Popis trasy :
Trasu začíname v obci Štefanová žltou značkou na Podžiar. <<< Prvý a doteraz najstarší záznam o Štefanovej bol
uverejnený v Almanachu ZORA, ročník I., r. 1835, vydaný v Budíne. Vytlačila ho kráľovská univerzitná tlačiareň, vtedy
ešte bernolákovskou slovenčinou. Príspevok napísal Dr. Anton Ottmayer (1796 - 1870), žilinský rodák, ktorý sa stal
profesorom na univerzite v Budapešti. Do polovice 19. storočia prichádzali do horstva Malá Fatra, vstupovali na jeho
hrebene a vrcholy len pastieri, drevorubači, poľovníci - pytliaci, bylinkári a do oblasti Veľkého Rozsutca aj hľadači
pokladov. Od polovice 19. storočia začínajú sem prichádzať aj ľudia, ktorí hľadajú krásy prírody a odnášajú si len
zážitky a dojmy. Objaviteľom miestnych prírodných krás bol tiež významný slovenský prírodovedec a geológ svetového
mena Dionýz Štúr (1827 - 1893), ktorý od polovice 19. storočia navštevuje Vrátnu a opisuje svoje dojmy. >>> Je pekné
slnečné počasie s vysokou riedkou oblačnosťou. Postupujeme ulicou pomedzi mnohé drevené domy ktoré sú opravené,
poskytujú ubytovanie a občerstvenie. Prechádzame okolo Penziónu Muráň za ktorým sa ukazujú skaliská hrebeňa
Boboty. Koniec obce poskytuje pekný pohľad na hrebeň z Baraniarky na Kraviarské, ponad Grúň sa ukazuje vrchol
Veľkého Kriváňa vpravo od neho sa tiahne hrebeň Malej Fatry. Prichádzame do sedla Vrchpodžiar, vľavo je vidieť záver
nádhernej rokliny Dolné Diery. Zo sedla schádzame ku kolibe Podžiar, ktorá v letných mesiacoch funguje ako občerstvenie.
Vpravo je vidieť ústie Horných dier. <<< Názov Jánošíkove diery je miestny spoločný názov pre sústavu roklín Dolné
diery, Nové diery, Horné diery. Sústava roklín cez Nové diery má dĺžku 6 km s prevýšením 610 m a končí Pod Tanečnicou.
Dierový potok medzi Rozsutcami a Bobotami svojou eróznou činnosťou vytvoril mimoriadne krásnu a turisticky príťažlivú
dolinu ktorá vyniká členitosťou reliéfu a mnohými nádhernými vodopádmi a tiesňavami. V celej doline je až 17 vodopádov.
Najviac je ich v Horných dierach ktoré sú najväčšie a najdlhšie. Najvyšší vodopád tu dosahuje výšku 4 m. V dolných
dierach kde je viac vody vodopády sú síce menšie ale o to mohutnejšie. >>> Ústie Horných dier je spočiatku širšie ale
postupne sa zužuje až prichádzame k najkrajšej časti Horných dier. Prechádzame Tesnou rizňou s mnohými úzkymi
rozsadlinami s veľkým prevýšením zabezpečenými železnými lávkami a rebríkmi. V rozsadlinách sa nachádzajú
nádherné vodopády s rôznou výškou. Postupne prechádzame roklinou až vychádzame Pod Tanečnicu na nádhernú lúku
odkiaľ je vidieť Malý Rozsutec. Svojím tvarom pripomína stolovú horu. Prichádzame do sedla Medzirozsutce kde pred
nami sú vidieť Chočské vrchy s dominantou Veľkým Chočom. Pokračujeme vpravo červenou značkou smerom na vrchol
Veľkého Rozsutca. Spočiatku prechádzame lesom odkiaľ nie sú žiadne výhľady a chodník má veľké stúpanie. Les začína
rednúť a začínajú prvé výhľady na Malý Rozsutec. Každým metrom ktorým vystúpime vyššie sa otvárajú sa stále nové
výhľady. Medzi prvé sa ukáže sedlo Medziholie, hrebeň na Magurku a ďalej do Párnice, vpravo holý lúčnatý kopec Stohu.
Vpravo je vidieť Štefanovú učupenú pod Bobotami v pozadí Terchovú. Taktiež sa ukáže Malý Rozsutec. Nádherné
Poludňové skaly, množstvo bočných doliniek ktoré smerujú na vrchol. Zo svahoch doliniek vytŕča množstvo skál
pomedzi ktoré rastie kosodrevina, svahy sú porastené trávou. Vrchná časť Veľkého Rozsutca je veľmi členitá s
za jeden z najkrajších vrchov na Slovensku. Veľký Rozsutec sa stal symbolom pohoria a nachádza sa aj v logu národného
poklade. Je to charakteristický rozorvaný skalnatý vrch v severnej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry.
