KST Krompachy | 19. Prielom Hornádu-Kláštorská rokl

Dňa 15.7.2006 uskutočnila sa turistická akcia.

Letný prechod Slovenským rajom - Prielom Hornádu.

Usporiadateľ : KST Letanovce

Trasa akcie : Smižany – Prielom Hornádu – Čingov – Dzurkovec – Tomášovský výhľad – Prielom Hornádu – Letanovský mlyn –

Kláštorska roklina – Kláštorisko – Čertová sihoť – Prielom Hornádu - Čingov

Dĺžka trasy : 19,5 km Výškové prevýšenie : 660 m Čas trasy podľa mapy : 7.00 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Gengeľ

Turistická mapa SLOVENSKÝ RAJ č.124 Turistický atlas list č. 137, 138

Popis trasy :

Trasu začíname na ŽSR Smižany okolo trati k železničnému podjazdu kde pokračujeme vľavo modrou značkou smerom

Čingov. <<< Už od mladšej doby kamennej, teda v čase približne 5 000 rokov pred Kristom, usadzovali sa tu najstarší

poľnohospodári usadení najmä na ľavobrežnej terase Hornádu od Smižianskej Maše až po Spišskú Novú Ves. V neskorej

dobe kamennej (približne 2 500 rokov pred Kristom) už rozpoznávame budovanie určitej sídelnej štruktúry, v ktorej

dominantné postavenie mali najmä opevnené výšinné polohy - Hradisko na Čingove. Mnohé pamiatky svedčia už aj o

zásahu ľudí otománskej kultúry, ktorý príchodom do tohto civilizačne vyspelého prostredia vytvoril kultúru, ktorú považujeme

za jednu z najvyspelejších pravekých kultúr v európskom prostredí. Uhorský kráľ Ondrej III. udelil Smižanom

12. mája 1293 výsady, ktoré ich zaradili medzi privilegované lokality na Spiši. V privilegiálnej listine ich oslobodil od

poddanskej služby voči Spišskému hradu, vyňal ich spod súdnej právomoci spišského župana, dal im tiež právo skladať

prísahu pred oltárom vo vlastnom kostole a podrobne vyznačil chotár obce. Daň však odvádzali priamo kráľovi.

Za panovania Žigmunda Luxemburského Spiš i Smižany doplatili na jeho výbojnú politiku a nepriateľstvo s husitmi.

Pri svojej "spanilej" jazde prišli husiti z Poľska v apríli - máji 1433. Medzi inými mestečkami a dedinami vyplienili aj

Smižany. Okolo roku 1465 sa Smižany stali dedičným majetkom majiteľov Spišského hradu - rodu Zápoľských.

Smižany mali pravdepodobne už v 15. storočí vlastnú pečať, ktorou overovali svoje listiny a listy. Okolo polovice 16.

storočia sa Spišského hradu i majetkov k nemu patriacich násilne zmocnil Ondrej Báthory,ale roku 1553 ich definitívne

získali Thurzovci. V roku 1638 sa Smižany stali majetkom Csákyovcov, ktorí ich dostali testamentom a manželským

zväzkom od Thurzovcov. Južne od obce, bezprostredne pri vstupe do Slovenského raja postavil Štefan Csáky

začiatkom 19. storočia mašu – železiareň. Maša zanikla v poslednej štvrtine 19. Storočia roku 1886. >>> Prejdeme

popod železničný podjazd, vpravo asfaltovou cestou na Smižanskú Mašu. Vľavo je vidieť Smižany a plochu letiska v

Spišskej Novej Vsi. V mieste rozdvojovania sa cesty značka pokračuje rovno chodníkom k budove už nepoužívanej

vodárni. Na Hornáde je vidieť zvyšky starej hrádzi na Hornáde. V týchto miestach končí roklina Prielomu Hornádu.

<<< Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád

tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom.

Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja.

Predchodca Hornádu na konci mladšieho neogénu tiekol po plochom dne dnešnej Hornádskej kotliny približne o 150 m vyššie.

