aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

9. Nálepkovo - Poráč - Slovinky
                                   Dňa 10.04.2006  uskutočnila  sa turistická akcia.
      
                                                 Prechod Galmusom.
 
 
Usporiadateľ : Vlastná akcia
 
Trasa akcie      :  Nálepkovo – Závadka – Rovná lúka - Pod Holým vrchom – Poráč – Galmus - Poráčska dolina –
       
                          Slovinky - Krompachy
 
Dĺžka trasy :  33 km         Prevýšenie : 660 m       Čas trasy podľa mapy: 8.00 hod
 
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125     Turistický atlas list č.  138, 139, 140, 178
 
 
 
Popis trasy :
Trasu začínam zo ŽSR Nálepkovo modrou značkou do centra obce. <<<  Obec v údolí Hnilca bola pôvodnou baníckou obcou.
Prvé správy o jestvovaní obce poskytujú archívne listiny z roku 1290, pomenovaním Vagndruzel, keď túto časť údolia osídlili z
poverenia Mariassyovcov z Markušoviec. Podľa týchto správ obec bola založená šoltýsom Pekoldom z Gelnice, na základe
zmluvy uzavretej s comesom Johannesom, synom zemepána Botýza, predkom grófskeho rodu Máriássy, overeneho v Brzotíne.
V roku 1315 sa spomína v listine pod menom Villa Vagendrüssel a roku 1358 sa obec stala zemepanským mestečkom s
vlastným erbom (mala na ňom skrížené kladivo a kliešte). Pracovalo tu niekoľko banských ťažobných úsekov a hámre.
Osídlencom, prisťahovaným zo západných nemeckých krajov boli výsadnou listinou poskytnuté  ich domáce, takzvané
Sasské právo, ktoré zaručovalo osobnú slobodu, bez akýchkoľvek nevoľníckych povinností za ročnú kolektívnu platbu, urbury,
(pozemkové dane) v stanovenej výške. Okrem toho zmluvného záväzku so zemepánom, bola obec podľa charakteru práce
prevažného počtu obyvateľov považovaná za banícku a bola preto z jednej strany pod ochranou Kráľovskej komory a na
druhej strane podliehala prísnym predpisom banského práva. Po celé stáročia tu vedľa seba spolunažívali Slováci i Nemci,
katolíci i evanjelici. Budovali i zveľaďovali svoju obec, spoločne prežívali rozkvet i úpadok pretože zisky z ťažby rúd a ich
spracovania plynuli do väčších miest. Roku 1845 tu postavili vysokú pec. Ťažba rúd sa udržala do roku 1968. Pred 2. svetovou
vojnou sa obec volala Vondrišeľ a teraz Nálepkovo.  V obci sa nachádza rímskokatolícky barokový kostol postavený v
rokoch 1770-1781, evanjelický kostol z roku 1785 a bývalá radnica z konca 18. storočia, ktorá bola v 20. storočí
prestavaná. >>>  Je pekné jarné slnečné počasie na oblohe nie je ani mráčik. Hlavnou cestou sa dostanem do centra
obce, ktoré si obzriem, po oprave vyzerá pekne. V centre obce opustím značku a pokračujem  hlavnou cestou na Hnilčík.
Pred koncom obce odbočím vpravo cez most okolo penziónu cestou na Závadku. Stúpam asfaltovou cestou do kopca.
Po čase sa cesta vyrovná a odtiaľ začínajú prvé výhľady na Nálepkovo. Vpravo sa zjavia Závadské skalky pod Závadkou,
pokračujem vpravo zelenou značkou do Závadky. <<< Prvé zmienky o obci sú z roku 1352. Založili ju Mariašovci na svojom
majetku začiatkom 14. storočia, alebo už koncom 13. storočia ako haviarsku osadu. Od 14. storočia sa tu rozvíjalo hlavne
medenorudné a železorudné baníctvo. V 14. - 15. storočí pôvodné obyvateľstvo obce bolo rímsko – katolického
vierovyznania, slovanského a pravdepodobne určitá časť aj nemeckého pôvodu. V 1. polovici 16. storočia došlo k
