Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.
|
Pieniny - na ich územi sú vyhlásené národné parky. V Poľsku je to Pieninski Park Narodowy (PPN) a na Slovensku
Pieninský národný park (PIENAP). Na západe, v Poľsku, národný park začína Zelenými skalkami nad vodnou plochou
čorštýnskej priehrady a pokračuje hradným bradlom Čorštýn ďalej na východ, cez Macelovú horu, Novú horu, Tri Koruny,
Sokolicu a končí bralom Bystrík, na pravej strane Dunajca, na začiatku Malých Pienin. Na slovenskej strane národný park
začína Hôrkou a Uhliskami nad Červený Kláštorom a pokračuje Kláštornou horou, Plašnou s Haligovskými skalami, Holicou
a Malými Pieninami na východ ku kóte Vrchličky na ktorej územie národného parku končí. V minulosti boli na území
národného parku maloplošne chránené územia ale od roku 2004 ich nahradila zonácia národného parku a v súčasnosti má
Pieninský národný park štyri zóny. Zónu A s piatym stupňom ochrany, zónu B so štvrtým stupňom ochrany, zónu C s tretím
stupňom ochrany a zónu D, ktorú tvoria intravilány a rozvojové územia obcí Červený Kláštor, Haligovce a Lesnica, s druhým
stupňom ochrany. Charakter pieninskej prírody je výsledkom zložitých vývojových procesov, klimatických výkyvov, no najmä
neustálej eróznej činnosti vody a vetra ako aj rušivej činnosti mrazu. Malebný reliéf Pienin spolu s nespútanosťou a druhovou
pestrosťou živej prírody je hlavnou atrakciou tohto územia. Pieniny sa nachádzajú na rozhraní vonkajších a vnútorných Karpát,
pričom ich reliéf je tvorený 1,5 až 5,0 km širokým bradlovým pásmom, haligovskou jednotkou a vnútrokarpatským paleogénom
a kvartérom. Typickou črtou územia je mimoriadne komplikovaná geologická skladba - kolmé vápencové skalné steny
a vežičky, atraktívne bradlá a previsy rozmanitých tvarov a tajuplné jaskyne. Medzi najvýznamnejšie bradlá v Pieninách
patria: Vysoké Skalky (1050 m.n.m.), Vysoká (1014 m.n.m.), Kýčera (953 m.n.m.), Rabštín (845 m.n.m.), Holica (824 m.n.m.)
či Šafranovka (742 m.n.m.) a Poľana (558 m.n.m.). Početné jaskyne sa zase viažu na krasové formy bradlového reliéfu
Haligovských skál a Kače. Z nich najznámejšou a najväčšou je jaskyňa Aksamitka v Haligovských skalách, z dôvodu vysokej
ochranárskej hodnoty nie je však sprístupnená pre verejnosť. Fauna a flóra Pienin je známa svojou nespútanosťou s typickou
druhovou pestrosťou. Na pomerne malej ploche tu totiž prechádzajú vápencové skaly či exponované územia do tienistých
údolí a hlbokých roklín, a tie o pár desiatok metrov do súvislých lesov či náhorných plání a lúk. Striedajú sa tu územia s
rozšírením druhov chladnomilných či druhov teplomilných, ako aj oblasti s výskytom západokarpatských a východokarpatských
druhov. Práve toto je jedným z najdôležitejších faktorov pre enormnú druhovú pestrosť fauny a flóry. Z pestrej pieninskej
flóry sú botanicky veľmi hodnotnými endemitické a subendemitické druhy - králik zawadského, nevädza triumfetová pieninská,
kurička štetinatá pieninská. Rastú tu aj niektoré zo vzácnych druhy rastlín - borievka netatová, chryzantéma pieninská,
púpava pieninská či soldanelka karpatská. Väčina z nich je samozrejme pod zákonnou ochranou. V pieninskej faune je
známy jeden endemit - chvostoskok (Onychiurus carpenteri) a karpatský endemit - stonôžka (Hybomiscus mariae).
Veľmi vzácnymi druhmi sú kobylka pieninská a bystruška lesklá, z cicavcov aj jazvec obyčajný, mačka divá či rys ostrovid.
Spišská Magura je flyšové pohorie na severnom Slovensku. Výška jej vyše 30 km dlhého hrebeňa sa pohybuje
okolo 1000 m.n.m. a najvyšší vrch Repisko dosahuje výšku 1259 m.n.m. jej súčasť Podhôľno-magurskej oblasti. Susedí z
juhu s Podtatranskou brázdou, Tatrami a Podtatranskou kotlinou, z východu s Levočskými vrchmi a Spišsko-šarišským
medzihorím a na severe s Pieninami. Západnú a časť severnej hranice tvorí štátna hranica s Poľskom. Spišská Magura
sa delí na dva geomorfologické podcelky: Repisko na juhozápade a Veterný vrch na severe. Hranica medzi nimi vedie
údolím Rieky a cez Magurské sedlo. Najvyšším vrchom pohoria je Repisko (1 259 m n. m.) v juhozápadnej okrajovej
časti pohoria. Hlavný hrebeň podcelku Repisko vedie po línii Repisko - Magurka - Bukovina - Smrečiny - Spádik -
Magurské sedlo - Javor - Toporecké sedlo, kde nadväzuje na hlavný hrebeň podcelku Veterný vrch - Kameniarka -
Riňava - Veterný vrch (najvyšší vrch rovnomenného podcelku, 1 101,2 m n. m.). Pohorie je rozdelené na viaceré rázsochy
údoliami potokov a riečok: Frankovský potok, Rieka, Jordanec, Lesniansky potok, Toporský potok, Šoltýsa a ďalšie.
