Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.
|
Na zasadnutí Výboru svetového dedičstva 4. – 9. 12. 1995 v Berlíne boli jaskyne Slovenského krasu a priľahlého
Aggtelekského krasu v Maďarsku zapísané do zoznamu svetového a prírodného dedičstva UNESCO. Jaskyňa Domica
sa 2.2.2001 zaradila do Zoznamu mokradí medzinárodného významu Ramsarskej konvencie ako reprezentatívny, zriedkavý
a jedinečný príklad prírodného typu podzemnej mokrade v rámci celej Európy s veľkým hydrologickým významom s
výskytom podzemných krasových vôd. Pre svoje výnimočné prírodné a estetické hodnoty bol Nariadením vlády
Slovenskej republiky č.101 z 13.2.2002 vyhlásený Slovenský kras za národný park. Jeho výmera je 34 611 ha, výmera
ochranného pásma je 11 741 ha. Súčasťou národného parku je aj 10 národných prírodných rezervácii o výmere 1 199 ha,
6 prírodných rezervácii o výmere 188 ha a 16 národných prírodných pamiatok ( jaskyne). Najvyšším bodom národného
parku je Matesova skala ( 925 m n.m)., pramenisko Blatného potoka leží vo výške (1028 m n.m), najnižšie miesto sa
nachádza na úpätí Plešivskej planiny (217 m n.nm). Najdlhšou a najhlbšou jaskyňou je jaskynný systém
Skalistého potoka (5689 m, -317 m).Najnižšie položená ľadová jaskyňa na svete je Silická ľadnica (503 m n.m.), prvý
nákres jaskyne je z r. 1719, jej opis od Mateja Bela vyšiel v Londýne už v roku 1744. Najstaršia prírodná rezervácia bola
vyhlásená v roku 1925 s výmerou 200 ha pod názvom Jasovské jaskyne. Najmenšou prírodnou rezerváciou je
Pod Fabiankou o rozlohe 1,22 ha a najväčšou rezerváciou sú Brzotínske skaly o rozlohe 433 ha.
Jaskyňa Domica.
<<< Jaskyňa Domica je najväčšia jaskyňa Slovenského krasu. Zaraďuje sa medzi jaskyne svetového významu. Nachádza sa v
južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava. Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku
jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5 358 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť
sprístupnený okruh dlhý 1 315 m. Objavil ju Ján Majko 3. októbra 1926. Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov
radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx s
dĺžkou 140 m. Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja. Teplota jaskyne sa pohybuje od 10,2 °C
do 11,4 °C a vlhkosť od 95 do 98 %. Jaskyňa vznikla v strednotriasových, bielych, (wettersteinských) vápencoch silického príkrovu.
Je výsledkom korozívno-erozívnej činnosti podzemného toku Styxu a Domického potoka, o čom svedčia oválne tvary chodieb a
množstvo riečnych štrkov mimojaskynného pôvodu. Domica sa nachádza v troch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým
rozdielom 8 – 12 m. V každej z nich sa vystriedali obdobia erózne a akumulačné, čo dosvedčujú klasicky vyvinuté povalové korytá.
Terajšie suché korytá predstavujú najstaršiu vývojovú úroveň, zatiaľ čo priestory, kadiaľ preteká Styx a Domický potok, vytvárajú
strednú vývojovú úroveň. Poď ňou sa nachádza najmladšia vývojová úroveň, zanesená štrkom a hlinou. Vrchné časti Domice sa
začali vytvárať pravdepodobne po vyzdvihnutí poltárskej formácie nad hladinu mora vo vrchnom panóne, keď sa sformovala aj
terajšia hydrografická sieť. Umelo prekopaný vchod leží vo výške 339 m n. m., vedľa ponoru Domického potoka pod rovnomenným
vrchom, podľa ktorého je jaskyňa pomenovaná. Suché priestory zahrňujú Vstupnú chodbu, Prales, Koncertnú sieň, Palmový háj,
Dóm indických pagod, Suchú chodbu a Sieň terás. Všetky sú vyzdobené množstvom odumretých kvapľových útvarov. Ružové
sfarbenie niektorých kvapľov pochádza od červenej pôdy (terra rosa). Nižšie časti zahrňujú Objavnú chodbu, ktorou preteká
Domický potok a priestory s podzemným tokom Styx – Panenskú chodbu, Majkov dóm, Prvú a Druhú plavbu. Prvú plavbu tvorí
Gotický dóm, ktorého dno vypĺňa 100 m dlhé jazero. Na konci Gotického dómu je Klenotnica s kvapľovými útvarmi Smútočnej vŕby
a Stĺpom víťazstva. Priestory Druhej plavby pozostávajú zo siení a dómov, ktorých dno je zaplavené Styxom v dĺžke 480 m.
