KST Krompachy | 14. Závadka-Poráč

Dňa 20.5.2006 uskutočnila sa turistická akcia.

Prechod hrebeňom Galmus.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Teplička nad Hornádom - Bindt - Závadka - Poráč - Závadka – Poráč – Poráčska dolina - Slovinky

Dĺžka trasy : 33 km Výškové prevýšenie : 600 m Čas trasy podľa mapy : 9.30 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Kunová, Muller, Neubeller, Gengeľ, Duhán, Miček

Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy č.125 Turistický atlas list č. 138,139,140

Popis trasy :

Trasu začíname ŽSR Teplička nad Hornádom zelenou značkou smerom Závadka. <<< Prvá písomná zmienka o obci

Teplička je z roku 1328. Výročie prvej písomnej zmienky v obci je významnou historickou udalosťou, ktorá súčasnej generácii

poukazuje na dejinné súvislosti vzniku našej obce. Podľa historických listín sa predpokladá založenie obce okolo roku 1270.

Zakladateľom obce bol gróf Batys Mariássy, potomok najmohutnejších veľmožov, maďarských kopijníkov, ktorý so svojím

bratom Mikulášom doviedli v roku 1270 z Nového Targu Rusínov a nimi založili osady lokalizované po južnej strane rieky

Hornád a to : Tepličku, Závadku a Poráč. Obec až do novoveku bolá poddanskou roľníckou dedinou. Z historických prameňov

vyplývajútieto názvy obce : 1328 Toplica, 1345 Thoplicza, que al. N. villa Botiz appellatur. 1474 Toeplicza, 1773 Tepliczka,

1808 Teplička Maďarský názov Tepliczka, Hrnádtapolca. Z kultúrnohistorických pamiatok dominantu tvorí rímsko-katolícky

kostol Narodenia Panny Márie, pôvodne gotický, jednoloďový, z prvej štvrtiny 14.storočia. v r 1775 zbarokizovaný a v roku 1906

rozšírený o dve bočné lode. Prosbytériom a rovným uzáverom je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou, loď (18.stor.) ruskými

klenbami. Prestavaná veža má goticky združené okná s trojlistovou kružbou. >>> Je pekné slnečné počasie s riedkou

vysokou oblačnosťou. Pokračujeme asfaltovou cestou vľavo, prejdeme okolo niekoľkých domov až zabočíme vľavo z cesty

cez úzkypás lesa na rozsiahle lúky okolo Tepličky. Vystupujeme hore nádherným trávnatým svahom, za nami je vidieť

Hornádske podolie so Spišskou Novou Vsou v pozadí sa ukazuje zubatý hrebeň Vysokých Tatier. Vpravo sa ukazuje

Ježová hora s televíznym vysielačom. Prechádzame obcou a pokračujeme rozsiahlymi lúkami smerom na Babinu. Vpravo

je vidieť v doline záhradkársku osadu v pozadí Vranie vrchy. Vystupujeme hore lúkou, prejdeme lesíkom až schádzame

do Zadnej doliny ktorou prídeme do obce Bindt. <<< Bindt v čase vzniku patril do vlastníctva markušovských Mariassyovcov.

S históriou Hnilčíka nsúvisí aj prenesenie colného (mýtneho) úradu z Kotterbach do dediny Goldbach v Markušovskej doline

(Sontagsgrunde) v roku 1345. Mýtnica v Goldbachu na mariassyovskom území svedčí o tom, že cez územie terajšieho

Hnilčíka už v týchto dobách prebiehala dôležitá obchodná cesta smerom na Smolník a Gelnicu, ktorou sa do Poľska

vozila tunajšia spišská meď. S existenciou Goldbachu sa spája vznik baníckej osady Bindt. Medenorudné baníctvo na

Spiši prekvitalo najmä v 14. storočí a v 1. polovici 15. storočia. V 2. polovici 15. storočia postihuje rudné baníctvo kríza.

Ani 16. storočie neprialo banskému podnikaniu. Koniec 16. storočia prináša dočasné oživenie baníctva na Spiši.