Údolie Dunajca na severe je hranicou s Pieninami, toky Javorinky a Bielej od Tatier a v údolí Popradu, v tzv.
Ružbašskej bráne sa stýka s pohorím Levočské vrchy. V časti Osturnianska brázda a na priľahlých svahoch
Spišskej Magury sa zachovali viaceré jazierka zosuvného charakteru. Napr. Malé jazero, Veľké jazero, Ksenino jazierko,
Osturnianske jazero. V podcelku Repisko sa zachovalo Jezerské jazero tiež zosuvného charakteru. Na styku pohoria
s kotlinami vyvierajú minerálne pramene (Vyšné Ružbachy, Toporec).
Červený Kláštor – Lesnica.
<<< Červený Kláštor leží na sútoku rieky Dunajec s potokom Lipník na štátnej hranici s Poľskom, severovýchodne
od Vysokých Tatier v regióne, ktorý miestni obyvatelia nazývajú Zamagurie. Obcou prechádza hranica Pieninského
národného parku a tvorí vstupnú bránu do národnej prírodnej rezervácie - Prielom Dunajca. Je prirodzeným centrom
cestovného ruchu v Zamagurí. Dejiny obce sú zviazané s kláštorom, ktorý v roku 1319 založil magister Kakaš Berzevici,
dedič a v tom čase majiteľ takmer všetkých majetkov na severozápadnom Spiši. V období 1329 až 1563 bol kláštor
sídlom kartuziánov a v rokoch 1704 - 1782 tu sídlila rehoľa kamaldulov. V rokoch 1956 - 1966 štát zabezpečil obnovu
tejto národnej kultúrnej pamiatky a kláštor sprístupnil verejnosti.
Lesnica - Obdobie konca 13. stor. a zač. 14. stor. môžeme pokladať za obdobie rozvoja kolonizácie Zamaguria.
V jeho závere bola najväčším vlastníkom pôdy v oblasti šľachtická rodina z Brezovice. Hrad Nedeca, resp. Dunajec
bol vybudovaný práve Kakašom z Brezovice (1 320 až 1 326). Napriek tomu, že tento šľachtic kolonizoval okolité územie,
Lesnica mu pravdepodobne nepatrila. Od zač. 14. stor. sa stupňuje mocenský boj šľachticov z Hrhova a Brezovice,
v snahe získať v oblasti rozhodujúci vplyv. Jeho vyvrcholením bola šarvátka, v ktorej Kakaš so svojimi spološníkmi
zabilFridricha, syna grófa Arnolda. Následkom bolo (1 307) rozhodnutie zmierovacieho súdu v Levoči, ktorý uložil Kakašovi,
o.i. za trest odslúžiť 400 omší v šiestich nových kláštoroch. Po celkovom ukončení tejto kolonizačnej vlny začiatkom 15. stor.
vlastnili v oblasti Zamaguria šľachtici z Brezovice 14 dedín, šľachtici z Hrhova 4 dediny a krížovníci z Lendaku 2 dediny.
Neskôr sa vytvorili dva veľké majetkové komplexy, a to panstvo hradu Nedeca, ktorý od r. 1 327 vlastnila magnátsky
rodina Drugethovcov a panstvokartuziánov a od r. 1 711 kamaldulov z Červeného Kláštora.
Poslednými šľachticmi vlastniacimi Lesnicu bol rod Švábyovcov, v ktorých majetku je Lesnica doložená Listinou z r. 1 518.
Rod Švábyovcov predal obec i s majetkom v 16. stor. kartuziánom z Červeného Kláštora a od r. 1 707 prešla napokon
Lesnica do vlastníctva rádu kamaldulov, ktorí kartuziánov v Č. Kláštore vystriedali. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v Červenom Kláštore, prechádza časťou hrebeňa Haligovských skál až končí v obci Lesnica.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza na severnom svahu hrebeňa Haligovských skál.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Lesnica.
V obci Červenom kláštore.
Mapa polohy fotogalérie :
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Goralský dvor / Haligovce.
<<< Ubytovanie v Pieninách vhodné pre rodinné a firemné akcie, romantické pobyty, svadby, posedenia skupín pri
Goralskej muzike so slovenskými špecialitami a vtipným programom, školenia, školské výlety. V zariadení sa nachádza
aj múzeum dobových hospodárskych strojov a náradia.
Jedinečná atrakcia na svete - dojenie baranov. Doplnkové služby - pltníctvo, rafty, kajaky na Dunajci, cykloturistika,
pešia turistika rybolov na Dunajci a miestnom rybníku, fakultatívne výlety, sprievodcovské služby, plavby výletnou
loďou po priehrade na Dunajci. >>>
Trasa fotogalérie :
Sa nachádza v rekreačnom stredisku pod Haligovskými skalami.
Poloha trasy fotogalérie :
Rekreačne stredisko sa nachádza v Staroveskej kotline na južnej strane Haligovských skál.
Prístup na trasu fotogalérie :
V rekreačnom stredisku pod Haligovskými skalami.
Mapa polohy fotogalérie :
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Haligovské skaly .