V období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr sa územie Slovenského raja začalo zdvíhať, kým dno Hornádskej kotliny

klesať. Hornád sa začal zarezávať do podložia svojho toku a tak vznikol nielen on, ale aj naň nadväzujúce prítoky ( Lesnica,

Veľká Biela voda, Biely potok) s menšími prítokmi s vodopádmi a kaskádami, ktoré do nich stekajú zo svahov planiny Glac.

Prvý prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906. V júli 1906 sa B.Hajtsch

a L.Hajtsch na primitívnej plti splavili tokom Hornádu od Hrabušíc / Hrdlo Hornádu / po Smižany / vyústenie Hornádu pri

Smižanskej Maši /. Prielom Hornádu nebol po celej svojej dĺžke priechodný. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej

lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby". Na tomto chodníku je

zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a

približne 70 m drevených lávok. Pre turistov je sprístupnený v celej dĺžke. Prechod je možný oboma smermi. V zime je možný

prechod Prielomu Hornádu po zamrznutej hladine Hornádu. Prielom Hornádu je súčasťou národnej prírodnej rezervácie

rovnakého mena. Dolným úsekom doliny Hornádu vedie 15 km dlhá trasa náučného turistického chodníka Prielom Hornádu

s 11 informačnými tabuľami. Zimný prechod Prielomom Hornádu má neopakovateľné čaro. V prípade slnečného počasia

turisti majú jedinečnú príležitosť pozorovať hru svetla prechádzajúceho modrastými cencúľmi, ktoré miestami dosahujú

rozmery najväčších barokových organov so stovkami ľadových „píšťal“. Horným úsekom vedie Chodník Horskej služby

Prielomom Hornádu. Chodník je vybavený viacerými technickými pomôckami umožňujúcimi ľahko a bezpečne prekonať

všetky náročné úseky. Viac ako 4 km dlhá trasa chodníka je zabezpečená reťazami (374 m), lanom (26 m), železnými

stúpadlami (164 ks), opornými skobami (15 ks) a drevenými lávkami (85 m). Najatraktívnejšie sú úseky, na ktorých turisti

kráčajú po železných stúpadlách zapustených do skaly priamo nad hladinou rýchlo tečúceho Hornádu. >>> Chodník vedie

okolo Hornádu na strmom svahu nad hladinou. Chodník schádza k Hornádu. Na druhej strane Hornádu je vidieť niekoľko

veľmi pekných dier v skalnej stene. Už tu Hornád vytvára niekoľko pekných zákutí. Vychádzame na peknú lúku na

Čingove pod Sovou skalou s viacerými súkromnými chatami. Prejdeme lúkou a Železnou lavičkou prechádzame cez

Hornád na dolné parkovisko na Čingove. Pokračujeme žltou značkou smerom Tomašovský výhľad. Vystúpime krátkym

svahom cez les do turistického strediska Džurkovec. Je tu množstvo chát. Z lúky je vidieť Spišské Tomášovce. Pokračujeme

vľavo lesom, po chvíli prechádzame ponad skalne zoskupenia nazývane Ihla a Kazateľnica. Postupujeme hrebeňom

porasteným lesom až prídeme na jednu z najväčších atrakcii Slovenského raja – Tomášovský výhľad. Veľmi navštevovaný

skalný previs ľahko prístupný zo Spišských Tomášoviec. <<< Tomášovský výhľad - skalná galéria v južnom svahu

Ludmanky s výhľadom do Prielomu Hornádu, doliny Bieleho potoka, na Čertovu sihoť, ako aj na Vysoké Tatry. Tento

fascinujúci vápencový skalný blok, s dĺžkou viac ako 200 metrov, sa týči nad hladinou rieky Hornád na niektorých miestach

až do výšky 146 metrov. Tvorený je strmými, miestami až previsnutými lavicovými skalnými blokmi, s celkovou

hrúbkou 26-32 metrov, vytvárajúcimi jednotlivé terasy. Tie sú dôsledkom diferencovaného zvetrávania niekoľkých, rôzne

odolných horninových zmesí, podieľajúcich sa na stavbe tohto skalného útvaru. Jeho najvrchnejšia časť, rozkladajúca

sa v nadmorskej výške 650-667 metrov. Má charakter skalnej plošiny a zároveň tvorí vyhliadkovú vrcholovú plošinu tejto

turistickej atrakcie. Samotná skalná galéria je porastená trávnatými spoločenstvami a reliktnými porastmi nádherne

pokrútených borovíc. Strmý svah pod ňou, zbiehajúci až ku korytu Hornádu, obrastajú v sutinovitých častiach

lipovo-javorové porasty. V častiach s hlbšou pôdnou vrstvou vegetuje zmiešaný bukovo-jedľový les s prímesou smreka.

