Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Zádiel – Zádielská dolina – Jelení vrch - Medzev     

Dĺžka tarsy : 17 km            Výškové prevýšenie : 690 m       Čas trasy podľa mapy : 5.00 hod

Členovia KST MŠK : Šlacky, Šlacká, Muller, Mullerová, Čupaj, Čupajová, Neubeller, Gengeľ, 

                              Olšavský, Olšavská, Šlacký, Stanek, Duhán, Hamráková, Kandrik, Uličná

                              Uličný, Havaš, Havašová, Smaržíková, Šuhajdová, Papcun, Papcunová,Dzurňaková

                               Dzurňáková, Kunová, Mikulová, Sokolská, Jenčík, Jenčíková

Nečlenovia KST MŠK : 11 účastníci

Popis trasy :

Trasu začíname červenou značkou v ústi Zadielskej doliny. <<<  Tento monumentálny krasový kaňon Slovenského krasu

vymodeloval Blatnický potok intenzívnou erozívnou činnosťou vo vápencovom masíve Zádielskej planiny. Dĺžka doliny je

skoro 3 kilometre, hĺbka kaňonu je takmer 400 m a šírka dna je 10 metrov. Jeho úžasná morfológia sa vyníma pri pohľade

z Turnianskej kotliny, do ktorej dolina vyúsťuje, pre bohaté zoologické a botanické hodnoty vyhlásená v r. 1986 na

rozlohe 214, 73 ha.  za prírodnú rezerváciu. Zádielska dolina je veľmi zaujímavá z hľadiska pestrosti fauny a flóry a je

svetoznáma aj inverziou vegetačných pásiem. Vyskytujú sa tu viaceré endemické druhy hmyzu slovenského krasu,

žijú tu vzácne plazy krátkonožka panónska, užovka stromová, jašterica múrová a zelená. Z vtákov je zaujímavý výskyt

bociana čierneho a výra skalného, z cicavcov je tu piskor horský. Krásy kaňonu vyhľadáva čoraz väčší počet turistov,

ktorým dnes slúži náučný chodník ktorý po celej trase ponúka niekoľko zastávok s pútačmi a vysvetľujúcim textom o

doline a dokumentujúci geológiu, faunu, flóru ako aj archeológiu.  Zádielská dolina patrí k skvostom slovenského lezenia.

Lezenie v doline je časovo obmedzené a liezť sa môže len od 1.8. do 1.3.. Lezenie je tiež obmedzené len na niektoré

skalné masívy. V doline je prísne zakázané stanovať, bivakovať a zakladať oheň. Kaňon ponúka lezenie v malých

stienkach i dĺžkových stenách. Kompaktný vápenec poskytuje položené i previsnuté lezenie obtiažnosti do X- a do

viacerých ciest je potrebný lezecký materiál. Z kamených útvarov v kaňone zaujme svojim tvarom hlavne 105 metrov

vysoká Cukrová homoľa . Archeologické nálezy dokladujú, že tiesňavy a jaskyne využívali už ľudia v praveku ako

prirodzený prechodný úkryt. >>>  Na parkovisku vystúpime z autobusu, urobíme si spoločnú fotografiu a začíname

prechod červenou značkou Zádielskou dolinou. Je vysoká oblačnosť, v doline je vidieť hmlu. Na začiatku doliny je

informačná tabuľa Zádielskej doliny. Na niektorých stromoch je už nové, mladé lístie ktoré môže ovplyvniť výhľad na

okolité skalné steny. Blatnický potok je väčšinou biely z dôvodu spenenia vody na množstve perejí ktoré sú tvorene

veľkými skalami v koryte potoka. Cez koruny stromov je vidieť v hmle vrcholy skalnatých stien a rôznych skalných

veží a iných skalných útvarov. V skalných stenách je vidieť množstvo skalných dier a otvorov. Dolina sa zužuje a je

tu miesto len pre cestu a potok. Vpravo je vidieť najznámejší skalný útvar – Cukrová homoľa. Prichádzame na najužšie

miesto doliny, strmé a vysoké skalné steny sa zužujú na šírku približne 7 metrov.  Potok tu vytvára niekoľko menších