<<< Haligovské skaly - chránený prírodný výtvor na území Pieninského národného parku, predstavuje 63 hektárov
uceleného komplexu vápencových skál a sutín so vzácnou florou a faunou. Masív Haligovských skál je rozčlenený piatimi
žľabmi, ktorých dná sú vyplnené vrstvou sutín. Skalné chrbty medzi žľabmi sú silne skrasovatelé s mnohými formami
podzemného krasu. Rozširovaním puklín mrazovými procesmi vzniklo v nich aj niekoľko skalných okien. V typicky
bralnatom reliéfe sú najmä na chrbte a južných i juhozápadných úbočiach skupiny bizardných skalnatých veží,
skál (Biela, Červená, Sovia, Končistá, Hrubá), žľaby a bezvodé krasové dolinky (Široká, Hlboká), vápencové zosypy.
V skalách sú viaceré chodby, dutiny a jaskyne. Najznámejšia jaskyňa je Aksamitka v Červenej skale, Brestová diera
pri Bielej skale a asi 30 m dlhá Zbojnícka jaskyňa pod Hrubou skalou, ktorú poznáme podľa 5 m vysokého skalného
okna nazývaného Zbojnícka brána. Menšie dutiny a jaskyne sú zvyškami väčších podzemných priestorov, ktoré sa
zavalili. Jaskyne boli známe miestnemu obyvateľstvu už v rannom stredoveku. Rezervácia nie je turistom prístupná.
So scenériou Haligovských skál sa môže turista zoznámiť zo štátnej cesty II/543 Červený Kláštor - Hniezdne a z
okružného turistického chodníka (zelenej značky) z obce Haligovce na červenú značku vedúcu hrebeňom
národného parku. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v Lesnickom sedle, hrebeňom Haligovských skál až končí v Červenom kláštore - kúpele.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza na hrebeni Haligovských skál.
Prístup na trasu fotogalérie :
V Lesníckom sedle.
V Červenom kláštore - kúpele.
Mapa polohy fotogalérie :
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Jazero Czorsztynskie .
<<< Czorsztyńskie jazero má plochu 10 km2 a spolu so Sromowským jazerom vznikli prehradením rieky Dunajec a
vybudovaním priehrady medzi hradmi Czorsztyn a Niedzica. Priehrada bola dokončená v roku 1997 a ešte v tom istom roku
dokázala svoje opodstatnenie keď zdržala povodňovú vlnu počas veľkej povodne, ktorá by pravdepodobne zaplavila obce
ležiace pod terajšou priehradou. Výška priehradného múru je 56 metrov, priehrada má 2 turbíny a výkon elektrárne je 90 MW.
Na jazere sa nachádzajú rekreačné strediská, v ktorých je možné si zapožičať loďky s veslami, vodné bicykle a jachty s
kormidelníkom. Dá sa tiež previesť sa na vyhliadkovej lodi (prístav sa nachádza v blízkosti hradu Niedzica) a navštíviť
regionálne národopisné múzeum na hrade Niedzica. V zime je možné lyžovať na okolitých lyžiarskych svahoch alebo
surfovať na zamrznutom ľade. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa vyhliadkovej lode po jazere.
Poloha trasy fotogalérie :
Na jazere Czorsztyńskie.
Prístup na trasu fotogalérie :
V prístavisku na jazere Czorsztyńskie pod hradom Niedzica.
Mapa polohy fotogalérie :
Lesnica – Lesnický prielom .
<<< Obdobie konca 13. stor. a zač. 14. stor. môžeme pokladať za obdobie rozvoja kolonizácie Zamaguria. V jeho závere
bola najväčším vlastníkom pôdy v oblasti šľachtická rodina z Brezovice. Hrad Nedeca, resp. Dunajec bol vybudovaný
práve Kakašom z Brezovice (1 320 až 1 326). Napriek tomu, že tento šľachtic kolonizoval okolité územie, Lesnica mu
pravdepodobne nepatrila. Od zač. 14. stor. sa stupňuje mocenský boj šľachticov z Hrhova a Brezovice, v snahe získať v
oblasti rozhodujúci vplyv. Jeho vyvrcholením bola šarvátka, v ktorej Kakaš so svojimi spološníkmi zabilFridricha, syna
grófa Arnolda. Následkom bolo (1 307) rozhodnutie zmierovacieho súdu v Levoči, ktorý uložil Kakašovi, o.i. za trest
odslúžiť 400 omší v šiestich nových kláštoroch. Po celkovom ukončení tejto kolonizačnej vlny začiatkom 15. stor. vlastnili
v oblasti Zamaguria šľachtici z Brezovice 14 dedín, šľachtici z Hrhova 4 dediny a krížovníci z Lendaku 2 dediny. Neskôr
sa vytvorili dva veľké majetkové komplexy, a to panstvo hradu Nedeca, ktorý od r. 1 327 vlastnila magnátsky rodina
Drugethovcov a panstvokartuziánov a od r. 1 711 kamaldulov z Červeného Kláštora. Poslednými šľachticmi vlastniacimi
Lesnicu bol rod Švábyovcov, v ktorých majetku je Lesnica doložená Listinou z r. 1 518. Rod Švábyovcov predal obec i
s majetkom v 16. stor. kartuziánom z Červeného Kláštora a od r. 1 707 prešla napokon Lesnica do vlastníctva rádu
kamaldulov, ktorí kartuziánov v Č. Kláštore vystriedali.
