KST Krompachy | 24. Výstup na Sľubicu

Dňa 26.08.2006 uskutočnila sa turistická akcia.

Výstup na Sľubicu.

Usporiadateľ : Obec Dúbrava

Trasa akcie : Krompachy – Kaľava – Vojkovce – Sľubica - Dúbrava - Slatvina

Dĺžka trasy : 16,5 km Prevýšenie : 760 m Čas trasy podľa mapy: 5.30 hod

Členovia KST MŠK : : Šlacký, Čupaj, Muller, Olšavský, Miček

Nečlenovia KST MŠK : Bača, Olšavský

Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy č. 115 Turistický atlas list č. 140

Popis trasy :

Trasu začíname zelenou značkou na autobusovom nástupišti v Krompachoch smerom Kolinovce. <<< Prvý hodnoverný

písomný doklad o existencií Krompách pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe boli majetkom

kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s meďou, trhových

právach, významných osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými

spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko

šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto období tiež do mesta prichádzali bohatý kupci s rodina.

V roku 1602 bola po dohode so zemepán poddanská práca nahradená odvodmi. Odvtedy boli Krompachy považované za

slobodné kráľovské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci. Miestnymi zemepánmi sa v tom období stal rod Csákyovcov.

V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré súviseli s epidémiou cholery. Po ich potlačení bolo

popravených 12 osôb. Začiatok priemyselného rozvoja nastal v roku 1841, kedy Ľudovít Trangus s ďalšími podnikateľmi

založil modernú železiareň a valcovňu. V roku 1848 sa zemepán A. V. Csáky vzdal svojich práv a nárokov voči mestu. Na

prelome 19. a 20. storočia dosahuje mesto a železiareň najväčší rozmach. Železiareň zamestnávala viac ako polovicu

obyvateľov / 3500 zo 6500 / a jej produkcia dosahovala 85 tisíc ton železa a viac ako 100 tisíc ton ocele ročne, čím sa stala

najväčšou železiarňou v Uhorsku. V roku 1889 vznikla v Krompachoch prvá vodná elektráreň na Slovensku s výkonom 22 kW. >>>

Postupujeme cestou okolo čerpacej stanici, po chvíli zabočí vpravo asfaltová cesta, opustíme značku a pokračujeme cestou

cez most ponad Hornád, zabočíme vpravo. Prejdeme okolo ubytovni ktorá je vpravo, prechádzame okolo prvej vodnej elektrárni

na Slovensku ktorá sa nachádza vľavo. Prechádzame železničnú trať, vpravo sa nachádza vodná nádrž ktorá slúžila ako zdroj

chladiacej vody pre už zaniknutú tepelnú elektráreň. Vystupujeme hore svahom riedkym lesíkom. Značka vedie starou už

nepoužívanou cestou. Vpravo sa nachádza kaplnka Matky Škapuliarskej, v súčasnosti je opravená a používaná. Postupujeme

ďalej z niektorých miest je výhľad na Krompachy. Vychádzame na lúku, pokračujeme vpravo cez vrchol a pred nami sa ukáže

Kaľava v pozadí je vrchol Sľubice ukrytý v mrakoch. Schádzame do obce Kaľava. <<< Kaľava existovala už v 13. stor., v pís.

prameňoch sa objavuje začiatkom 14. stor. Prvýkrát v listine Spišskej kapituly z 2. 5. 1300 ako majetok rodiny zo

Žehry (Kaloua). Od pol. 15. stor. bola súčasťou richnavského hradného panstva. Obyvatelia boli roľníci a poľnohosp.

robotníci. Pôvodný rím. kat. kostol Povýšenia sv. Kríža bol postavený v r. 1933. Na jeho mieste postavili v r. 2001 nový.

