KST Krompachy | 21. Vyhne-Sklené Teplice-B.Štiavnica

Dňa 30.09.2011 uskutočnila sa turistická akcia.

Prechod Štiavnickými vrchmi.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Vyhne – Kamenná – Repište – Sklené Teplice – Zlatý vrch – Banska Štiavnica

Dĺžka trasy : 26 km Prevýšenie : 910 m Čas trasy podľa mapy: 6.30 hod

Členovia KST MŠK : Šlacky, Šlacka, Muller, Mullerová, Papcun, Olšavský, Olšavská, Čupaj, Uhrin, Mikulová, Hamráková

Turistická mapa ŠTIAVNICKÉ VRCHY – č.138 Turistický atlas list. 247, 248, 287, 288

Popis trasy :

Trasu začíname v obci Vyhne z autobusovej zastávky smerom ku kostolu kde pokračujeme po žltej značke, spred

kostola je vidieť veľkú časť obce Vyhne. <<< Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1326. Vyhne sú známe

predovšetkým svojou baníckou históriou, najstarším pivovarom na Slovensku - pivovar Steiger, železiarstvom, či

strojárstvom. Dominantou obce je rímskokatolícky barokovo-klasicistický kostol sv. Michala Archanjela, postavený

na vyvýšenine nad centrálnou časťou obce. Impulzom k jeho postaveniu bolo cirkevné osamostatnenie sa od farnosti

v Hliníku nad Hronom 30.9.1760 ako aj veľký počet obyvateľov. Odčlenenie sa uskutočnilo na základe dekrétu Uhorskej

kráľovskej komory v Budíne, s čím súhlasila banská komora. Podľa Kanonickej vizitácie z r. 1778 bol prvý kostol vo

Vyhniach postavený už v r. 1584 a stál povyše farského mlyna, spolu s priľahlým cintorínom. Postavený bol

pravdepodobne v renesančnom slohu, ako jednolodie s hrebienkovou klenbou, kostol sa dodnes nezachoval. Architektúra

kostola sv. Michala Archanjela vo Vyhniach spadá do obdobia rokoka a barokového klasicizmu, poslednej štvrtiny

18. storočia. >>> Pokračujeme žltou značkou okolo hotela Sitno, vpravo je vidieť vrchol Kamenná, na úpätí vrcholu je

vidieť suťovisko kamenné more do kúpeľov Vyhne. <<< Vznik kúpeľov vo Vyhniach je spojený s ťažbou železnej rudy.

Podľa ústneho podania, keď baníci začali raziť štôlňu na úbočí obrátenom na juh, sotva vyhĺbili sto krokov, dostali sa

k prameňu horúcej vody. Doba vzniku kúpeľov sa nedá presne určiť. Arnold Ipolyi spomína, že už v 13. storočí sa kúpele

spomínajú pod menom „Szénasi hévvíz – Bzenická teplá voda“, že obsahuje železo a pramení vo Vyhnianských baniach.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Z histórie farnosti vo Vyhniach z r. 1858 sa dozvedáme o postavení a vysvätení novej

kúpeľnej kaplnky v r. 1913 v posecesnom štýle. Stará kaplnka sv. Jána Nepomuckého bola zrútená ešte v r. 1896 v

súvislosti s rozširovaním kúpeľov . Na stavbu novej kaplnky prispelo mesto Banská Štiavnica a Banská Belá, majiteľ

kúpeľov a milodarmi aj občania Vyhieň. Nová kaplnka bola vysvätená v júli 1914 archidiakonom Wolfgangom Rudnayom

a farárom Jozefom Daubnerom. Kaplnka stojí dodnes, neďaleko kúpeľného domu Termál. >>> Ďalej pokračujeme zelenou

značkou cez kúpele Vyhne. Opravené a pekné kúpeľné domy, opravené kúpalisko to všetko zasadené do nádhernej

prírody. Značka nás vedie cez vrch Kamenná. <<< Na úpätí sa nachádza unikátny prírodný úkaz - Národná prírodná

rezervácia Kamenné more vo Vyhniach - rozlohou najväčšie kamenné more v sopečnej časti Karpát a jedno z najstarších

chránených území na Slovensku cenné predovšetkým pre svoju geologickú hodnotu. >>> Pokračujeme okolo záhradkárskej

osady odkiaľ je vidieť časť obce Vyhne. Po čase značka vystúpi z lesa a pred nami sa zjaví nádherná zvlnená, lukmi

pokrytá pahorkatina pred Chrústovom. Tu si doprajeme chvíľu oddychu, posedíme na slnku, využívame nádherné počasie.

Zelenou značkou prejdeme cez Chrústov, Priehon do obce Repište. <<< Prvá písomná zmienka o obci Repište sa datuje

do roku 1388. Názvy obcí sa postupne menili: z roku 1388 sú písomne doložené názvy Repistia a Repiscia, z

roku 1773 Repisstye, z roku 1786 Repišče, z roku 1920 Repište; po maďarsky sa obec nazývala Repistye. V roku 1388

obec patrila panstvu Šášov, od 17. storočia správe Banskej komory. V roku 1534 obec mala 8 port, v roku 1601 z