Lesnícky prielom - cez podložie vápencového pieninského vývoja vytvoril Lesnický potok, ktorý je pravostranným
prítokom Dunajca esteticky pôsobivú tiesňavu, nad ktorou sa týčia strmé stráne a steny brál Osobitej skaly, Kače,
Bystríka a Bielej skaly. Hoci tento prírodný výtvor priamo nadväzuje na NPR Prielom Dunajca, je z prírodovedeckého a
krajinárskeho hľadiska úplne odlišný. Lesné komplexy tu nahradila skalná úžina, ktorá oddelila útvar Osobitej skaly
od masívu Kače. Rastlinné spoločenstvá sa vyznačujú bohatým zastúpením väčšinou xerotermných druhov rastlín s
dominanciou ostrevky vápnomilnej (Sesleria calcarea) a mnohými inými chránenými a ohrozenými druhmi rastlín.
Na hrebeňoch vápencových brál môžeme vidieť reliktné vápencové boriny. Vzácne sa tu vyskytuje tis obyčajný. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v obci Lesnica, popri chate Lesnica cez Lesnický prielom až končí v prielome Dunajca.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza v prielome Lesníckeho potoka,
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Lesnica.
Mapa polohy fotogalérie :
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Orlov - Kurčínska Magura - Orlov.
<<< Obec Orlov leží vo východnej časti Ľubovnianskej vrchoviny v malebnom údolí rieky Poprad, tesne pred tým, než
opustí územie Slovenska. K obci patrí aj osada Andrejovka a Kurčín. Obec založili usadlíci so šoltýsom podľa zakupného
práva medzi 1330 - 1349 rokom. Patrila pod panstvo neďalekého hradu Plaveč, rodine Bebekovcom, pod názvom Orlov.
Nevie sa presne odkiaľ názov obce pochádza, ale pravdepodobne v regióne bolo veľa dravých vtákov, najmä orlov.
Prvá písomná zmienka je z roku 1349, keď rieka Poprad zmenila svoj tok a tým porušila hranice Rikolfovho majetku medzi
osadami Orlov, Ľubotín a Čirč. Pri vyšetrovaní tejto udalosti vystupovali ako svedkovia aj šoltýsi z Orlova, Plavča a Ľubotína.
V roku 1427 mala obec 26 sedliackych obydlí a dom šoltýsa. V tých časoch bola obec stredne veľkou usadlosťou. Neskôr
sa počet sedliakov zmenšoval, lebo väčšina z nich sa odsťahovala alebo vymrela. Niektorí prišli o pozemky a stáli sa
želiarmi. Po úbytku obyvateľstva koncom 15. a začiatkom 16. storočia sa počet sedliackych domácnosti zmenšil na pätinu
v porovnaní s rokom 1427. Od roku 1505 patrila rodine Horváthovcom - Palocsayovcom, pod názvom Orló.
V 70. - 80. rokoch 16. storočia sa tu usadilo valašské obyvateľstvo a tak koncom 16. storočia opäť bola stredne veľkou
obcou s prevažne valašským obyvateľstvom rusínskeho pôvodu. Roku 1600 obec mala 25 obývaných domov a dom šoltýsa.
V tom období patrila rodine Semseyovcom. V tých časoch sa obyvatelia obce, bývajúci v drevených chalupách, živili
predovšetkým prácou v lese a poľnohospodárstvom. Poznali dobre aj prácu na "pánskom". Aby netrpeli chudobou snažili
sa vytvoriť lepšie živobytie výrobou mnohých veci, ako šaty, náradie, náčinie, nástroje a zariadenia pre domácnosť.
Siali ľan a vyrábali z neho po domácky ľanové plátno, ktoré používali na šitie nielen spodnej bielizne, ale aj bohato
vyšívaných košieľ a iných časti odevov. V tých časoch bol veľmi rozšírený chov oviec. Ovčia vlna bola používaná na výrobu
nohavíc nazývaných "chološne" a kabátikov nazývaných "hune". Ovčie kožušiny boli používané na šitie krátkych ženských,
bohato zdobených kožuchov a pre mužov kabátov bez rukávov nazývaných "kožušanky", ako aj rukavíc a čiapok. Obyvatelia
chovali aj iné hospodárske zvieratá, kravy, kozy a najmä kone. V tom čase možno nebolo v dedine domčeka - gazdovstva,
kde by sa neboli chovali kone. Chov koní bol populárny, pretože kone boli veľmi užitočné zvieratá, najmä v
poľnohospodárstve a pri práci v lese. Orlovčania boli dlho známi, ako chovatelia dobrých ťažných koní. K rozvoju života
v obci došlo po roku 1873, keď 1. mája bola daná do prevádzky železnica z Prešova do Poľska. Pri železnici našlo
zamestnanie mnoho mužov a aj dnes je tam zamestnaných viacej ľudí. Okolité lesy poskytovali mnoho ihličnatého dreva
a blízkosť železnice umožnila v roku 1934 príchod firmy Tisza zo Žiliny, ktorá postavila v obci parnú pílu na spracovanie
dreva a most cez rieku Poprad. Tým sa rozšírila zamestnanosť pri ťažbe dreva, zvážaní na saniach, najmä v zime a na
samotnej píle, ako aj pri nakladaní reziva na železničnej stanici. Ďalšou prácou, najmä v zimných mesiacoch bola ťažba
piesku v údolí rieky Poprad, zvážanie na železničnú stanicu a nakladanie na vagóny. >>>
Andrejovka - najstaršia správa o Andrejovke je v metácii listiny z r. 1366, ktorou Ľudovít I. dal magistrovi Jakubovi dve
zalesnené miesta na založenie dvoch osád. Listina uvádza Andrejovku v maďarskom názve Andreasuagasa. Z maďarského
názvu vyplýva, že obec vybudovali osadníci so šoltýsom na zákupnom práve. Názov obce vznikol od osobného mena
Andrej, mena prvého šoltýsa. Vznik obce spadá do 1. pol. 14. st. Šoltýstvo v obci sa udržalo aj v 16. st. V 14.-16. st. bola
majetkovou súčasťou panstva Plaveč. R. 1427 boli sedliacke domácnosti zdanené od 10 port. Žilo tu najmenej
10 sedliackych domácností. Neskôr sa ich počet znížil. Nepochybne sa odsťahovali . R. 1543 nebola zdanená ani
jedna sedliacka domácnosť, pravdepodobne pre vyhorenie alebo odsťahovanie poddaných. R. 1567 v obci hospodárilo
5 sedliackych domácností na polovičných usadlostiach a bývalo 6 želiarskych domácností. R. 1600 bývalo 10 poddanských
rodín vo vlastných domoch a domácnosť šoltýsa. Vtedy bola malou dedinou s prevažne rusínskym obyvateľstvom.