vodopádov. Každým krokom, za každou zákrutou sa nám otvárajú stále nové pohľady na skalné steny a množstvo

rôznych skalných útvarov a veží. Prechádzame okolo viacerých informačných tabúľ. Prichádzame k horárni v Zádielskej

doline odkiaľ pokračujeme ďalej modrou značkou. Prichádzame k horárni kde niekedy v letných mesiacoch bol otvorený

bufet.  Postupujeme dolinou kde už nie sú skalné steny, okolo sú iba svahy pokryté lesným porastom. Značka prudko

zabočí vpravo do strmého lesného svahu ktorým vyjdeme pod Bujačí vrch. Prechádzame riedkym lesným porastom až

vychádzame na lúky v Hačavskom sedle. Pred nami sa vypína Jelení vrch. V sedle si oddýchneme a pokračujeme do

sedla Krížna poľana. Vpravo je vidieť obec Hačavu. <<<  Obec Hačava patrí k sídlam s ukážkovým vzťahom človek a

príroda. Leží na konci Hájskeho údolia vo východnej časti Slovenského krasu. Prvá písomná zmienka o nej pochádza

z roku 1345. Pôvodne nemecké banské osídlenie bolo doplnené počas valašskej kolonizácie, neskôr dosídlené

Slovákmi a Rusínmi. Pôvodní obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, uhliarstvom, výrobou dreveného riadu a

pastierstvom. Sakrálnou dominantou Hačavy je gréckokatolícky Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z 18. storočia.

V obci sú rozosiate pôvodné zrubové domy s valbovou a sedlovou strechou. Hačava je výborným východiskovým bodom

pre pešie túry a cykloturistiku,na východnú stranu cez Miglinc do Drienovských kúpeľov, Debraď, Jasov – jaskyňa,

rybníky, kostol, Šugovskú dolinu – hámre, mesto Medzev – kultúrne pamiatky. Na severnú stranu do obce Štós,

Štós-kúpele. Na západnú stranu do krásnej Zádielskej tiesňavy. Obľúbená je trasa na Jelení vrch, ktorý sa na jar

odeje do fialového šatu z vzácnych poniklecov. Náučný chodník Horné lúky  vedie do sedla Krížnej Poľany a končí

pri Zádielskej tiesňave. >>>  Prechádzame krátkym lesom až vyjdeme na lúku pod Jelením vrchom. V sedle Krížna

poľana pokračujeme žltou značkou smerom Medzev. Chodník vedie lesom z ktorého nie sú žiadne výhľady. Schádzame

dole dolinou až vchádzame do Medzeva. <<<  Mestečko Medzev bolo založené nemeckými kolonistami, ktorých do

krajiny pozval, po tatárskych vpádoch v roku 1241, prostredníctvom svojích poslov vtedajší uhorský kráľ Belo IV. Prvé osídlenie

sa uskutočnilo severozápadne od terajšieho Medzeva v oblasti s názvom Dorfel (Dedinka). Pôvodné obyvateľstvo ešte aj dnes

hovorí v prevažnej väčšine nemeckým nárečím, po mantácky. Dôkazy o prítomnosti človeka na jeho území v praveku a staroveku

nie sú. Nižný Medzev vznikol až v 14. storočí, hoci pôvodné osídlenie tohto územia je omnoho skoršie. Na pozvanie Arpádovcov

ho po tatárskom vpáde v 2.polovici 13. storočia kolonizovali nemeckí osadníci. Prví nemeckí kolonisti sa tu usadili na mieste,

kde sa potok Pivónia, dnes Pivering, vlieva do riečky.  O vzniku názvu Medzev sa zachovali rôzne povesti. Jedna z nich hovorí,

že pomenovanie Medzev dostalo toto územie podľa mena istej ženy, ktorá sa volala Metzen a usadila sa so svojimi ľuďmi v už

spomínanom Dorfli. Iná povesť je tiež o žene menom Metzen, ktorá vraj zachránila obyvateľov osady (Grundu) pred drakom,

ktorý sa živil mladými devami. Metzen, podľa povesti, zhotovila olovenú bábku, obliekla ju ako dievča a položila pred vchod

drakovej skrýše. Keď drak bábku zožral, zahynul. Osadníci potom z vďačnosti nazvali svoju obec Metzenseifen, čiže Medzev.