Z kvapľových útvarov sú zaujímavé závesy Chobotnice a tanierovité stalagmity Skalnej ruže v Kvetnici. Jaskyňa vyniká bohatstvom
tvarov, z ktorých sú pre Domicu najtypickejšie kvapľové štíty a bubny, cibuľkovité stalaktity, kaskádové jazierka (Rímske kúpele,
Plitvické jazerá) a guanové hrnce. Od začiatku päťdesiatych rokov až do roku 1984 trpela Domica každý rok záplavami, ktoré začali
ohrozovať jaskyňu po tom, ako boli rozorané medze na okolitých družstevných poliach. Po výdatných búrkach stekala prebytočná
voda z nesprávne oraných polí priamo pred jaskyňu. Veľké záplavy postihli Domicu v roku 1954, 1955 a 1964. Napríklad v roku 1960
sa po záplave premenili závrty na Silickej planine na jazerá. Najväčšia katastrofa postihla Domicu v apríli 1977. Vtedy zúrila silná
búrka spojená s veľmi výdatnými zrážkami. Tlak stúpajúcej vody prelomil železnú bránu na vchode a prúd vody vnikol do priestorov
jaskyne. Vstupnú chodbu, Černošskú chyžu, Archeologickú chodbu, Sieň 11 plameňov, Majkov dóm, Rímske kúpele, Prvú plavbu
a v ľavom krídle Prales po Japonskú čajovňu postihla záplava a ničivý živel všade zanechal stopy. Hneď za vstupnou bránou nápor
vody vymlel na betónovom chodníku asi 4 m dlhú jamu. Na Rázcestí zmizol bez stopy štrk a piesok pripravený na úpravu chodníkov.
Na archeologických lokalitách príval odplavil inštalované artefakty neolitického človeka a lokality boli zanesené vrstvou riedkeho bahna.
Zničili sa rozvody elektrického osvetlenia. Škody boli také rozsiahle, že sa uvažovalo aj o úplnom uzavretí Domice. Vtedajšie
Ministerstvo kultúry SSR sa rozhodlo vykonať nákladnú obnovu jaskyne a vybudovať vstupný areál, ktorý by zabezpečil bezpečnosť
pre Domicu. Nový areál bol oficiálne odovzdaný do užívania 4. októbra 1984 a v súčasnosti neslúži len ako ochrana jaskyne, ale aj
ako výstavná časť pre archeologické artefakty. Vybudovaním nového vstupného areálu sa odstránil iba problém ničivých záplav.
Ďalšie nebezpečenstvá ohrozujú Domicu i naďalej. Najväčším problémom v jaskyni je inštalácia nevhodných svietidiel, ktoré
podporujú rast machov na kvapľoch. Ďalším problémom sú organické látky z polí, ktoré prenikajú do jaskyne, stekajú po stenách
a usadzujú sa na dne jazierok. Menia chemické zloženie vody v jaskyni a tým ohrozujú existenciu kvapľov. Archeologické nálezy
Domica je významnou archeologickou lokalitou. Jaskyňa bola obývaná už pred 5000 rokmi roľníckym neolitickým človekom, dôkazom
čoho sú bohaté nálezy ohnísk, rôznych črepov z nádob bukovohorskej kultúry (asi 45 000 kusov), kamenných škrabadiel, skalných
mlynčekov, kostených predmetov a pozostatkov po kolových stavbách. V Posvätnej chodbe sa na stenách zachovali aj uhľové kresby
(ornamenty). Medzi sintrovými útvarmi je pozoruhodná zasintrovaná nádobka bukovohorskej kultúry, ktorá sa nachádza
aj v logu jaskyne. >>>
Trasa fotogalérie :
Nachádza sa v jaskyni Domica.