R. 1828 sa spomína ako osada s 9 domami. V 19. st. tu postavili železný hámor. Ako obec zanikla v pol. 19.st. a
stala sa osadou obce Orlov. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v obci Orlov cez vrchol Kurčinskej Magury, obec Andrejovka až končí v obci Orlov.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou a modrou pásovou značkou sa nachádza vo východnej časti Ľubovnianskej vrchoviny.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Orlov.
Mapa polohy fotogalérie :
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Prielom Dunajca.
<<< Z turistického hľadiska je to veľmi atraktívne územie, ktoré vymodelovala rieka Dunajec v podloží pieninského
úseku bradlového pásma. Nezvyčajný pohľad na úzky, osem kilometrov dlhý a miestami až 300 metrov hlboký kaňon
s mnohými zákrutami a rozlohou 362 hektárov, ktorý patrí k prírodovedecky, krajinársky i turisticky najzaujímavejším
častiam Pieninského národného parku (2125 ha). Vyznačuje sa vysokou prírodovednou a krajinársko-estetickou
hodnotou. Z jednotlivých petrografických typov hornín sú tu zastúpené rohovcové vápence, zeleno-červené radiolariové
vápence, ílovce a lavicové vápence. Okrem toho sa tu nachádza súbor strednokriedových hornín, ktorý tvoria tmavé
vápence, sliene a ílovce pieninského vývoja a kvartérne fluviálne sedimenty. Rezervácia je zaujímavá svojou pestrou
kvetenou podhorského až horského stupňa spestrená spoločenstvami a spoločným výskytom teplomilných, prealpínskych
druhov, druhov horských až vysokohorských. Početne sú zastúpené karpatské a západokarpatské endemity. Základom
fauny je živočíšstvo západokarpatského, podhorského až horského stupňa spestrené spoločenstvami skalných biotopov.
Prielomom vedie turistický chodník, ktorý je zároveň exkurzno-náučnou trasou s 10 zastávkami. Krása prielomu sa dá
obdivovať aj pri splave Dunajca na pltiach, ktorý je miestnou turistickou atrakciou. Počas plavby po Dunajci môžete
obdivovať vápencové skalnaté bralá a veže týčiace sa takmer z brehov rieky a často opradené povesťami. Tri koruny
na poľskej strane Dunajca sú s výškou 982 m. n. m. najvyšším vrcholom Pienin. Ďalším útvarom sú skalné veže
vysoké 80 metrov nazvané Sedem mníchov. Tí podľa povesti skameneli, keď sa „s hriešnymi myšlienkami zakrádali
za mníškou“. Najužším miestom splavu je Jánošíkov skok – Dunajec je tu široký len 10 m, ale dno je až v hĺbke 12 m.
Na tomto mieste údajne Jánošík preskočil Dunajec pri úteku pred žandármi a to tak prudko, že tam dodnes ostal
odtlačok jeho topánky. Iná povesť zas hovorí, že členom Jánošíkovej družiny sa mohol stať len ten, kto na tomto mieste
dokázal preskočiť Dunajec. V závere prielomu vyviera krasový prameň nazvaný Storočná voda, ktorý ani v zime nezamŕza.
Ten, kto sa z neho napije, sa vraj dožije sto rokov. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína pri Červenom Kláštore, Prielomom Dunajca až končí na štátnej hranici.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza v Prielome Dunajca.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Červený Kláštor.
Mapa polohy fotogalérie :
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Splav Dunajca
<<< Už od 2. storočia pred našim letopočtom slúžila rieka Dunajec prostredníctvom drevených pltí obsluhovaných pltníkmi ako
dopravná tepna pre prevoz rôznych druhov tovaru. Spočiatku využívali plte grécki a rímski kupci, ktorí sa k Baltu splavovali pre jantár.
Železo, drevo, antimon, sušené slivky, syr, medovinu či liečivé bylinky ako aj ďalšie druhy tovarov sa prepravovali na pltiach až neskôr.
