Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy č.125 Turistický atlas list č. 100, 140
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Vojkovce zelenou značkou smerom sedlo Predky. <<< Vojkovce patria k najstarším spišským
obciam so slovanským osadením. Už koncom 13. Storočia sa v listinách uvádzajú ako dedina ( VILLA VOYK 1290. )
Neskoršie pomenovanie má viac podôb napríklad Wykfoula, Woyk, Wojkenadorf, Wojkovce, Vojkócz, Vojkfalva.
Spočiatku patrili rodu Žehranských (Szigray) zo Źehry, od 16. storočia boli súčasťou hradného panstva Spiš. V 17. storočí
ich majitelia Spišského hradu Čákiovci zálohovali rodine Holló. V strede obce na malej vyvýšenine sa nachádza malý
cintorín. Pôvodne to bola okrajová časť obce. Miesto po malej kaplnke si obyvatelia zvolili pre stavbu nového chrámu.
Kostol svätého Bartolomeja sa začal stavať v roku 1990, vysvätený bol v roku 1992. O dva roky potom architekt za toto
dielo bol ocenený prestížnou cenou Spolku architektov Slovenska a Fondu výtvarných umení – Cenou Dušana Jurkoviča.
V kategórii architektonickej tvorby získal cenu práve architekt Rybarčák za zrealizovanie diela „ Rímsko-katolícky kostol
svätého Bartolomeja vo Vojkovciach“ a to za výnimočné architektonické hodnoty. >>> Pri kostole zabočíme vpravo po
širokej ceste smerom do doliny. Za rampou značka odbočí z cesty a pokračuje okolo potôčika hore dolinou, prekročíme
cestu a strmším výstupom hore lesom znovu vystúpime na cestu až prídeme na lúku v sedle Predky. / Chodník ktorým
vedie značka v prípade zlého počasia je dosť nebezpečný, preto odporúčam neodbočiť z cesty a pokračovať stále po
ceste, po chvíli budeme križovať značku ktorá prichádza sprava, vyjdeme na skládku dreva kde už pokračujeme žltou
značkou z Richnavy smerom na Sľubicu. / Vpravo na začiatku lúky na drevenej tabuli je napísaná prosba lesa. Postoj,
prečítaj si prosbu lesa a rešpektuj ju. Na lúke pokračujeme vľavo do lesa cestou, po chvíli značka odbočí vľavo. Pred
nami je strmší výstup úzkym chodníkom ktorý vedie rovno hore. Po zdolaní strminy prechádzame dlhou a úzkou lúkou
pred vrcholom Sľubice. Postupne ako vychádzame z lesa otvára sa pred nami výhľad ktorý stojí za tú námahu výstupu
na Sľubicu. Vľavo začína Bielou skalou, začiatok hrebeňa Galmus nad Krompachmi, ktorý sa tiahne až po Vranie vrchy.
Za Galmusom sa tiahne hrebeň Volovských vrchov, pokračujú obrysy Vraních vrchov, za nimi sa vypína Kráľová hoľa
začiatok hrebeňa Nízkych Tatier. Horizont prechádza vpravo na siluetu hrebeňa Západných Tatier, postupne zubatý
hrebeň Vysokých Tatier končiaci hrebeňom Belianských Tatier. Pred nimi tajomné a nepoznané Levočské vrchy,
končiac na hrebeni Braniska a to Smrekovicou a Patriou. Pred nami sa rozprestiera Hornádska kotlina so svojím
klenotom pod Sľubicou. Najväčšia travertínová kopa v strednej Európe Dreveník, najväčší hrad v strednej Európe Spišský
hrad a historická Spišská kapitula. Pokračujeme vpravo cestou dolu lesom, po vyjdení z lesa je pred nami železný
Slovenský kríž Na skale za ním vľavo Smrekovica, vpravo Patria. Po vyjdení z dolinky na hrebeň a otočení sa vidíme
pred sebou Širockú brázdu, s obcou Víťaz a Ovčie nad nimi vpravo je vrchol Roháčky. V pozadí typická silueta okolia
Prešova. Vľavo je Lysá Stráž, Stráž, vpravo je Kapušiansky hradný kopec, pred nimi vľavo silueta Šarišského hradného
kopca. Pokračujeme značkou cez lúku až prichádzame na lesný polom. Odtiaľ sa nám naskytá výhľad podobný ako zo
Sľubice. Pred nami je hornádska kotlina so všetkými jej dominantami a pozadím. Lepší je však pohľad na Dúbravu.
Značka vedie krajom polomu, zabočí doprava cez les prichádza k Suchému hrbu, kde odbočí vpravo dole strmším
zostupom na cestu, pokračuje vľavo cestou ktorá východným a severným svahom obchádza Suchý hrb až schádza
do sedla Humenec. Krátkym trochu strmším výstupom zo sedla vystúpime na hrebeň Rajtopiky. Krátky ale o to krajší
hrebeň tvorený vápencovým podložím vystupujúcim na povrch. Je tvorený rôznymi kolmými stenami, menšími a väčšími
vežičkami a rôznami prírodnými útvarmi. Hrebeň ukrýva veľmi pekný prírodný útvar – nádherné skalné okno. Pri skalnom
okne pod chodníkom smerom na Rudník sa nachádza krátka jaskynka. Postupne prechádzame chodníkom ktorý vedie
západným svahom hrebeňa. Na niektorých miestach odbočujú chodníčky na skalnaté stena odkiaľ je výhľad do Hornádskej
kotliny. Najkrajší chodník je na jar, keď južné svahy sú porastené vzácnymi teplomilnými rastlinami. Schádzame do sedla
a krátky strmým výstupom vystupujeme na Rudník. Vrchol Rudníka z južnej a východnej strany nie je porastený lesom
umožňuje pohľad do doliny ktorou vedie cesta zo Širokého do sedla Braniska. Prechádzame skalnatým vrcholom Rudníka,
chodník vchádza do lesa a vedie hrebeňom po chvíli bočným svahom až prídeme k vysielaču pod Rudníkom. Pokračujeme
po ceste, chodník odbočí vľavo lesom vedie až na lúku nad sedlom, po krátkom zostupe prídeme na hlavnú cestu v sedle
Branisko / Chvalabohu /. Podľa ľudového podania názov sedlo dostalo podľa výroku furmanov, ktorý keď došli do sedla
si vydýchli „ Chvalabohu sme hore “. Zo sedla pokračujeme vpravo modrou značkou po ceste smerom Široké. Táto
značka v starších mapách nie je vyznačená. V motoreste Branisko si oddýchneme, občerstvíme sa a pokračujeme po
ceste, cez mostík zabočíme vpravo do doliny, popod Peklisko, vľavo cesta obchádza Brezovú, prechádza Francovou
dolinou a stále sledujúc vrstevnice stúpa smerom do sedla Predky. Zo sedla Predky pokračujeme zelenou značkou
smerom do Vojkoviec. / V prípade zlého počasia odporúčam pokračovať žltou značkou po ceste až na skládku dreva
kde opustíme značku a pokračujeme vpravo po ceste až do Vojkoviec /. Na obecnom úrade je ukončenie trasy.
-
-
Mapa trasy :