Poloha trasy fotogalérie :
V juhozápadnej časti Silickej planiny, juhovýchodne od obce Dlhá Ves.
Prístup na trasu fotogalérie :
Vo vstupnej hale jaskyne Domica.
Mapa polohy fotogalérie :
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Jaskyňa Driny.
<<< Jaskyňa Driny je kvapľová jaskyňa v Malých Karpatoch. Nachádza sa asi 2 km na juhozápad od Smoleníc v
Smolenickom krase. Objavili ju v roku 1929 I. Vajsábel a J. Banič. Neboli však prví, ktorí sa pokúšali dostať do jaskyne.
Už v roku 1866 v rakúsko-pruskej vojne tu táborili pruskí vojaci. No o naozajstné „prieskumné“ cesty v Smolenickom krase sa
pokúšali až od roku 1920 bratia Vajsablovci, Valovci a Štefan Banič (známy ako vynálezca padáka) so synom Jánom. Pokusy
boli korunované úspechom až v roku 1929, keď sa I. Vajsablovi a J. Baničovi podarilo po viacerých pokusoch preniknúť do
podzemia závrtovým komínom. O päť rokov neskôr, v roku 1934, sprístupnili prvých 175 m. V roku 1950 objavili J. Majko,
A. Droppa a L. Blaha ďalšie časti jaskyne, ktoré vynikajú zachovalou kvapľovou výzdobou. V roku 1959 ju znovu sprístupnili.
Z celkovej dĺžky 636 m je dnes pre verejnosť sprístupnený 550 m dlhý okruh. Vchod do jaskyne je vo výške 399 m n. m.
v západnom svahu vrchu Driny (434 m), ktorý je tvorený pomerne čistými jurskými vápencami. Driny sú puklinovou jaskyňou,
ktorú vymodelovali zrážkové vody, ktoré prenikali do podzemia systémom puklín, takže chodby sú pomerne úzke. Podzemné
priestory nie sú rozsiahle, ale majú veľmi peknú sintrovú výzdobu. Steny sú bohato pokryté sintrom v teplých žltých,
červenohnedých a žltohnedých farbách. Scenériu dopĺňajú pagodovité stalagmity a pre túto jaskyňu tak typické zúbkovité
záclony. Ďalej sú tu drobné jazierka, sintrové vodopády a na dne bývalých podzemných jazierok sa nachádza hráškovitá
výzdoba. K najzaujímavejším priestorom patrí Sieň spolupracovníkov a Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti.
Je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku. >>>
Trasa fotogalérie :
Nachádza sa v jaskyni Driny.
Poloha trasy fotogalérie :
Na východnej strane svahu Malých Karpát nad obcou Smolenice.
Prístup na trasu fotogalérie :
Ľahšou trasou žltou a zelenou pásovou značkou od chaty Jahodník západne od obce Smolnícka Nová Ves.
Ťažšou trasou zelenou značkou z obce Smolenice.
Mapa polohy fotogalérie :
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Gombasecká jaskyňa.
<<< Jaskyňu objavili v roku 1951 dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy (V. Rozložník, L. Herényi, Š. Roda, A. Abonyi, A. Rusňák,
Š. Ivanec a i.) združení v Slovenskej speleologickej spoločnosti. Z celkovej doteraz preskúmanej dĺžky 1525 m je
sprístupnených285 m. Vytvorená je v druhohorných strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch, tmavosivých
gutensteinských vápencoch, svetlosivých vápencoch a dolomitických vápencoch pozdĺž tektonických porúch koróznou
a eróznou činnosťou Čierneho potoka a jeho občasného prítoku z Mramorovej siene. Je súčasťou Silicko - gombaseckého
podzemného hydrologického systému, do ktorého patrí i jaskyňa Silická ľadnica. Obe jaskyne oddeľuje doteraz neznámy
úsek Čierneho potoka. Na povrch vystupuje Čiernou vyvieračkou na úpätí planiny, 11 m nad údolnou nivou Slanej.