Z roku 1794 sa zachovali staré banské záznamy o štôlni Grunblatt na Bindte, dnes ľudovo nazývanej Grimľacka, ktorá „patrila

medzi najvýnosnejšie a najúrodnejšie“. V roku 1875 - 1878 vybudovali úzkokoľajnú železnicu Bindt - Markušovce

dĺžky 6,8 km (fungovala do 23. marca 1939). Jazdili na nej dve lokomotívy typu Borsig na parný pohon. Po prechodnom

období používania konskej trakcie od roku 1902 sa zaviedla elektrická trolejová trakcia. Na dopravu sa používali

drevené vozy (vagóny) s čelným vyklápaním a kapacitou 5 t, neskôr celé z plechu. V roku 1894 majitelia Bindtu postavili

na Železnom potoku vodnú turbínu. Hydroelektráreň pre závod Bindt vyrábala prúd pre pohon elektrických banských

vŕtačiek, po roku 1904 aj pre osvetlenie povrchových prevádzok, ba aj baníckej osady. V roku 1901 sa hĺbila šachta

Karol. V tom istom roku postavili na Bindte prvú parnú lokomobilu na výrobu elektrickej energie pre elektrifikovanú

úzkokoľajku a na iné prevádzkové účely. Druhú pražiareň na Bindte postavila firma Oberschlesiche Eisenindustrie A.G.

v roku 1902. Od roku 1910 ju rozšírili o 6 pecí. V roku 1902 vyhĺbili šachtu Štefan. V roku 1906 závod v Bindte kúpila

Banská a hutná spoločnosť od komory arcivojvodu Albrechta. Už v nasledujúcom roku vybudoval nový majiteľ mokrú

gravitačnú úpravňu. V roku 1910 mokrá úpravňa na Bindte bola doplnená o nové zariadenie. Pražiareň z roku 1902 dali

rozšíriť na 12 pecí a spojiť lanovkou typu Pohlig na parný pohon dĺžky 4 526 m a s prevýšením 67 m s Nálepkovom.

V roku 1913 sa začalo hĺbenie bindtianskej šachty Robert. V roku 1922 banský závod Bindt stratil samostatnosť a

bol včlenený do závodu v Máriahute. V roku 1931 sa však definitívne zastavilo dobývanie železnej rudy na Roztokoch,

pričom likvidácia závodu prebiehala do roku 1937. >>> Prechádzame spodnou časťou obce pomedzi niekoľko

drevených domov, vpravo je vidieť niekoľko ďalších roztrúsených domov. Krátkym strmším výstupom lesom vychádzame

na hrebeň v časti Labková. Sprava prichádza žltá značka zo sedla Gretľa. Pokračujeme lesom až vychádzame na

rozsiahle lúky ktoré cez Setiská a Žalobu sa tiahnu okolo Závadky až na Smrečinu. Na lúkach sa pasú ovce s malými

jahniatkami. Nádherné biele klbka na zelenej lúke. Vychádzame na Žalobu odkiaľ sa nám otvára výhľad na Závadku.

Vpravo dole je vidieť Hnileckú dolinu s obcou Nálepkovo v pozadí sa tiahne hlavný hrebeň Volovských vrchov. Vpravo

pod Pálenicou v strede svahu je vidieť budovu detskej ozdravovne Čierna hora. Pred obcou prechádzame okolo

Závadských skál ktoré sa nachádzajú vpravo pod lesom. Vchádzame do obce Závadka. <<< Prvé zmienky o obci

sú z roku 1352. Založili ju Mariašovci na svojom majetku začiatkom 14. storočia, alebo už koncom 13. storočia ako

haviarsku osadu. Od 14. storočia sa tu rozvíjalo hlavne medenorudné a železorudné baníctvo. V 14. - 15. storočí

pôvodné obyvateľstvo obce bolo rímsko – katolického vierovyznania, slovanského a pravdepodobne určitá časť aj

nemeckého pôvodu. V 1. polovici 16. storočia došlo k výmene pôvodného obyvateľstva (možno z dôvodu vyľudnenie

obce) rusínskym etnikom. Noví usadlíci boli osídlení na valašskom práve. Ich hlavným zamestnaním bolo pastierstvo

oviec. Obyvatelia Závadky boli chýrni bačovia, ktorý vyrábali vynikajúci syr. Úlohou obyvateľov bolo aj stráženie

obchodnej cesty z Budapešti do Krakova. Mali zaručiť bezpečnosť poštových vozov a cestujúcich po tejto ceste.

V 18. storočí sa časť obyvateľstva venovala aj baníctvu. Ťažila sa tu meď, zlato a striebro. V 19. storočí tu fungovala

pražiareň železnej rudy zriadená arcikniežaťom Albrechtom. Roku 1880 až 1890 obec postihla vlna vysťahovalectva,

najmä z radov baníkov. Okolo roku 1880 bol v obci zriadený notáriat. Podliehali mu okolité obce: Teplička, Hnilčik, Bint.