Kaplnka sv. Kríža postavená v roku 1932. Jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom a rovným stropom. Okná s lomeným

zakončením. Podobne je riešený portál. Zariadenie z 1. polovice 20.stor. s použitím barokových sôch z konca 18.stor. >>>

Prechádzame obcou, v centre obce pri kostole pokračujeme zelenou značkou ktorá prichádza zľava z Kolinoviec. Značka vedie

cestou cez rozsiahle lúky okolo obce, vychádzame na nenápadný vrchol Na hŕbkoch. Pred nami je vidieť Dreveník so siluetou

Spišského hradu. Vľavo sa tiahne hrebeň Galmus. Schádzame cestou do Vojkoviec, cez starý už nepoužívaný sad ríbezlí.

Vchádzame do obce Vojkovce. <<< Vojkovce patria k najstarším spišským obciam so slovanským osadením. Už koncom 13.

Storočia sa v listinách uvádzajú ako dedina ( VILLA VOYK 1290. ) Neskoršie pomenovanie má viac podôb napríklad Wykfoula,

Woyk, Wojkenadorf, Wojkovce, Vojkócz, Vojkfalva. Spočiatku patrili rodu Žehranských (Szigray) zo Źehry, od 16. storočia

boli súčasťou hradného panstva Spiš. V 17. storočí ich majitelia Spišského hradu Čákiovci zálohovali rodine Holló.

V 18. A 19. storočí boli pozemky v obci rozdelené medzi Čákiovcov, Guldengingerovcou a Petriovcov, pričom 2/3 pozemkov

patrili rodu Čáki. V roku 1787 mala obec 33 domov s 211 obyvateľmi. Živili sa prevažne drevorubačstvom, a roľníctvom.

Miestna kaplnka bola postavená v roku 1711 a v roku 1840 bola zasvätená sv. Bartolomejovi. V strede obce na malej

vyvýšenine sa nachádza malý cintorín. Pôvodne to bola okrajová časť dediny. Miesto po malej kaplnke si obyvatelia

zvolili pre stavbu nového chrámu. Kostol svätého Bartolomeja sa začal stavať v roku 1990, vysvätený bol v roku 1992.

O dva roky potom architekt za toto dielo bol ocenený prestížnou cenou Spolku architektov Slovenska a Fondu výtvarných

umení – Cenou Dušana Jurkoviča. V kategórii architektonickej tvorby získal cenu práve architekt Rybarčák za zrealizovanie

diela „ Rímsko-katolícky kostol svätého Bartolomeja vo Vojkovciach“ a to za výnimočné architektonické hodnoty kostola. >>>

Pri kostole zabočíme vpravo po širokej ceste smerom do doliny. Za rampou značka odbočí z cesty vpravo a pokračuje okolo

potôčika hore dolinou. / Chodník ktorým vedie značka v prípade zlého počasia je dosť nebezpečný /. Zvykli sme si už

chodiť stále rovno ďalej po ceste. Po chvíli budeme križovať značku ktorá prichádza sprava a pokračujem úzkou dolinkou

ďalej. Pokračujeme ďalej lesnou cestou, až vyjdeme na skládku dreva kde už pokračujeme žltou značkou ktorá prichádza

sprava z Richnavy smerom na Sľubicu. / Zo skládky je obmedzený výhľad do Hornádskej kotliny a hrebeň Galmusa.

Postupujeme širokou cestou ktorá nás privedie až do sedla Predky. Vpravo na začiatku lúky na drevenej tabuli je napísaná

prosba lesa. Postoj, prečítaj si prosbu lesa a rešpektuj ju. Na lúke pokračujeme vľavo do lesa cestou, po chvíli značka

odbočí vľavo. Pred nami je strmší výstup úzkym chodníkom ktorý vedie rovno hore. Po zdolaní strminy prechádzame dlhou

a úzkou lúkou pred vrcholom Sľubice. Postupne ako vychádzame z lesa otvára sa pred nami výhľad ktorý stojí za tú

námahu výstupu na Sľubicu. Aj keď sa počasie zlepšilo a je lepšia viditeľnosť stále je obmedzená na Hornádsku kotlinu.

