obec patrila Lietavskému panstvu. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom,
chovom oviec a včelárstvom. Okrem svetovej rarity – unikátneho pohyblivého dreveného Slovenského betlehemu - je
možné v tejto pútnickej obci navštíviť farský Kostol Narodenia Panny Márie z roku 1866 (jeho pôvod sa datuje do
začiatku 14. storočia) s Milostivou sochou Panny Márie Frivaldskej. Tento kostol má od roku 1994 hodnosť
"Basilica minor". Približne 500 m od tejto baziliky sa nachádza Frivaldská kalvária. Kalvária bola postavená v
rokoch 1920 - 1921. Tvorí ju 14 kaplniek (zastavení krížovej cesty) a na vrchu je Kostol Nanebovstúpenia Pána.
Neďaleko pod kalváriou je Kaplnka Lurdskej Panny Márie s prameňom vody, obsahujúcim vápnik a magnézium. Traduje
sa, že má liečivé účinky. Neďaleko Baziliky Narodenia Panny Márie sa nachádza apsida románsko-gotického kostola
zasväteného Márii kráľovnej anjelov, ktorý bol pravdepodobne postavený v poslednej štvrtine 13. storočia. Dlhé roky
slúžil ako mariánske pútnické miesto. Nachádzala sa v ňom socha Panny Márie s Ježiškom (Matky Božej Frivaldskej),
pravdepodobne zo 16. storočia, ktorej pripisujú viaceré zázračné uzdravenia. Záujem pútnikov začal prevyšovať kapacitu
kostola, tak sa rozhodlo s výstavbou súčasnej baziliky minor. Po dokončení nového kostola, bola zbúraná loď, veža a
sakristia. Zachovala sa len apsida, ktorá je v súčasnosti pamiatkovo chránená.
Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej vytvoril majster Jozef Pekara, ktorý začal na tomto diele pracovať v roku 1980.
Rezbár Jozef Pekara sa narodil 15.6.1920 v Borskom Petre, býval v osade Šuja pri Rajci a neskôr v Rajeckých Tepliciach,
kde 5.1.2005 zomrel. Výber profesie nebol náhodný. Vzťah k drevu a práci s ním mal Jozef Pekara už od detstva. Neboli
to však len okolité lesy a rezbársky silný región, ktoré nasmerovali profesnú cestu tejto výraznej osobnosti. Jeho otec
bol debnár a aj starší brat Ján pracoval ako rezbár. Sám začal používať dláta ako desaťročný... Do učenia sa dostal k
vychýrenému rezbárskemu majstrovi Jozefovi Brieštenskému (*1879-†1956). Pod jeho vedením získal nielen potrebnú
zručnosť, ale aj rozvinutie schopností kreatívneho prístupu k tvorbe. Vďaka tomuto sa stal Jozef Pekara návrhárom v
ľudovoumeleckom družstve REZBÁR v Rajci nad Rajčiankou, kde pracoval od roku 1950. Po odchode na dôchodok si
majster plní dávnu túžbu urobiť „niečo veľké“ . Malo to byť dielo, kde budú sústredené všetky doterajšie skúsenosti, ktoré
bude jedinečné, reprezentatívne - SLOVENSKÉ. Majster sa v roku 1980 púšťa do výroby diela, ktoré je odkazom
veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Začal sa rodiť Slovenský betlehem. Vznikal
pätnásť rokov a je umiestnený v Dome Božieho milosrdenstva ( používa sa však aj pomenovanie Dom Božieho narodenia)
v Rajeckej Lesnej, kde je dielo inštalované. Nádherná expozícia nezobrazuje iba Kristovo narodenie, ale aj dejiny
slovenského národa. Betlehem je zapracovaný do scenérie najvýznamnejších slovenských pamiatok, je tu stvárnený
bežný život aj pracovné činnosti slovenského ľudu v minulosti. Krytie finančných nákladov spojených s prevádzkou a
údržbou Slovenského Betlehema zabezpečuje Farský úrad v Rajeckej Lesnej. V súčasnosti je Slovenský Betlehem z
poverenia Biskupského úradu v Nitre cirkevným majetkom, ktorý spravuje tunajší Farský úrad. Nádherná expozícia
nezobrazuje iba Kristovo narodenie v meste Betlehem a jeho život, ale aj dejiny slovenského národa. Scéna Božieho
narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské
regióny svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, katedrály v Nitre, Trnave,
Spišskej Kapitule, Košiciach a ďalšie. V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej
krajiny. Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Spolu je tu rozmiestnených cca 300 postáv, z ktorých sa
polovica pohybuje. Slávnostné verejné otvorenie sa uskutočnilo 26. novembra 1995, kedy bola sprístupnená prvá
časť - oblasť Stredoslovenského kraja, pričom v nasledovných dvoch rokoch sa dielo skompletizovalo doplnením
Západoslovenského a Východoslovenského kraja. Súčasťou budovy Slovenského Betlehemu je Galéria na prvom
poschodí, kde sú vystavené drevorezby významných rajeckých rezbárov, ako Brieštenský, Veselý, Bača. >>>
Trasa fotogalérie :
Fotogaléri sa nachádza v obci Rajecká Lesná.