Za prvej Československej republiky popri poľnohospodárstve Závadčania pracovali v lesoch. Gréckokatolícky kostol

(cerkov) zasvätený Archanielovi Michalovi je vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Kostol bol postavený v roku 1775 - 1978.

Pôvodne bol v dedine drevený kostol. Kamenný kostol sa v roku 1925 rozhodli Závadčania zbúrať a zväčšiť. Z kostola

postaveného v roku 1775 - 1778 sa zachovala veža a kripta (umiestnená pod kostolom). V kostole sú umiestnené

tri zvony. Názvy zvonov sú: Archaniel Michal (1924), Matej (1923) a Malý zvon (1908) (pozri prílohu 12). Dnes je potrebné

na kostole vykonať rekonštrukciu strechy, nakoľko krytina (eternit) je deravá. Obyvatelia obce Závadka postavili aj

dve kaplnky. Jedna stojí na začiatku dediny je zasvätená Zosnutiu presvätej Bohorodičky. Druha stojí za dedinou,

pochádza z roku 1834 a je zasvätená Janovi Krstiteľovi. V dedine sa stretneme so zvyškami ľudovej architektúry. Zo

začiatku 20. storočia pochádzajú zrubové trojpriestorové (kuchyňa, komora, izba) podmurované alebo podpivničené domy

so sedlovou strechou pokrytou šindľami. Kronikár spomína, že roku 1925 stred dediny vyhorel. Ľudia si namiesto

vyhorených domov postavili murované. Dňa 24. januára 1945 bola obec oslobodená Červenou armádou. Túto udalosť si

Závadka pripomína pamätnou tabuľou umiestnenou na budove obecného úradu. V dedine sa stretneme so zvyškami

ľudovej architektúry. Zo začiatku 20. storočia pochádzajú zrubové trojpriestorové (kuchyňa, komora, izba) podmurované

alebo podpivničené domy so sedlovou strechou pokrytou šindľami. >>> Prechádzame stúpajúcou ulicou pomedzi

množstvo starých drevených domov s otvorenými dvormi bez plotov. Okolo obecného úradu v centre obce, gréckokatolíckeho

kostola zasväteného Archanielovi Michalovi. Vychádzame z obce, západným smerom v pozadí je vidieť horizont Vraních

vrchov. Vľavo je vidieť Hornádske Podolie s mestom Spišská Nová Ves. Severovýchodným smerom je vidieť horizont

Levočských vrchov. Prechádzame okolo kaplnky z roku 1834 a je zasvätená Janovi Krstiteľovi. Obchádzame zľava trávnatý

vrchol Sosninka, pred nami sa ukáže Poráč v sedle pod Vysokým vrchom. Prechádzame nádherným trávnatým hrebeňom

z ktorého je výhľad smerom na juh a sever. Obloha sa viac zatiahla svetlou oblačnosťou. Zídeme do sedla Smrečina,

vystúpime na Strážnu skalu. Vľavo dole je vidieť vrchnú časť obce Rudňany. V tejto časti hrebeňa začína na hrebeni

stromový porast striedajúci sa s lúčnym porastom. Prechádzame rovnou lúkou odkiaľ je vidieť Bukovec. Pribudlo tmavších

mrakov ale sa zlepšila viditeľnosť. Na severe sa ukázal hrebeň Vysokých Tatier s končiarmi ukrytými v mrakoch.

Prechádzame lesným polomom po posledných veterných smrštiach. Postupujeme lesom pričom značka nenápadne

opustila hrebeň a zabočila vľavo na rozsiahle lúky pod Holým vrchom. Pri smerovníku pod Holým vrchom zabočíme vľavo

modrou značkou smerom Poráč. Značka pokračuje širokou lesnou cestou až na hlavnú cestu k smerovníku Rázcestie

Poráč. Pri smerovníku postojme a obzrime sa. Východným smerom leží záver Poráčskej doliny, západným smerom je

pohľad do Hornádskeho podolia so Spišskou Novou vsou, Markušovcami, Vysoké Tatry. Od smerovník pokračujeme rovno

neznačenou cestou okolo ťažobnej veži na cestu vedúcu do obce Poráč. Vpravo dole je vidieť nádherný záver Poráčskej

doliny, vľavo lemovaný Červenými skalami, vpravo je vidieť západnú časť Slovinskej skaly. Prichádzame do centra obce

pred obecný úrad. <<< Prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom Vereshégy,

čo v preklade z maďarčiny znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením horniny v blízkom

okolí. V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné pomenovanie Palocz,

Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú spojené s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch z Chraste

získal obec v 15. storočí spišský kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia Poráč získali