Všetko sú to lesné biotopy európskeho významu. Pod skalnou terasou v bezprostrednej blízkosti turistického chodníka sa

nachádza jaskyňa "Michalova džura". Stenu Tomášovského výhľadu po prvý raz zliezli 8.10.1938 A.Brnčal, A.Huba

a E.Leschinský. Tomášovský výhľad je stálym miestom horolezeckého výcviku a skalolezeckých pretekov. Určite neexistuje

publikácia o Slovenskom raji, v ktorej by nebol čo i len spomenutý Tomášovský výhľad. Ide o najpopulárnejšie miesto

celej tejto oblasti a tomu úmerne navštevované. Podľa niektorých zdrojov sú práve Tomášovský výhľad spolu s

Dobšinskou ľadovou jaskyňou najnavštevovanejšími lokalitami Slovenského raja. >>> Pokocháme sa pekným výhľadom

a pokračujeme zelenou značkou smerom Prielom Hornádu. Prechádzame skalnatý hrebeňom až zabočíme vľavo dole

svahom. Chodník je skalnatý a prerastený koreňmi stromov, preto je potrebná zvýšená opatrnosť. Pri smerovníku

na viacerých miestach je poškodený, na zemi leží mnoho vyvrátených stromov. Chodník je dobre schodný a suchý.

Ale stále je potrebné dávať pozor na miestach kde vystupuje skalné podložie, samozrejme na rebríkoch a stúpačkách

je potrebné dávať pozor stále. Stúpačky Pod mlynom, najkritickejšie miesto Prielomu Hornádu, v prípade tuhej zimy sú

tieto stúpačky vždy zakryté ľadom. Prechádzame novým kamenným mostom pri Letanovskom mlyne, tiahlou lúkou okolo

Hornádu, vľavo sa nachádza sezónne otvorený bufet. Vpravo sa nachádzajú skalné steny Čertovej sihoti. Pozorujeme

svahy či neuvidíme nejakého kamzíka. Na týchto svahoch sme najčastejšie videli kamzíka v Slovenskom raji. Prechádzame

Prielomom, každým krokom sa zjavujú nové zákutia, nové podoby Prielomu s meniacim sa osvetlením. Prichádzame k

lanovej lávke najdlhšej a najvyššie položenej lávky v Prielome ktorou prídeme do ústia Kláštornej rokliny ktorá bola známa

už dávnejšie, ale sprístupnená bola až v r. 1960 po preklenutí Prielomu Hornádu lanovou lávkou. Odbočíme z modrej

značky a pokračujeme zelenou značkou cez Kláštornú roklinu. V rokline nie veľa vody preto sa chodníkom sa postupuje

dobre, nešmýka sa. Prichádzame k prvému Strakovému, 13 m vysokému vodopádu, Dúhovému vodopádu. Výstup je

trochu náročnejší z dôvodu strmosti Kláštorskej rokliny. Prechádzame posledným rebríkom a vychádzame do miernejšej

časti záveru rokliny ktorá prechádza do rozsiahlej lúky na Kláštorisku. KLáštorisko jediné stredisko turistiky, nachádzajúce

sa vo vnútri územia Národného parku Slovenský raj. Prvá turistická útulňa tu bola postavená v roku 1923. Vpravo sa

nachádzajú opravované zrúcaniny Kartuziánského kláštora. <<< História kláštora siaha až do 13. storočia. V jeho

druhej polovici sa na tej istej planine, na ktorej dnes stoja pozostatky Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša pred

nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za záchranu, ktorú im Letanovská skala ponúkla, rozhodli sa vystavať tu kostol.