výmene pôvodného obyvateľstva (možno z dôvodu vyľudnenie obce) rusínskym etnikom. Noví usadlíci boli osídlení
na valašskom práve. Ich hlavným zamestnaním bolo pastierstvo oviec. Obyvatelia Závadky boli chýrni bačovia, ktorý
vyrábali vynikajúci syr. Úlohou obyvateľov bolo aj stráženie obchodnej cesty z Budapešti do Krakova. Mali zaručiť
bezpečnosť poštových vozov a cestujúcich po tejto ceste. >>>  Značka vedie obcou, okolo značky je veľa starých
drevených domov ktoré sú obývane. Prechádzame okolo kostola. <<< Gréckokatolícky kostol (cerkov) zasvätený
Archanielovi Michalovi  je vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Kostol bol postavený v roku 1775 - 1978. Pôvodne bol v
dedine drevený kostol. Kamenný kostol sa v roku 1925 rozhodli Závadčania zbúrať a zväčšiť. Z kostola postaveného
v roku 1775 - 1778 sa zachovala veža a kripta (umiestnená pod kostolom). V kostole sú umiestnené tri zvony. Názvy
zvonov sú: Archaniel Michal (1924), Matej (1923) a Malý zvon. >>>  Po vyjdení z obce a obídení kopčeka Sosninka
ktorý je vpravo prídem do časti Na Hure kde je postavená druhá kaplnka, pochádza z roku 1834 a je zasvätená Janovi
Krstiteľovi. Nachádzam sa na holom trávnatom hrebeni. Počasie je stále pekné slnečné, na oblohe ani mráčika z hrebeňa
je dobrá viditeľnosť. Zídem do sedla Smrečina, vystúpim na Strážnu skalu. V tejto časti hrebeňa začína na hrebeni
stromový porast striedajúci sa s lúčnym porastom. Prechádzam rovnou lúkou odkiaľ je vidieť Bukovec. Prechádzam
lesným polomom po posledných veterných smrštiach. Postupujem lesom pričom značka nenápadne opustila hrebeň
a zabočila vľavo na rozsiahle lúky pod Holým vrchom. Pri smerovníku pod Holým vrchom zabočím vľavo modrou značkou
do Poráča. Značka pokračuje širokou lesnou cestou až na hlavnú cestu do Poráča. Pri smerovníku Na rázcestí postojím
a obzriem sa. Východným smerom leží záver Poráčskej doliny, západným smerom je pohľad do Hornádskej kotliny so 
Spišskou Novou vsou, Markušovcami, Vysoké Tatry. Pokračujem ďalej rovno starou asfaltovou cestou okolo už nepoužívanej
ťažnej veže do obce Poráč. <<<  Prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom
Vereshégy, čo v preklade z maďarčiny znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením
horniny v blízkom okolí. V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné
pomenovanie Palocz, Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú spojené s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša
a Počovcoch z Chraste získal obec v 15. storočí spišský kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom
16. storočia Poráč získali Mariássyovci, z Markušoviec. Od 15. storočia je už obec značne rozvinutá. Z hľadiska
hospodárskeho rozvoja sa okrem poľnohospodárskej výroby obyvatelia zaoberali dobývaním rúd priamo vo svojom chotári.
Popri medi sa tu ťažili vzácne kovy zlato a meď. O banskej činnosti svedčia pozostatky výroby ortuti z 15. storočia.
Spočiatku sa ruda-špad zbierala aj povrchovo. S nástupom priemyselnej revolúcie stúpol dopyt po železnej rude, čoho
následkom je vznik poráčsko-rudnianských ťažobných spoločností, ktorých podielnikmi boli Mariássyovci a bohatí mešťania.
Na sklonku 19. storočia nastáva skutočný rozmach ťažby rúd a ortuti, ktorý sa strieda s úpadkom počas hospodárskych