Mariássyovci, z Markušoviec. Od 15. storočia je už obec značne rozvinutá. Z hľadiska hospodárskeho rozvoja sa okrem

poľnohospodárskej výroby obyvatelia zaoberali dobývaním rúd priamo vo svojom chotári. Popri medi sa tu ťažili vzácne

kovy zlato a meď. O banskej činnosti svedčia pozostatky výroby ortuti z 15. storočia. Spočiatku sa ruda-špad zbierala

aj povrchovo. S nástupom priemyselnej revolúcie stúpol dopyt po železnej rude, čoho následkom je vznik

poráčsko-rudnianských ťažobných spoločností, ktorých podielnikmi boli Mariássyovci a bohatí mešťania. Na

sklonku 19. storočia nastáva skutočný rozmach ťažby rúd a ortuti, ktorý sa strieda s úpadkom počas hospodárskych kríz.

Počas II. svetovej vojny sa výroba zvýšila a pracovalo sa na tri smeny. Po roku 1948 boli bane znárodnené a nastal

veľký rozmach baníctva. Železorudné bane Rudňany boli v bývalom Československu najväčším podnikom na

dobývanie železnej rudy a dodávateľom ortuti. Po roku 1991 dochádza k útlmu banskej činnosti a v poráčsko - rudnianskom

revíry dnes pokračuje iba ťažba barytu v bani Poráč. Je to posledná činná hlbinná baňa na Spiši. >>> V krčme pri

obecnom úrade si dáme občerstvenie a dobré pivo. Ženy autobusom cez Spišskú Novú Ves sa vrátia do Krompách,

ostatný pokračujeme červenou značkou smerom Slovinky. Schádzame asfaltovou cestou dole strmým svahom do

Poráčskej doliny. Prechádzame okolo viacerých súkromných chát. Vpravo sa nachádza lyžiarsky svah so starým

kotvovým vlekom. Po chvíli sa ocitneme pred rekreačným strediskom Úsmev ktorý patri firme BBF. Bývalé rekreačne

stredisko ŽB Rudňany sa pomaly opravuje. Pokračujeme cestou ďalej, vpravo sa nachádza lyžiarsky svah ktorý patrí

k rekreačnému stredisku Úsmev. Prechádzame cez potôčik ktorý vyteká z jaskyni vľavo a je ukrytá v skalnej stene.

V minulosti Slovinský speleológovia po odstránení pieskových nánosov zo vstupného otvoru sa dostali do jaskyne. Dnes

vchod do jaskyne je zanesený pieskom a neprechodný. Vľavo je nádherná vyhliadková skala Červených skál, škoda že

nie je prístupná značkovaným chodníkom. Chodník zabočí vľavo k starej odkiaľ je pekný pohľad na záver Poráčskej doliny.

Značka prechádza mladým smrekovcovým lesom až k smerovníku kde končí žltá značka zo Svinskej jamy, spojová

značka zo sedla v hrebeni nad Hnileckou dolinou, Lacemberskú dolinu, popod Slovinskú skalu do Poráčskej doliny.

Po posledných povodniach potok si našiel náhradné koryto na ceste. Dolina bola neprechodná ale o to krajšia svojou

divokosťou a nepriechodnosťou. Cesta pokračuje dolinou ktorá sa postupne zužuje, až prídeme k chate Čierny Bocian.

V minulosti chata bola otvorená pre verejnosť, obľúbené výletne miesto obyvateľov Sloviniek a Krompách,

na ohnisku bolo možné opiecť slaninku a zapiť ju dobrým pivom. Na lúke bola možnosť si zašportovať. Teraz je v

súkromných rukách a je zatvorená. Za chatou je pekná neznačkovaná dolinka s vodopádom. Postupujeme dolinou až

prídeme na otvorený priestor kde môžeme vľavo pozorovať južné skalnaté svahy NPR Červené skaly, vpravo je severný

svah Slovinskej skaly. Prechádzame dreveným mostom, vľavo za potokom je areál bývalej lesnej škôlky. Dolina sa rozširuje,

vľavo je vidieť hrebeň Galmusa končiaci Bielou skalou. Vchádzame do obce Slovunky. <<< Obec Slovinky vznikla ako

banícka osada na pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej listine kráľa Ľudovíta z roku 1368

sa prvýkrát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. Úryvok z dokumentu „Kráľovská listina kráľa Ľudovíta I.“ z roku 1368,

kde sa prvý krát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“ V 14. storočí patrila obec Richnavskému panstvu. V 15. storočí