Neskôr boli na toto miesto pozvaní kartuziáni, ktorí tu založili svoj kláštor. Rád kartuziánov založil mních sv. Bruno

roku 1084 vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi prísne: celoživotná mlčanlivosť, zákaz vstupu žien do kláštora

(jedinú výnimku mala mecenáška Hedviga) či život v celách – malých domčekoch so záhradkou. Hlavnou náplňou

práce kartuziánov bolo prepisovanie kníh, o čom svedčia archeologické nálezy. Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej

práci udržovali chod kláštorného komplexu ako samostatnej jednotky. Sami si dopestovali väčšinu potrebných plodín.

Prijímali pocestných i duševne chorých, ktorých liečili najmä izoláciou od okolitého sveta. Bohužiaľ, z rovnakého dôvodu,

ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska, bolo toto posvätné miesto zničené. Veľmi dobrá obranná poloha sa zapáčila najskôr

husitom a neskôr bratríkom. Spišská župa bola nútená roku 1543 kláštor zničiť. >>> Pekné slnečné počasie nádherný

deň v Slovenskom raji. V areáli Kartuziánskeho kláštora organizátor turistickej akcie pripravil občerstvenie. Dáme si

dobrý kotlíkový guláš a pivo, posedíme si, oddýchneme a po čase pokračujeme od centrálneho smerovníka pri

reštaurácii modrou značkou smerom Čertová sihoť. Z vrcholu lúky pod Čertovou sihoťou ja výborný pohľad na Kláštorisko

a Hornádsku kotlinu s výhľadom na celé Vysoké Tatry a západné Tatry. Prechádzame okolo vysielača a za ním prichádza

radosť ale aj smútok. Les v týchto miestach je zničený, nachádza sa tu veľký kus lesa zničený polomom. Smútok nad

zničeným lesom. Radosť nad nádhernou vyhliadkou do Hornádskej kotliny, vľavo Vysoké Tatra, vpravo Levočské vrchy.

Postupujeme riedkym krovím po hrebeni, postupne lesom až prídeme k miestu kde značka odbočuje vpravo dole svahom.

Odbočka nie je najlepšie značená, aj preto tí čo šli vpredu prehliadli odbočku a pokračovali ďalej po hrebeni. Tu sa začína

najobávanejší chodník v Slovenskom raji. Strmý s miestami so skalným podložím a krátkymi serpentínami s ktorých sa

môže v prípade rýchlejšieho pohybu zatočiť hlava. Chodník je miestami so skalným ťažšie schodným podkladom zaistený

technickými prostriedkami. Náročný zostup v prípade zlého počasia, ale aj v prípade dobrého počasia je potrebné dávať

pozor pri prechode chodníka. Zo spodnej časti chodníka je vidieť Tomášovský výhľad. Schádzame okolo smerovníka k

lávke cez Biely potok. Prechádzame lávkou ponad hlboký skalný prielom v ústi Bieleho potoka, v minulosti tu bola hlboká

do modro zelena sfarbená čistá voda teraz plytké koryto, skalný prielom je zanesený kamením po poslednej povodni

ktorá postihla Tomášovskú Belu. Z lúky si pozrieme slnkom osvetlený Tomášovský výhľad. Prielomom Hornádu sa vrátime

cez ústie Lesnice na Čingov.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Prielom Hornádu - Smižany Maša.

Skalný výtvor Ihla a Kazateľnica.

Tomášovský výhľad.

Prielom Hornádu.

Najkrajšie miesta Prielomu Hornádu sú zabezpečené Stupačkami.

Skalnaté svahy Čertovej sihoti nad Letanovským mlynom.

Prielom Hornádu pod Kláštorskou roklinou.

Kláštorná roklina - Vodopád Objaviteľov vysoký až 15 m.

Dúhovy vodopád.

Machový vodopád.

Tomášovská Bela - ústie Bieleho potoka.

Malý štvornohý turista pod Tomášovským výhľadom.

Informačná tabuľa Prielomu Hornádu.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Slovenský raj / Prielom Hornádu /

Fotogaléria – Slovenský raj / Tomášovský Výhľad /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorská roklina /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko – Symbolický cintorín /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /

Fotogaléria – Slovenský raj / Čertová sihoť /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.