Gombasecká jaskyňa predstavuje riečnu výverovú jaskyňu dlhú 1525 m. Vyššie poschodie je 5 až 10 m nad aktívnym
riečiskom Čierneho potoka, ktorý preteká spodnými časťami jaskyne. Suchú chodbu na hornom poschodí vytvorili vody,
ktoré v súčasnosti občasne vystupujú 10 m hlbokou studňou v Mramorovej sieni. Pozoruhodný je nález mnohonôžky rodu
Typhloiulus sp., ktorá dĺžkou tela 26 mm predstavuje doteraz najväčšieho troglobionta – pravého jaskynného živočícha
slovenských jaskýň. Netopiere sa v jaskyni vyskytujú len ojedinele v jarnom období. V posledných rokoch sa vo vstupnej
chodbe od jesene do jari zdržiavajú salamandry škvrnité (Salamandra salamandra). Jaskyniari do podzemných priestorov
prenikli cez Čiernu vyvieračku za pomoci výkopových prác. Zásluhou L. Herényiho a jeho spolupracovníkov je jaskyňa
sprístupnená od roku 1955. Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 285 m, keďže sa však takmer celá trasa prechádza dva
razy, je dĺžka prehliadkovej trasy 530 m, doba trvania prehliadky 30 min. Prevýšenie je minimálne, 7-8 m. Počet schodov
na prehliadkovej trase je 87. Teplota v jaskyni 9 až 9,4°C.Na prehliadkovej trase sa návštevník Gombaseckej jaskyne
môže stretnúť najmä s tenkými, dutými sintrovými brčkami, snehobiele sklovité, až 3 m dlhé brčka, ktoré ostro kontrastujú
s hnedočerveným podkladom vápencových stien. Brčka, ktoré sú tu vytvorené a zachované v takom rozsahu, ako v
žiadnej inej jaskyni na Slovensku. Okrem toho sa tu vyskytujú aj iné formy stalaktitov, stalagmity, rôzne náteky a kôry.
Od roku 1968 sa ako prvá jaskyňa na Slovensku využívala 10 rokov na speleoterapiu. >>>
Trasa fotogalérie :
Sa nachádza v Gombaseckej jaskyni,
Poloha trasy fotogalérie :
Trasa fotogalérie Gombasecká jaskyni sa nachádza v južnej časti Slovenského krasu, severovýchodným smerom od
mesta Plešivec v západnom svahu Silickej planiny.
Prístup na trasu fotogalérie :
Prístup k jaskyni je z hlavnej cesty E571 z Rožňavy do Plešivca a opačne, medzi obcami Slavec a Vidová, kde odbočuje
okresná cesta smerom obec Silica. Z cesty je prístup na parkovisko pred jaskyňou.
-
Mapa polohy fotogalérie :
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ochtinská Aragonitová jaskyňa.