Zápoľskovcom. Po nich Thurzovcom, neskôr Csakyovcom až do zrušenia poddanstva v roku 1848. Z roku 1460 pochádza

dokument svedčiaci už o existencií dvoch obcí s názvom „Zluwinkautraque“. Od roku 1550 sa v dokumentoch spomínajú

Vyšné Slovinky – Zlowinka superior, Felsewszlovinka a od roku 1555 aj Nižné Slovinky – Alsószlovinka. Obyvateľstvo

Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom. V chotári

Sloviniek sa v dávnej minulosti ťažilo striebro a meď. Vlastná administratívna činnosť sa začala v Slovinkách už

v 16. storočí. Svedčia o tom odtlačky pečatí Nižných Sloviniek. Pečať si Vyšné Slovinky dali vyhotoviť v roku 1795.

Na oboch pečatiach sú erbové znamenia s určitými odlišnosťami. Vyšné a Nižné Slovinky sa po stáročia vyvíjali

samostatne až do roku 1943 kedy sa znovu zlúčili. V 18. storočí sa Slovinky preslávili aj oceliarskou hutou Sv. Mikuláš,

ktorú vlastnili ťažiari zo spolku „Hornouhorských ťažiarov “. Kostol a fara v Slovinkách existovali už v 14. storočí. Súčasný

Grécko-katolícky kostol zasvätený „ Sv. Jurajovi“ bol postavený na prelome 18. a 19. storočia. 30. júna v roku 1993 vyfára

z bane posledný vozík medenej rudy. Týmto sa skončila slávna história dobývania rúd v Slovinkách. Pravoslávny

chrám „Voznesenija hospodina“ bol postavený v roku 1996. >>> Od kaplnky schádzame cestou, cez most, z ulice

vpravo je vidieť rozsiahlu lúku s lyžiarskym vlekom. Pod svahom je postavený nový pravoslávny chrám „Voznesenija

hospodina“. Značkou prichádzame k smerovníku pri cintoríne, zabočíme vpravo ku kostolu na autobusovú zastávku.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Smerovník ŽSR Teplička nad Hornádom.

Na ceste z Teplička nad Hornádom do Tepličky.

Hornádske podolie v pozadí Spišská Nová Ves pohľad spod Tepličky.

Rozsiehlé lúky pod Tepličkou v pozadí Ježová hora.

Smerovnik v Tepličke.

Rozsiahlé lúky nad Tepličkou smerom na Babinu pohľad z Tepličky.

Bindt.

Roztrúsene domy obce Bindt.

Lesy okolo obce Bindt.

Smerovník Labkova.

Obec Závadka pohľad z vrcholu Žaloba.

Pôvodné drevené domy v obci Závadka.

Gréckokatolícky kostol (cerkov) zasvätený Archanielovi Michalovi je vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

Pred obecným úradom obce Závadka.

Hornádske podolie v pozadí Levočské vrchy pohľad spod Sosnimky.

Obec Závadka v pozadí Vranie vrchy pohľad spod Sosninky.

Obec Poráč v pozadí vrchol Slovinskej skaly pohľad z Rovnej lúky..

Vrchná časť obce Rudňany vpravo pod Vysokým vrchom leží obec Poráč pohľad z Rovnej lúky..

Hrebeň nad Závadkou smerom na Poráč pohľad zo Smrečiny.

Bukovec pohľad z Rovnej lúky.

Pri smerovníku Rovná lúka.

Na Rovnej lúke.

Rozsiahlá lúka na Rovnej lúke.

Hornádske podolie pohľad spod Holého vrchu.

Hornádske podolie s mestom Spišská Nová Ves v pozadí hrebeň Vysokých Tatier.

Smerovník Rázcestie Poráč.

Záver Poráčskej doliny, vľavo je vyhliadková skala Červených skál vpravo západná časť Slovinskej skaly pohľad od

smerovníka Rázcestie Poráč.

Obecný úrad obce Poráč.

Informačná mapa obce Poráč a okolia.

Pred obecným úradom obce Poráč.

Chvíľa pohody v Poráčskom potoku Poráčskej doliny.

Sklané steny nad chatou Čierný Bocianom.

NPR Červené skaly.

Obec Slovinky v pozadí Krompašský vrch..

Pravoslávny chrám „Voznesenija hospodina“ bol postavený v roku 1996.

Malé banícke múzeum pred obecným úrado Slovinky.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Krompachy / Teplička – Závadka - Poráč /

Fotogaléria - Krompachy / Poráč /

Fotogaléria - Krompachy / Slovinky - Poráčska dolina - Poráč /

Fotogaléria - Krompachy / Slovinky /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.