Nemôžeme si dopriať nádherný skoro kruhový výhľad. Ale môžem ho opísať a nalákať Vás na výstup na Sľubicu. /

Vľavo začína Bielou skalou, začiatok hrebeňa Galmus nad Krompachmi, ktorý sa tiahne až po Vranie vrchy. Za Galmusom

sa tiahne hrebeň Volovských vrchov, pokračujú obrysy Vraních vrchov, za nimi sa vypína Kráľová hoľa začiatok hrebeňa

Nízkych Tatier. Horizont prechádza vpravo na siluetu hrebeňa Západných Tatier, postupne zubatý hrebeň Vysokých Tatier

končiaci hrebeňom Belianských Tatier. Pred nimi tajomné a nepoznané Levočské vrchy, končiac na hrebeni Braniska a

to Smrekovicou a Patriou. Pred nami sa rozprestiera Hornádska kotlina so svojím klenotom pod Sľubicou. Najväčšia

travertínová kopa v strednej Európe Dreveník, najväčší hrad v strednej Európe Spišský hrad a historická Spišská kapitula.

/ Z vrcholu pokračujeme vpravo cestou dolu lesom, po vyjdení z lesa je pred nami železný Slovenský kríž Na skale za

ním vľavo Smrekovica, vpravo Patria. V dolinke je už tradičné oddychové miesto účastníkov výstupu na Sľubicu. Po vyjdení

z dolinky na hrebeň a otočení sa vidíme pred sebou Širockú brázdu, s obcou Víťaz a Ovčie nad nimi vpravo je vrchol

Roháčky. V pozadí typická silueta okolia Prešova. Vľavo je Lysá Stráž, Stráž, vpravo je Kapušiansky hradný kopec,

pred nimi vľavo silueta Šarišského hradného kopca. Pokračujeme značkou cez lúku až prichádzame na lesný polom.

Odtiaľ sa nám naskytá výhľad podobný ako zo Sľubice. Pred nami je hornádska kotlina so všetkými jej dominantami a

pozadím. Lepší je však pohľad na Dúbravu. Značka vedie krajom polomu, zabočí doprava cez les prichádza k Suchému

hrbu, kde odbočí vpravo dole strmším zostupom na cestu, pokračuje vľavo cestou ktorá východným a severným svahom

obchádza Suchý hrb až schádza do sedla Humenec, kde pokračujeme vľavo po ceste značenej miestnym značením

červeno – bielymi trojuholníkmi. Značenie je už trochu staršie a preto je už bledé alebo niekde chýba. Približne po 15 min

odbočuje značenie vpravo do lesa, postupne príde na lúky nad Dúbravou. Aj keby ste značenie minuli, pokračujte po

ceste, držte sa vpravo a cesta Vás privedie do dúbravy. Z ponad obce Dúbrava sú už prvé výhľady. Vpravo pred nami

vidieť Dreveník, vedľa Spišský hrad, za nimi tajomné a nepoznané Levočské vrchy, obzor ukončuje zubatý hrebeň

Vysokých Tatier. Prídeme do stredu obce, vľavo sa nachádza obecný úrad. <<< Ako osada Dobra sa spomína prvýkrát

v roku 1293. Od roku 1300 sa užíva dnešný názov Dúbrava, čo je zrejme odvodené od dubového hája. V minulosti bola

súčasťou panstva Csákyovcov, významného rodu, sídliaceho na Spišskom hrade. Na základoch pôvodného kostola, o

ktorom niet písomných dokladov, posvätili v rokoch 1653-1654 Kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý vysvätil spišský prepošt

Juraj Bársony. Boli v ňom tri oltáre: oltár sv. Jána Krstiteľa (v súčasnosti je v umelecko-historickej expozícii

Východoslovenského múzea v Košiciach), oltár Panny Márie a oltár sv. Mikuláša. Bol tu aj vzácny rímsky misál,

vytlačený v roku 1574 v Benátkach gotickými literami. Na kostolnej veži boli štari zvony. Pri veľkom požiari v roku 1838

vyhorela vrchná časť kostola i veže a celý vyšný koniec obce. Kostol bol neskôr opravený a v roku 1926 bola veža

obnovená z milodarov amerických krajanov. V roku 1968 bol kostol prestavaný do súčasnej podoby. Neďaľeko obce

stála kaplnka pri „kyslej vode” (minerálna voda s vysokým obsahom železa), ktorú dal postaviť farár Ján Czabafy.