Až do dnešných čias sa zachoval jeden z tradičných symbolom pltníkov, a to pltnícky klobúk, ktorý je zdobený mušličkami - čo splav
to mušlička. Ďalší rozvoj prepravy tovaru na pltiach zastavili až veľké povodne v roku 1813, ktoré napokon aj spôsobili aj úpadok
pltníctva. V roku 1923 preprava tovaru plťami ako aj samotné pltníctvo zaniklo. Preprava osôb na pltiach sprevádzanými pltníkmi sa
datuje od 18 storočia. Avšak svojrázne pltníctvo na Dunajci začalo už v auguste v roku 1708, kedy cestovateľ Daniel Krman z
Omšenia pri Trenčíne sa plavil po Dunajci na dlabanej plti ako vyslanec ku švédskemu kráľovi Karolovi XII, aby dohodol podporu
pre odboj, čím sa zaradil medzi priekopníkov pltníctva na Dunajci. Až po roku 1950 začalo byť pltníctvo a prevážanie ľudí na
tradičných drevených pltiach organizovanejšie. Od tejto doby prešlo pltníctvo viacerými organizačnými a majetkovo - právnymi
zmenami, ktoré spôsobili, že túto tradíciu pltníctva udržiavalo v rade viac subjektov. V súčasnosti na Dunajci prevádzkujú pltníctvo
a splav na pltiach zo slovenskej strany okrem 1 - Pltníckej a Turistickej Spoločnosti na Dunajci ešte ďalšie dve. >>>
Trasa fotogalérie :
Sa nachádza na rieke Dunajec.
Poloha trasy fotogalérie :
Nachádza sa v centrálnej časti Národného parku Pieniny.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Červený Kláštor.
Pri chate Lesnica cez Lesnický prielom.
Mapa polohy fotogalérie :
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Sokolica – Try Koruny.
<<< Dominantu Pienin tvorí ich najvyšší a najzaujímavejší vrch Tri Koruny, ležiaci v poľskej časti Pienin nad ľavým brehom
Dunajca, pri jeho toku prielomom. Na jeho južnej strane vytvára päť vrcholových skalných veží : Okrąglica, Płaska Skała,
Nad Ogródki, Pańska Skała a Niżnia Okrąglica, ktorých steny sú okolo 100 m vysoké, podobu kráľovskej koruny.
Avšak názov vrchu nie je odvodený z podoby vrcholu. V minulosti, počas 30-ročnej vojny, sa pod týmto vrchom zišli traja
vtedajší králi, aby rokovali o mieri. Mierovú zmluvu spečatili tak, že na vrchu zakopali svoje koruny. Z najvyššej veže
Okrúhlej (Okraglica, Okrúhlica) je uchvacujúci pohľad do strmín Prielomu Dunajca. Na vrchole je vyhliadková galéria
pre 15 osôb, pri návale vystupujúcich sa na vyhliadke možno zdržiavať iba 10 minút. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína pri prevoze cez Dunajec na Poľskej strane, ďalej cez vrchol Sokolice, Try Koruny až končí v obci Sromowce Nižne.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou a žltou pásovou značkou sa nachádza na hrebeni tiahnucom sa severne ponad Prielom Dunajca.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Sromowce Nižné.
Pri prevoze cez Dunajec na Poľskej strane.
Mapa polohy fotogalérie :
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Szacavnica – Vysoké skalky.
<<< Szcawnica - V jednom z najkrajších zákutí južného Poľska, na hranici Pienin a pohoria Beskid Sadecki, v malebnom
údolí Grajcarka v nadmorskej výske 430 - 560 m n. m. sa nachádza mesto a obec Szczawnica. Szczawnica patrí medzi
najstaršie kúpele karpatskej skupiny, pretože súdiac podľa názvu (szczawa - kyslá voda) boli jej minerálne vody známe
už od samého začiatku. Rozprestiera sa na ploche 8789 ha a svojim územným rozsahom zahŕňa mesto Szczawnica a dve
obce - Szlachtowa a Jaworki. Prvé zmienky o osídlení pochádzajú zo začiatku pätnásteho storočia a týkajú sa
starostovstva Czorsztyn spomínajú dve Szczawnice, Vyšná a Nižná. Dynamický rozvoj Szczawnice ako kúpeľného mestečka
sa však datuje na polovicu devätnásteho storočia, kedy sa majiteľom Szczawnických majetkov stal syn Jozefíny a
Stefana - Jozef Stefan Szalay, považovaný za zakladateľa szczawnického letoviska. Postavil prvé kúpeľné objekty, nové
vily a penzióny, vytvoril architektonickú podobu nekrytých zdrojov: Magdalény, Valérie, Jána, Simona, Helene a Anjele,
rozšíril a zmodernizoval Horný park privezením zaujímavých variet stromov a krov. Práve z tohto obdobia jeho činnosti
pochádza väčšina budov na Dietlovom námestí. V rokoch 1844 - 1847 bola postavená neogotická kúpeľná kaplnka,
ktorú navrhol a vybavil kostolným instrumentárom. Samotný Jozef Szalay do nej namaľoval obraz Madony s dieťaťom,
ktorý bol umiestnený na oltáre kaplnky. Szalay vytvoril aj mnohé kresby Pienin a Szczawnice a celé svoje dielo uverejnil
v roku 1858 v takzvanom "Szczawnickom albume". Sám viedol prvý organizovaný splav Dunajca. Priatelil sa a pozýval
do Szczawnice významné osobnosti z tohto obdobia. Za zmienku stojí aj to, že miestne tradície pripisujú Jozefovi Szalayovi
myšlienku zavedenia, ako aj pôvodného vyhotovenia drevených tabúl, takzvaných "szalayovských symbolov" s názvom a
maľbou, ktoré boli vešané na goralských domoch ako "Pod srdcom", "Pod drakom", "Pod Wegrzynom" a podobne.