kríz. Počas II. svetovej vojny sa výroba zvýšila a pracovalo sa na tri smeny. Po roku 1948 boli bane znárodnené a nastal
veľký rozmach baníctva. Železorudné bane Rudňany boli v bývalom Československu najväčším podnikom na dobývanie
železnej rudy a dodávateľom ortuti. Po roku 1991 dochádza k útlmu banskej činnosti a v poráčsko - rudnianskom revíry
dnes pokračuje iba ťažba barytu v bani Poráč. Je to posledná činná hlbinná baňa na Spiši. >>> V obci si oddýchnem v
 miestnej krčme, dám si dobré pivo a pokračujem modrou značkou smerom Galmus. Po vyjdení z obce na lúky opustím
značku a pokračujem poľnou cestou cez lúky ponad Poráčsku dolinu. Prichádzam na Červené skaly kde z jedného
miesta ktoré vytŕča z lesa vyhliadková skala z ktorej je výhľad na záver Poráčskej doliny,  Prechádzam viacerými rozsiahlymi
lúkami Zbojského stola až nakoniec nenápadnou dolinkou sa spustí do Poráčskej doliny. <<<  Poráčska dolina je úzka
asi 9 km dlhá krasovitá dolina, ktorú vo vápencoch vyhĺbil Poračský potok. Je vrazená medzi skalné útesy Vápenika,
Červených skál a Slovinskej skaly. Nachádza sa v severovýchodnej časti Volovských vrchoch v podcelku Hnilecké vrchy medzi
obcami Slovinky a Poráč, ktoré aj spája. V strednej časti doliny sa nachádza NPR Červené skaly, ktorá bolo v r. 1981 vyhlásené
za národnú prírodnú rezerváciu na ochranu zriedkavých druhov fauny a vápnomilnej flóry. Značná časť okolia bola zaradená do
Národného zoznamu európskych významných území celoeurópskej siete NATURA 2000. Poráčska dolina rozdeľuje planinu
Galmus na dve časti. Dolina je v ústí hlboká takmer 400 m a vzdialenosť medzi jej okrajmi dosahuje 1 750 m, kým v horných
častiach dosahuje vzdialenosť okrajov 500 – 600 m pri hĺbke 150 m. Na jej vápencových bralách sa nachádza množstvo jaskýň
a malých jaskyniek. V doline sa nachádzajú rekreačné zariadenia s ihriskami a lyžiarskými vlekmi, značené turistické chodníky,
cykloturistické trasy a rôzne ubytovacie zariadenia. >>> Prechádzam úzkou a hlbokou Poráčskou dolinou ktorá sa postupne
zužuje, až prídeme k chate Čierny Bocian. V minulosti chata bola otvorená pre verejnosť, obľúbené výletne miesto obyvateľov
Sloviniek a Krompách, na ohnisku bolo možné opiecť slaninku a zapiť ju dobrým pivom. Na lúke bola možnosť si zašportovať.
Teraz je v súkromných rukách a je zatvorená. Postupujeme dolinou až prídeme na otvorený priestor kde môžeme vľavo
pozorovať južné skalnaté svahy NPR Červené skaly, vpravo je severný svah Slovinskej skaly. Dolinou ktorá sa postupne
rozširuje prichádzam do obce Slovinky. <<<   Obec Slovinky vznikla ako banícka osada na pôvodnom gelnickom chotári.
V prvej písomnej zmienke, kráľovskej listine kráľa Ľudovíta z roku 1368 sa prvýkrát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“.
Úryvok z dokumentu „Kráľovská listina kráľa Ľudovíta I.“ z roku 1368, kde sa prvý krát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“
V 14. storočí patrila obec Richnavskému panstvu. V 15. storočí Zápoľskovcom. Po nich Thurzovcom, neskôr Csakyovcom
až do zrušenia poddanstva v roku 1848. Z roku 1460 pochádza dokument svedčiaci už o existencií dvoch obcí s názvom
„Zluwinkautraque“. Od roku 1550 sa v dokumentoch spomínajú Vyšné Slovinky – Zlowinka superior, Felsewszlovinka a od
roku 1555 aj Nižné Slovinky – Alsószlovinka. Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne
sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom. V chotári Sloviniek sa v dávnej minulosti ťažilo striebro a meď. Vlastná
administratívna činnosť sa začala v Slovinkách už v 16. storočí. Svedčia o tom odtlačky pečatí Nižných Sloviniek.
Pečať si Vyšné Slovinky dali vyhotoviť v roku 1795. Na oboch pečatiach sú erbové znamenia s určitými odlišnosťami.
Vyšné a Nižné Slovinky sa po stáročia vyvíjali samostatne až do roku 1943 kedy sa znovu zlúčili. V 18. storočí sa
Slovinky preslávili aj oceliarskou hutou Sv. Mikuláš, ktorú vlastnili ťažiari zo spolku „Hornouhorských ťažiarov “. Kostol
a fara v Slovinkách existovali už v 14. storočí. Súčasný Grécko-katolícky kostol zasvätený „ Sv. Jurajovi“ bol postavený
na prelome 18. a 19. storočia. 30. júna v roku 1993 vyfáral z bane posledný vozík medenej rudy. Týmto sa skončila
slávna história dobývania rúd v Slovinkách. Pravoslávny chrám „Voznesenija hospodina“ bol postavený v roku 1996. >>>
Prichádzam k smerovníku pri kaplnke kde odbočuje žltá značka ktorá cez Bielu skalu pokračuje do Spišských Vlách.
Prechádzam ulicou okolo potoka, vpravo je lyžiarsky svah s vlekom, pod ním je postavený Pravoslávny chrám „Voznesenija
hospodina“ z roku 1996. Prichádzam k smerovníku pri cintoríne kde sa pustím vľavo po hlavnej ceste. Z cesty je pekne
vidieť ústie Poráčskej doliny v tvaru V, tvorené vľavo Slovinskou skalou, vpravo hrebeňom Galmus. Pri už zatvorených
Železorudných baní opustím červenú značku a pokračujem ďalej hlavnou cestou do Krompách.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Rímskokatolícky barokový kostol postavený v rokoch 1770-1781 v centre obce.
-
-
Bývalá radnica z konca 18. storočia, ktorá bola v 20. storočí prestavaná v centre obce.
-
-
Zvonica na opravenom námestí Nálepkova. 
-
-
Opravené námestie Nálepkova.
-
-
Asfaltová cesta ktorá vedie z Nálepkova do Závadky.
-
-
Nálepkovo v údolí Hnilca v pozadí hrebeň Volovských vrchov s vrcholom Volovec pohľad z cesta do Závadky. 
-
-
Závadské skalky pred obcou.
-
-
Smerovník pred obcou Závadka.
-
-
Pôvodný drevený dom v obci už s novšou eternitovou krytinou.
-
-
Obec Závadka v pozadí hrebeň Volovských vrchov pohľad sponad obce.
-
-
Trávnatý hrebeň nad Závadkou smerom na Smrečinu v pozadí hrebeň Volovských vrchov pohľad zo Smrečiny.
-
-
Smerovník na Rovnej lúke.
-
-
Vysoký vrch nad Poráčom pohľad z Rovnej lúky.
-
-
Smerovník Pod Holým vrchom.
-
-
Horské lúky okolo Poráča smerom na Rudňany.
-
-
Obec Poráč v pozadí hrebeň Galmus pohľad od smerovníka Rázcestie Poráč.
-
-
Záver Poráčskej doliny vľavo Červené skaly pohľad od smerovníka Rázcestie Poráč.
-
-
Obecný úrad Poráč.
-
-
Slovinská skala pohľad z okraja obce Poráč.
-
-
Záver Poráčskej doliny pohľad z Červených skál.
-
-
Tajomné zákutia hrebeňa Galmus.
-
-
Tajomné zákutia hrebeňa Galmus.
-
-
Tajomné zákutia hrebeňa Galmus.
-
-
Tajomné zákutia hrebeňa Galmus.
-
-
Tajomné zákutia hrebeňa Galmus.
-
-
Kvetena Poráčskej doliny.
-
-
Červené skaly nad Poráčskou dolinou.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Krompachy / Teplička – Závadka - Poráč /
                                                        Fotogaléria - Krompachy / Poráč  /
                                                        Fotogaléria - Krompachy / Slovinky - Poráčska dolina - Poráč  /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-