<<< Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne Kapusta pracovníci Východoslovenského
rudného prieskumu v Jelšave M. Cangár a J. Prošek. V roku 1955 si ju prezreli pracovníci Turistu, n. p. a v roku 1956 sa
uskutočnili prieskumné sondovacie práce. Sprístupňovacie práce sa začali v roku 1966 razením prístupovej štôlne dlhej 145 m,
ktorá umožnila jaskyňu otvoriť pre verejnosť v roku 1972. Dĺžka jej sprístupnenej časti je 230 m. Umelý vchod do jaskyne je
dlhý 144 m a prekonáva výškový rozdiel 19 metrov za pomoci 104 schodov. Celková dĺžka jaskyne je 300 m, teplota vzduchu
sa pohybuje od 7,2ºC do 7,8°C. Prehliadka jaskyne trvá 30 minút. Strop jaskyne je zdobený jedinečnými formami excentricke
j formy aragonitu. Sprístupnených jaskýň tohto typu je na svete len veľmi málo a jej charakteristická výzdoba je unikátna v
celosvetovom meradle. Celá oblasť patrí do tzv. gelnickej skupiny tektonickej jednotky označovanej gemerikum. Vytvorená
je v šošovke prvohorných spodnodevónskych kryštalických vápencov a ankeritov, situovanej uprostred nekrasových
hornín – fylitov. Ankerit vznikol zatláčaním (tzv. metasomatózou) starších vápencov. Prístupová štôlňa ústi do jaskyne v
nadmorskej výške 642 m. Klinovité, nahor sa zužujúce chodby a siene sa vytvorili koróznou činnosťou zrážkovej vody, ktorá
presakuje pozdĺž výrazných tektonických porúch. Tvarom odlišné, prevažne horizontálne chodby a siene sú medzi
rovnobežnými tektonickými poruchami. Vznikli najmä koróznou činnosťou pomaly prúdiacej vody následkom miešania vôd
rozdielnych teplôt a chemického zloženia, na čo poukazuje množstvo nepravidelných výklenkov a stropných kupol. Pozdĺž
bývalej vodnej hladiny, ktorá poklesla a dlho stagnovala, sa vytvorili korózne zarovnané stropy (zrezali spodné časti
stropných kupol) a bočné korózne zárezy na skalných stenách. V jaskyni sa zistili tri generácie aragonitu. Tvorí sa z
vodných roztokov s vysokým obsahom Mg-, Fe- a Mn-iónov v podmienkach stabilnej mikroklímy. Najstaršie sú mliečno
zakalené obličkovité útvary a ich korodované zvyšky (datovaný vek 121- až 138-tisíc rokov) s čiastočne rekryštalizovaným
aragonitom, miestami premeneným na kalcit. Najviac zastúpená je druhá generácia aragonitu, ktorý sa vyskytuje v podobe
niekoľko decimetrov dlhých ihlíc a zakrivených až špirálovitých heliktitov (datovaný vek 14-tisíc rokov). Tieto vytvárajú
trsovité alebo kríčkovité útvary (vrátane tzv. železného kvetu), ktoré sú pre návštevníkov najatraktívnejšie. Aragonit
druhej generácie stále dorastá, čím si udržuje bielu farbu a čistý vzhľad. Najmladšia generácia aragonitu, ktorý sa v
súčasnosti tvorí na sedimentoch a železitých okroch, vytvára drobné vejáriky (veľké 2 až 4 mm, miestami aj väčšie),
ojedinele miniatúrne špirálovité útvary. Teplota vzduchu v jaskyni dosahuje 7,2 až 7,8°C, relatívna vlhkosť 92 až 97 %.
K stabilizácii jaskynnej mikroklímy výrazne prispievajú železité okre (obsahujú 47 až 56 hm. % vody), pretože sú schopné
vodnú paru uvoľňovať i pohlcovať. >>>
Trasa fotogalérie :
Nachádza sa v Ochtinskej Aragonitovej jaskyni.
Poloha trasy fotogalérie :
Nachádza sa vo východnej časti Stolických vrchov, južne od obce Ochtiná.
Prístup na trasu fotogalérie :
Vo vstupnej hale Ochtinskej aragonitovej jaskyne.
Mapa polohy fotogalérie :
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Jaskyňa Šarkanova diera .
<<< Šarkanova diera a Chyža je verejnosti voľne prístupná jaskyňa s vyznačením trasy sprístupnenia. Jaskyňa sa nachádza
v nadmorskej výške 690 m. n .m. v kratšej rázsoche na severnej strane Vysokého vŕšku v doline potoka Jordán. Ide o inaktívnu
fluviokrasovú jaskyňu, pozostávajúcu z priestrannej chodby, ktorá sa rozširuje miestami do siení a dómu. Najväčším jaskynným
priestorom je Vysoký dóm. Celková dĺžka jaskyne je 177 m. Je významnou paleontologickou a archeologickou lokalitou.