Rozsutec svojou formou a výškou dominuje celému okoliu, najmä jeho 160 metrov vysoká západná stena. Vrch vznikol
v jeho okolí, ktoré sú najväčšie svojho druhu na Slovensku. >>> Na najvyššom bode sa nachádza kríž. Z vrcholu
Veľkého Rozsutca je nádherný kruhový výhľad. Vpravo dole sa nádherne vypína vrchol Malého Rozsutca, západným
smerom sa tiahne hrebeň Boboty, v pozadí leží Biely Potok a Terchová, za nimi na sever sa tiahnu Oravské vrchy s
dominantnou Babiou horou, pod nami v doline je ukrytá Štefanová. Hrebeň Boboty prerušený Tiesňavami v ústi
Vratnej doliny pokračuje vľavo cez Malé nocľahy, sedlo Príslop, Baraniarky, Žitné, Kraviarské, Chrapáky až pri sedle
Bublen sa napojí na hlavný hrebeň Malej Fatry ako severný bočný hrebeň. Hlavný hrebeň pokračuje cez Pekelník na
najvyšší vrchol Malej Fatry – Veľký Kriváň, Snilovské sedlo, Chleb, Hromové, Poludňový Grúň, Stohové sedlo, Stoh, sedlo
Medziholie. Pokračuje cez Veľký Rozsutec, sedlo Medzirozsutce, pokračuje na Čapicu až skončí pri Zázrivej.
Juhovýchodným smerom sa je vidieť Chočské vrchy s dominantou Veľkým Chočom. Po chvíli oddychu a spoločného
fotografovania zostupujeme do sedla Medziholie. Pri zostupe je potrebné mať v poriadku kolená. Zostup je neskutočné strmý,
chodník je pokrytý kamením a pieskom preto pri zostupe je potrebné zvýšiť opatrnosť. Niektoré miesta sú zabezpečené reťazami.
Na chvíľu sa ukáže Stoh, nádherný lúčnatý ihlanovitý kopec. Pohľad na Veľký Rozsutec je nádherný. Južný svah je zbrázdený
nádhernými skalnými stenami a rôznymi skalnými útvarmi ktoré vyčnievajú nad hranicou lesa. Schádzame do sedla Medziholie,
keď sa obzrieme pred nami defiluje nádherný južný skalnatý svah Veľkého Rozsutca. Stále je pekné slnečné počasie, preto
v sedle si poležíme na slnku trochu dlhšie. Zo sedla pokračujeme vpravo zelenou značkou dolinou do Štefanovej. Pred
nami sa otvára dolina smerom k Štefanovej. V pozadí sa ukazuje hrebeň z Vrátnej doliny – Tiesňavy cez Malé Nocľahy,
Sokolie do sedla Príslop. Postupne zídeme na lúku ktorou sadostaneme až do Štefanovej. Keď sa otočíme pred nami
definujú nádherné južné skalné steny Veľkého Rozsutca. Vchádzame do Štefanovej, vľavo sa nachádza občerstvenie.
Zastavíme sa občerstvíme sa pivom a pokračujeme ďalej. Prechádzame obcou vpravo sa tiahne hrebeň Boboty. Z obce
je nádherný pohľad na Poludňové skaly vľavo a na vrchol Veľkého Rozsutca. Vychádzame z obce neznačenou cestou
a Novou dolinoupokračujeme ďalej, po chvíli je vidieť skalnaté steny tiesňavy vo Vrátnej doline. <<< Vrátna dolina sa
ďalšie dve doliny Starú a Novú dolinu,ktoré oddeľuje Grúň (989 m n.n.). Pôsobivý je predovšetkým úzky vstupný kaňon
zaujímavé útvary nazvané Skalné mesto, Mních, Ťava, Päťfurmanov a iné.Pred prvou svetovou vojnou bola Vrátna
Celé územie bolo vo vlastníctve grófskej rodiny Majláthovcov, ktorý ho používaliako lovný revír. Prvopočiatky lyžiarstva
Rozsutcom) iba jedno turistické zariadenie v Štefanovej. Počas SNP boli tieto stavby fašistickýmvojskom vypálené.
Prvá bola na pôvodných základoch zrekonštruovaná chata pod Chlebom, v roku bola vybudovaná 1948 nováchata
Odroku 1954 pôsobí vo Vrátnej Horská služba a od roku 1959 má v dolnej stanici sedačkovej lanovky svoju záchrannú
na Grúni zriadenáelektrická prípojka a v roku 1978 bol na svahu Paseky postavený prvý lyžiarsky vlek. V roku 1982 boli
dokončené lyžiarske vleky na Poludňovom Grúni a na Grúni. >>> Vychádzame na asfaltovú cestu ktorou prídeme do
Terchovej. Prechádzame okolovysokých skalných stien, na druhom brehu Varínky v s skalnej stene je vytesaná kaplnka
ktorá ukazuje výšku vodyktorá tu tiekla po počas povodni 11.06.1848. Prichádzame na parkovisko ktoré je východiskom
značených chodníkov.Zelená značka vpravo na Boboty a ďalej na Jánošíkove diery či dokonca Veľký a Malý Rozsutec.
Na opačnú stranumodrá značka na Malé nocľahy ďalej cez Baraniarky, Kraviarské do Snilovského sedla. Opúšťame
závere doliny. Pomaly cestou prídeme do Terchovej. Vpravo na kopci stojí veľká kovová socha legendárneho zbojníckeho
kapitána Juraja Jánošíka. Deň zakončíme v štýlovej čajovni v centre obce pri kostole. Bylinkový čaj s 52 – kou chutil výborne.
-
-
Mapa trasy :
-