Nižný Medzev spolu s Vyšným Medzevom až do 18. storočia patrili pod správu jasovského kláštora. Obyvatelia pôvodného

Medzeva sa už od najstarších čias živili okrem poľnohospodárstva a baníctva aj spracovaním kovov v hámroch. Slovo

„hámor” pochádza od nemeckého slova „Hammer”, čo znamená kladivo. Výraz „hámor” sa však už oddávna užíval nielen

na označenie kladiva, ale aj dielne, v ktorej veľké železné kladivá na vodný pohon spracovávali železo, meď, cín alebo iný kov.

V Medzeve to boli najčastejšie hámre na spracovanie železa. Prvý písomný doklad o medzevských hámroch pochádza

zo 14. storočia. Podľa neho Eliaš Teknagel, poddaný z Nižného Medzeva, dostal od jasovského prepošta do nájmu tri miesta

pri rieke Bodve na zriadenie hámrov. V r. 1403 - 1411 tu postavili 5 nových hámrov a postupne sa stavali ďalšie. Keďže Eliaš

Teknagel bol s najväčšou pravdepodobnosťou Flám, touto zmluvou sa udáva aj pravdepodobný pôvod neskorších obyvateľov

Medzeva. Tí sa medzi sebou nazývajú mantákmi a dodnes sa dorozumievajú zvláštnym nemeckým nárečím, tzv. mantačtinou.

Rozvoj poľnohospodárstva, baníctva, spracovania kovov a remesiel mal priaznivý vplyv na demografický vývoj Medzeva v

stredoveku. V portálnom súpise z r. 1427, už popri sebe vystupujú ako 2 rozvinuté dediny Nižný a Vyšný Medzev. >>>  Pozrieme

si centrum mestečka, oddýchneme si v malebnej krčmičke a autobusom pokračujeme do kúpeľov Štós. Vystúpime na

parkovisku a prezrieme si areál kúpeľov. <<<   Kúpele Štós sa nachádzajú na juhovýchodnom Slovensku (56 km od Košíc)

na hranici Spišského Rudohoria a Slovenského krasu. Ležia vedľa starej baníckej cesty z Medzeva do Smolníka, v

malebnom prostredí zmiešaného lesa plného voňavých jedlí a smrekov. Prírodným liečivým faktorom Štósu je povzbudivá

klíma (podľa švajčiarskej klasifikácie so stupňom 1) s typickými prvkami horského prostredia. Pre klimatickú liečbu

majú kúpele mimoriadne vhodnú, na juh otvorenú polohu v nadmorskej výške 650 m.n.m s bohatstvom ihličnatých lesov

v bezprostrednom okolí. Tieto skutočnosti priaznivo vplývajú na klímu, ktorá vyniká neobyčajnou čistotou vzduchu,

nasýteného ozónom a vôňou živíc. Zmiešaný les, teplotné inverzie, spolu s ostatnými činiteľmi vytvárajú veľmi dobré

podmienky na liečbu akútnych i chronických ochorení dýchacích ciest, ochorení pľúc, prieduškovej astmy, alergií.

Prírodné prostredie kúpeľov tvorí lesopark architektonicky dotvorený potôčikom s kaskádami a fontánou. Súčasťou

kúpeľného lesoparku je vyše 200 druhov vzácnych drevín a kvetov. Devízou Kúpeľov Štós je poskytovanie SPELEOTERAPIE,

čo je unikátna liečba horných dýchacích ciest poskytovaná v blízkej Jasovskej jaskyni. Kúpele majú v tejto liečbe dlhodobú

tradíciu s veľmi dobrými liečebnými výsledkami.  Klimatická liečba má v Kúpeľoch Štós viac ako 120-ročnú tradíciu.

V súlade s poznatkami modernej lekárskej vedy a praxe, je aj dnes v Štóse chápaná komplexne a pod vedením odborných

lekárov dosahuje veľmi dobré liečebné výsledky. >>>  Staré kúpeľne domy sú pekne opravené, park je upravený, po

dobrej káve a pive v reštaurácii pokračujeme autobusom domov.

-

-

Mapa trasy :

-

-

Výškový profil trasy :

-

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

-