Poloha trasy fotogalérie :
Obec Rajecká Lesná sa nachádza v južnej časti Žilinskej kotliny.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Rajecká Lesná.
Mapa polohy fotogalérie :
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Mohyla Milana Rastislava Štefánika (Bradlo).
<<< Mohyla Milana Rastislava Štefánika sa nachádza na vrchu Bradlo v Myjavskej pahorkatine, dominujúcom kraji svojou
nadmorskou výškou 543 metrov, nad cestou medzi mestom Brezová pod Bradlom a Košariskami. Je v katastrálnom území mesta
Brezová pod Bradlom. Generál Štefánik tragicky zahynul 4. mája 1919 pri návrate do vlasti neďaleko Ivanky pri Dunaji. O týždeň
neskôr ho pochovali spolu s jeho talianskou posádkou nad jeho rodnými Košariskami na Bradle. O päť rokov po jeho smrti bol
položený základný kameň pamätníka navrhnutého architektom Dušanom Jurkovičom. Na vybudovanie pamätníka bola vyhlásená
národná zbierka, v ktorej sa vyzbieralo dva milióny korún. Mohylu slávnostne odhalili 23. septembra 1928. Charakteristická bielo
sa skvúca terasovitá stavba so štyrmi obeliskmi predstavuje typickú čistotu architektonického prejavu Dušana Jurkoviča v
zosúladení s okolitou krajinou. Celá stavba je postavená z travertínových blokov. Po čelných a bočných schodiskách sa dá
vykráčať až k hrobu velikána slovenských dejín. Na tumbe (vlastnom náhrobku) sú umiestnené štyri dosky s nápismi, ktoré v
poradí juh-východ-sever-západ znejú:
Čs. minister a generál dr. Milan R. Štefánik 21. júla 1880 4. mája 1919
Zahynul pádom lietadla dňa 4. mája 1919 pri Bratislave
S ním kráľ. taliansky serg. U. Merlino a sol. G. Aggiunti
Veľkému synovi oslobodený národ československý
Celá mohyla bola reštaurovaná v rokoch 1988–96, dovtedy chátrajúca národná kultúrna pamiatka. Tumba bola v týchto rokoch
už tak napadnutá zlými poveternostnými vplyvmi, že pôvodné vavrínové vence museli byť nahradené vernými kópiami vysekanými
do talianskeho mramoru. Pôvodný travertínový lom bol už na Slovensku uzatvorený. Takisto boli rozobraté dlažby a znovu
položené na sanované podložie s drenážami. Celé okolie diela bolo čiastočne odhalené do okolitého priestoru výrubom
niekoľkých tzv. náletových drevín, ktoré za posledných skoro 30 rokov zakrývali pohľad na mohylu. Z pomníka je krásny výhľad
do kraja okolitých kopaníc. >>>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie sa nachádza na mohyle M. R. Štefánika.
Poloha :
Mohyla Milana Rastislava Štefánika sa nachádza na vrchu Bradlo v Myjavskej pahorkatine.
Prístup k fotogalérii :
Z mesta Brezová pod Bradlom vedie označená asfaltová cesta takmer až k pamätníku, kde je záchytné parkovisko.
Z Brezovej pod Bradlom červenou a zelenou pásovou značkou k mohyle.
Z Košarísk žltou a zelenou pásovou značkou.
Mapa polohy foto trasy :
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.
-
-
|