Už v roku 1878 v nej Samuel Roth našiel archeologické nálezy, kosti jaskynného medveďa, vlka, jeleňa, brava a jaskynného
leva. V blízkosti vstupného otvoru vykopal Juraj Bárta / 1951 / sondu v ktorej doložil osídlenie v mladšej doby
kamennej – neolitu / 5. tisícročie pred Kr. /. Archeologické nálezy patria kultúre s mladšou lineárnou keramikou, ďalej
želiezovskej a bukovohorskej kultúry. Zaznamenané boli aj nálezy z vrcholného a neskorého stredoveku a novoveku.
Severne od vchodu do Šarkanovej diery sa v nadmorskej výške 693 m. n .m. nachádza 14 m dlhá verejnosti neprístupná
jaskyňa Chyža. Vytvorili ju presakujúce vody pozdĺž pukliny, jej priestory však rozšírilo jej mrazové zvetrávanie. Jaskyňa
je archeologickou lokalitou. Osídlenie Chyže korešponduje so susednou Šakanovou dierou. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie sa nachádza v jaskyni Šarkanova diera..
Poloha trasy fotogalérie :
Trasa fotogalérie sa nachádza na severnom svahu Vysokého vrchu.
Prístup na trasu fotogalérie :
Náučným chodníkom v obci Poráč.
Mapa polohy fotogalérie :
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Važecká jaskyňa.
<<< Važecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Liptovskej kotline pri Važci. Nachádza sa v doline Bieleho Váhu na severnom
okraji Nízkych Tatier v pohorí Kozie chrbty, pri JZ okraji obce Važec, vo výške 748 m n. m. Jaskyňu objavil študent
Ondrej Húska v roku 1922 a o šesť rokov ju provizórne sprístupnili. Neskôr jaskyniari objavili ďalšie priestory v podzemí
a v roku 1954 ju sprístupnili už definitívne. Celková dĺžka jaskyne je 400 m, z čoho je sprístupnených 230 m pohodlnou
prehliadkovou trasou. V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor. Važecká jaskyňa je vytvorená
v zaujímavom type kotlinového krasu v šedomodrých vápencoch stredného triasu, ktoré sa striedajú so svetlými dolomitmi.
Podzemné priestory vznikli v pleistocéne erozívnou a korozívnou činnosťou vôd Bieleho Váhu, ktoré vnikali pod povrch
tektonických puklín hlavne na vrstvových plochách vápencov. Preto majú priestory jaskyne tvar nízkych priestranných sál,
sčasti vyplnených riečnymi nánosmi. Podzemné priestory zahŕňajú chodby, dómy a siene, ktoré vznikali na miestach
tektonických puklín a mnohé majú rútivý charakter. Priestory jaskyne skrášľuje pestrofarebná, sklovito-modrá, modro-biela
alebo voskovo žltá sintrová výplň. Zo stropu visia tenké brčká, stalaktity, záclony, na podlahe sú hrubšie stalagmity
a podlahové náteky. Nájdeme tu zátišia bohato zdobené sintrovými nátekmi a mladými kvapľami rôznych tvarov a farieb.
Medzi najpozoruhodnejšie patrí 2 m vysoký a 80 cm široký kvapľový stĺp a Biele záclony v Húskovej sieni, Koralové
jazierko v Jazierkovej sieni, Galéria a Zbojnícka komora. Jaskyňa je do značnej výšky vyplnená riečnymi usadeninami
(Kostnica, Hlinená chodba, Čarovná záhradka), v ktorých sa zachovali kosti jaskynného medveďa (Ursus speleus).
Važecká jaskyňa je staticko-dynamickým typom jaskyne s priemernou teplotou 7,1°C a vlhkosťou 94%. Z recentných
živočíchov sa tu vyskytuje podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), v sintrových jazierkach žije
chvostoskok (Colembolla). >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie sa nachádza vo Važeckej jaskyni.
Poloha trasy fotogalérie :
Trasa fotogalérie sa nachádza na južnom okraji obce Važec.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Važec.
Mapa polohy fotogalérie :
Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.
-
-
|