V roku 1809 pri prietrži mračien do kaplnky udrel blesk a celú ju zničil. >>> Prechádzame obcou až pred obecný úrad

kde je pripravené občerstvenie. Dobrý kotlíkový guláš a čapované pivo. Posedíme si a po čase pokračujeme cestou

popod obecný úrad vľavo na lúky. Poľnou cestou postupujeme bočným svahom, po čase sa pustíme dole lúkou až

prichádzame na lesnú cestu ktorou zídeme do obce Slatvina kde ukončíme trasu. <<< Obec Slatvina patrí k najstarším

obciam na Spiši. V stredoveku sa spomína prvýkrát pod názvom ZEK, v listine uhorského kráľa Belu IV zo dňa 8. Júla 1246.

V 14. – 15. Storočí sa v početných listinách vyskytuje najviac v tvare ZEEK, SCEEK, SZÉK, čo viedlo niektorých historikov,

najmä maďarských k presvedčeniu, že obec bola centrom / stolicou / spišských kopijníkov, údajne maďarských strážcov

hraníc. Niektoré indície svedčia o tom, že ide o slovenské obyvateľstvo, ktorého pôvod treba hľadať pravdepodobne na

Gemeri. Zemepánom obce bol od roku 1525 rod Žehrianských z neďalekej Žehry. Po vymretí rodu pripadla

Zápoľskovcom – vtedajší majiteľom Spišského hradu. V rokoch 1531 – 1636 hrad vlastnili Turzovci. Od roku 1638 vlastnili

Spišský hrad Čákyovci, ktorý ostali zemepánmi Slatviny až do roku 1848, kedy došlo k zrušeniu poddanstva.

Rímskokatolícky kostol zasvätený Nanebovzatie Panny Márie, postavený pravdepodobne v 1. Polovici 13. storočia v

gotickom slohu s peknou románskou vežou. Ranogotický z druhej polovice 13. stor. Presbytérium je zaklenuté gotickou

krížovou klenbou, ktorej rebrá vyrastajú z okrúhlej prípory, odseknutej v polovici steny. V exteriéry na južnej strane je

analyticky prezentovaný ústupkový gotický portál a na východnej stene v priestore malej knižnice nad sakristou mníškové

okno. Loď bola upravovaná roku 1800. Jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a

predstavanou vežou. Loď mala pôvodne rovný drevený strop, ktorý roku 1800 nahradili pruskou klenbou. Hlavný oltár je

pseudogotický zo spišskonovoveskej dielne, štyri obrazy na krídlach sú olejomaľby z roku 1905 od maliara Springera. >>>

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Výstup hore Dubí pod Kaplnkou.

Krompachy pohľad spod kaplnky.

Vojkovce pohľad z Na hŕbkoch.

Smerovník Vojkovce.

Sedlo Predky.

Opekanie na vrchole Sľubici.

Hornádska kotlina, Dreveník, Spišský hrad pohľad z vrcholu Sľubice.

Sľubica - vrchol.

Na skale pohľad spod Sľubice.

Smrekovica vpravo Patria pohľad z Na skale.

Dúbrava pohľad z polomu pod Sľubicou.

Spišský hrad v pozadí Levočské vrchy pohľad sponad Dúbravy.

Obecný úrad Dúbrava.

Country hudba - Zahuráci hrajú na počúvanie.

Slatvina pohľad spod Dúbravy.

Slatvina v pozadí Sľubica.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Krompachy - Predky /

Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sľubica /

Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Humence - Sp.Vlachy/

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.