Vďaka úsiliu miestnych orgánov boli v rokoch 2008 - 2009, rekonštruované a reštaurované existujúce symboly, ktoré v
súčasnosti vymedzujú v Szczawnici jedinečný chodník predstavujúci unikátny produkt cestovného ruchu.
Stráňany - Je to potočná radová dedina predtým nazývaná Folvark, leží 635 metrov nad morom, na rozhraní
Spišskej Magury a Ľubovnianskej vrchoviny. Od 14.storočia majer, obec kolonizovaná novšie (17. - 18.stor.) Obyvatelia
boli poľnohospodári, pastieri a drevorubači. Obec sa spomína roku 1343. V metácii listiny z roku 1567 poľského starostu
spišského zálohu je uvedená ako osada Folwarska, ktorá nepatrila k poľskému zálohu. Neskôr bola nazývaná Folvark.
Svoje pomenovanie dostala od tu jestvujúceho staršieho majera / folvark= majer/. Pôvodne bola majetkom Nedeckého
panstva. R. 1589 ju od Alberta Laského kúpili Horvátovovci-Paločajovci. Koncom 17. st. ju dal Imrich Tokoly do zálohu
biskupovi Ladislavovi Matiašovskému. R. 1787 mala 68 a r. 1828 103 domov. V r. 1849 cez obec prechádzalo ruské vojsko.
Koncom r. 1918 obec obsadilo poľské vojsko. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v obci Szcawnici cez vrchol Pálenica, hrebeňom na Vysoké skalky až končí v obci Pálenica.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza na hrebeni vo východnej časti Pienin.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Szcawnica.
V obci stráňany.
Mapa polohy fotogalérie :
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zamková Gora – Tri Koruny.
<<< Červený Kláštor leží na sútoku rieky Dunajec s potokom Lipník na štátnej hranici s Poľskom, severovýchodne od
Vysokých Tatier v regióne, ktorý miestni obyvatelia nazývajú Zamagurie. Obcou prechádza hranica Pieninského národného
parku a tvorí vstupnú bránu do národnej prírodnej rezervácie - Prielom Dunajca. Je prirodzeným centrom cestovného ruchu
v Zamagurí. Dejiny obce sú zviazané s kláštorom, ktorý v roku 1319 založil magister Kakaš Berzevici, dedič a v tom čase
majiteľ takmer všetkých majetkov na severozápadnom Spiši. V období 1329 až 1563 bol kláštor sídlom kartuziánov a v
rokoch 1704 - 1782 tu sídlila rehoľa kamaldulov. V rokoch 1956 - 1966 štát zabezpečil obnovu tejto národnej kultúrnej
pamiatky a kláštor sprístupnil verejnosti.
Dunajec - z turistického hľadiska je to veľmi atraktívne územie, ktoré vymodelovala rieka Dunajec v podloží pieninského
úseku bradlového pásma. Nezvyčajný pohľad na úzky, osem kilometrov dlhý a miestami až 300 metrov hlboký kaňon s
mnohými zákrutami a rozlohou 362 hektárov, ktorý patrí k prírodovedecky, krajinársky i turisticky najzaujímavejším častiam
Pieninského národného parku (2125 ha). Vyznačuje sa vysokou prírodovednou a krajinársko-estetickou hodnotou.
Z jednotlivých petrografických typov hornín sú tu zastúpené rohovcové vápence, zeleno-červené radiolariové vápence,
ílovce a lavicové vápence. Okrem toho sa tu nachádza súbor strednokriedových hornín, ktorý tvoria tmavé vápence,
sliene a ílovce pieninského vývoja a kvartérne fluviálne sedimenty. Rezervácia je zaujímavá svojou pestrou kvetenou
podhorského až horského stupňa spestrená spoločenstvami a spoločným výskytom teplomilných, prealpínskych druhov,
druhov horských až vysokohorských. Početne sú zastúpené karpatské a západokarpatské endemity. Základom fauny je
živočíšstvo západokarpatského, podhorského až horského stupňa spestrené spoločenstvami skalných biotopov. Prielomom
vedie turistický chodník, ktorý je zároveň exkurzno-náučnou trasou s 10 zastávkami. Krása prielomu sa dá obdivovať aj pri
splave Dunajca na pltiach, ktorý je miestnou turistickou atrakciou. Počas plavby po Dunajci môžete obdivovať vápencové
skalnaté bralá a veže týčiace sa takmer z brehov rieky a často opradené povesťami. Tri koruny na poľskej strane Dunajca
sú s výškou 982 m. n. m. najvyšším vrcholom Pienin. Ďalším útvarom sú skalné veže vysoké 80 metrov nazvané Sedem mníchov.
Tí podľa povesti skameneli, keď sa „s hriešnymi myšlienkami zakrádali za mníškou“. Najužším miestom splavu je
Jánošíkov skok – Dunajec je tu široký len 10 m, ale dno je až v hĺbke 12 m. Na tomto mieste údajne Jánošík preskočil Dunajec
pri úteku pred žandármi a to tak prudko, že tam dodnes ostal odtlačok jeho topánky. Iná povesť zas hovorí, že členom
Jánošíkovej družiny sa mohol stať len ten, kto na tomto mieste dokázal preskočiť Dunajec. V závere prielomu vyviera krasový
prameň nazvaný Storočná voda, ktorý ani v zime nezamŕza. Ten, kto sa z neho napije, sa vraj dožije sto rokov.
Sromowce Niżne - obec v Poľsku sa nachádza v provincii Malopoľska , ktorá sa nachádza v Pieninách v údolí Dunajca .
Asi 1000 obyvateľov, turistické mesto s rozvinutou základňu. Obec vznikla v prvej polovici štrnásteho storočia, jeho počiatky
sú spojené s históriou poriadku klarisiek z Stary Sacz , prvých majiteľov Sromowiec. Krajina okolo Sromowiec už bola
objavená v polovici devätnásteho storočia - do roku 1832 sa datuje začiatok turistického raftingu Dunajeca z Sromowce Nižné
do Szczawnice . V roku 1934 v Sromowciach bol založený Poľský zväz Pieniny Rafters , ktorý pôsobí dodnes. Históriu obce
poskytuje drevený kostol zo šestnásteho storočia. Kostol sv. Svätej Catherine pravdepodobne z roku 1513. Jednoloďový
pretiahnutý, uzavretý na troch stranách presbytéria . Lososová konštrukcie , zrubový tower stĺpovej konštrukcie, šikmé steny,
prikrývali sa špicatou prilbou. Strecha pokrytá šindľom. Cenným vybavením chrámu - gotický triptych . Z konca štrnásteho
storočia kópia sochy Madony s dieťaťom, obe krídla triptychu z pätnásteho storočia a drevená gotická krstiteľnica zo
šestnásteho storočia. Od konca 80. rokov sa objekt nepoužíva.
V polovici roka 2006 bola otvorená lávka na Dunajci spája Sromowce Niżne na Poľskej strane z obcou Červený Kláštor na
Slovenskej strane.
Hrad Pieniny - zrúcanina skalného hradu pod vrcholom Góry Zamkowe (799m) v poľskej časti Pieninského národného parku.
Založený v 13. st. Boleslavom Stydlivým pre manželku sv. Kingu. V r. 1287 odolal nájazdu Tatárov. Na počiatku 15. St. bol
zničený husitskými vojskami. Zrúcanina veľmi atypicky umiesteného hradu na poľskej strany rieky Dunajec, v samom srdci
známeho Pieninského národného parku na hranici Polska a Slovenska. Pôvodný hrad bol doslova prilepený na svahu strmej
skaly zvanej Zamkova Gora. Dnes sa z neho zachoval zakonzervovaný dlhý úsek terasového múra, ktorá tvorila základ celého
hradu. Až k tomuto múru boli z vnútra pristavané objekty. Hrad sa nachádza pri modrej turistickej značky poľskou časťou
národného parku zo Sokolice (747 m) na Try Koruny (982 m). Hrad je spojený s osobou kňažky sv. Kingy, ktorej socha je
umiestnená vo výklenku v skale. Počiatky hradu Pieniny sú spojený v Poľsku s veľmi uctievanou osobou sv. Kingy (odtiaľ sa
niekedy pre hrad používa i názov Zámok sv. Kingy). Hrad pre ňu nechal vybudovať jej manžel Boleslav Stydlivý niekedy
v 80. rokoch 13. st. Hrad mal slúžiť ako správne strážne centrum Sadecka. Kňažná Kinga po manželovej smrti vstúpila do
rádu klarisiek a iniciovala rozmach tohto rádu v Poľsku. Opevnený hrad vysoko v skalách. Hrad Pieniny má veľmi atypickou
polohu. Je doslova ako lastovičie hniezdo prilepené na severnom a severozápadnom svahu skaly zvanej Góra Zamkowa (799 m)
a patrí medzi najvyššie položené poľské hrady. Základ hradu tvorí mohutný múr, ktorý tvorí hlavní obranný prvok hradu a vlastne
aj akúsi terasový múr, ktorý vyrovnáva veľký výškový rozdiel a vytvára veľmi úzku prevádzkovú plochu medzi múrom a
pokračujúcim svahom. V prvej polovici 15. storočia hrad zničili husiti.
Tri Koruny - Dominantu Pienin tvorí ich najvyšší a najzaujímavejší vrch Tri Koruny, ležiaci v poľskej časti Pienin nad ľavým
brehom Dunajca, pri jeho toku prielomom. Na jeho južnej strane vytvára päť vrcholových skalných veží : Okrąglica, Płaska Skała,
Nad Ogródki, Pańska Skała a Niżnia Okrąglica, ktorých steny sú okolo 100 m vysoké, podobu kráľovskej koruny. Avšak názov
vrchu nie je odvodený z podoby vrcholu. V minulosti, počas 30-ročnej vojny, sa pod týmto vrchom zišli traja vtedajší králi, aby
rokovali o mieri. Mierovú zmluvu spečatili tak, že na vrchu zakopali svoje koruny. Z najvyššej veže Okrúhlej (Okraglica, Okrúhlica)
je uchvacujúci pohľad do strmín Prielomu Dunajca. Na vrchole je vyhliadková galéria pre 15 osôb, pri návale vystupujúcich sa
na vyhliadke možno zdržiavať iba 10 minút. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v Červenom Kláštore cez pešiu lávku do obce Sromowce Nižne cez Zamkovú Goru, vrchol Tri Koruny až končí v obci
Červený Kláštor.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou, modrou a zelenou pásovou značkou sa nachádza v západnej časti Pienin, okolo vrcholu Tri Koruny.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Červený Kláštor pešou lávkou cez Dunajec.
Mapa polohy fotogalérie :
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.
-
-
-
|