35 domov bolo 11 opustených, v roku 1720 mala mlyn, krčmu a 14 daňovníkov, z toho 7 remeselníkov, v roku 1828

mala 44 domov a 281 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom. >>> Z obce Vyhne do Sklených Teplíc došlo

pravdepodobne k preznačeniu chodníka. Pri kostole značka podľa mapy má pokračovať vpravo smerom na Láne. Lenže

odbočka je zle vyznačená a stará značka nie je dostatočne odstránená. Pri kostole sme zabočili vľavo po ceste a keďže

po chvíľke sa zjavila značka preto sme pokračovali ďalej, značka viedla cez Farkašku a do Sklených Teplíc sme prišli na

spodný koniec obce. <<< Prvá písomná zmienka o Sklených Tepliciach pochádza z roku 1340. Sklené Teplice vznikli ako

drevorubačská osada a obyvatelia ťažili drevo pre bane v neďalekej Banskej Štiavnici. Približne v roku 1350 tu bola

založená skláreň. Bola to prvá skláreň v Uhorsku. Skláreň neprodukovala sklo pre bežné účely, ale chemické sklo, ktoré

využívali hutníci pri zisťovaní obsahu zlata a striebra v rudách vyťažených v banskoštiavnickom banskom revíri. Už od

vzniku obce využívali jej obyvatelia blahodárne účinky termálnej minerálnej vody, ktorá tu vyviera doposiaľ. Sklené Teplice

sa však ako kúpeľné miesto dostali do povedomia až v 16. storočí. Bolo to konkrétne v roku 1549, kedy ich vo svojej

balneografii opísal známy vedec Juraj Wernher. Prvý rozbor vôd spravil až Karol Otto Moller v 18. storočí. Moller bol

významným vedcom, učil aj Mateja Bela, pôsobil ako kúpeľný lekár v Sklených Tepliciach a dostal prezývku „Slovenský

Hipokrates" najmä za svoje objavy v medicíne. >>> Pokračujeme červenou značkou smer Červena studňa. Spočiatku

chodník vedie po asfaltovej ceste. A tu je znovu problém s ktorým sme sa stretávali po celý deň. To jest smerové značky

ktoré často chýbajú na značke. Značka odbočuje vpravo a hneď vľavo na chodník ktorý nie je skoro vidieť. Značka až na

Bartkov majer vedie lesnými polomami zarastenými mladým lesom, ktorý je hustý a chodník je málo vychodený a preto

sa značka stráca a je potrebné väčšiu pozornosť, niekoľko krát sme zišli z chodníka a hľadali značku. Našťastie bolo to

vždy vzdialená len pár metrov, pri použití mapy dá pomerne rýchlo zorientovať. Pri smerovníku na Bartkovom majery

sme odbočili červenou značkou na vrchol Zlatého vrchu. Odporúčam vystúpiť na vrchol. Naskytne sa Vám výhľad na

mierne zvlnené nádherné Štiavnické vrchy pokryté množstvom lúk a lúčnatých hrebeňov so starými ovocnými sadmi a

rozsiatymi chalupami a opravenými drevenicami. Od smerovníka pokračujeme červenou značkou pohodlnou lesnou

cestou do sedla Červená studňa, zelenou značkou do Banskej Štiavnici. Ale je tu problém so smerovým značení znovu

zídeme zo značky, ale keďže už vidíme mesto pokračujeme strednou cestou ďalej. Hlavnou ulicou zídeme dole mestom,

kde nám domáci poradia skratku okolo garážou k penziónu Na kopci. Aj keď táto trasa je dlhšia, svojím nenáročným

profilom nie je až tak namáhavá a nádherná príroda spojená s prehliadkou mesta je nádherné strávený deň.

<<< Z archeologických výskumov je známe, že na prelome 3. a 2. storočia p n. l. osídlili región mesta Kelti. Prišli do

štiavnickej oblasti kvôli ryžovaniu zlata z riek. Dokazujú to nálezy zo Starého mesta - Glanzenbergu, Ilije i Sitna.

Banská Štiavnica je považovaná za najstaršie banské mesto na Slovensku. Historiografia pripúšťa intenzívnu banskú

činnosť na území Banskej Štiavnice v poslednej štvrtine 12. storočia. Vstup územia do písaných dejín sa spájal s

listinou ostrihomského arcibiskupa Maritria z roku 1156. Martírius vydal listinu pri príležitosti vysvätenia kostola v Bratke.

Nezachovala sa v origináli, ale v tranzumte z r. 1347, dokazujúcom v spore o Bratku, počas 14. storočia. Pri popise zeme

darovanej kostolu sa ako hraničný bod uviedol termín terra banensium - zem baníkov. Termín a rok vydania listiny sa

považoval za prvý písomný údaj o Banskej Štiavnici. Diplomatická analýza však dokázala, že listina je sfalšovaná.

Za prvý hodnoverný písomný prameň sa dnes pokladá listina z roku 1217. Podľa nej sa Komes Alexander z rodu

Hunt-Poznanovcov vzdal hodnosti hlavného kráľovského pivničiara. V ďalšom prameni, v listine z roku 1228 je územie

uvedené ako strieborná baňa. Mestské privilégium - základná výsadná listina - bolo Banskej Štiavnici udelené ešte pred

vpádom Tatárov, najneskôr v roku 1243-44. Je zaujímavé, že Banská Štiavnica sa až do roku 1447 na žiadne privilégium

neodvoláva. Odvoláva sa naň až v prípadoch spojených s vydaním nových potvrdení výsad - oslobodenia od platenia mýta,

poplatkov a slobodnej ťažby dreva v kráľovských lesoch pre potreby baníctva. Posledná analýza zachovaných textov

dokázala, že Banská Štiavnica mala mestské a banské právo už v časoch kráľa Belu IV. (1235-1270). >>>

Mapa trasy.

Profil trasy.

Obec Vyhne.

Vyhne. Dominantou obce je rímskokatolícky barokovo-klasicistický kostol sv. Michala Archanjela, postavený na

vyvýšenine nad centrálnou časťou obce.

Vyhne kúpele.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého z r. 1858.

Vrchol Kamenná na ktorého úpätí sa nachádza unikátny prírodný úkaz - Národná prírodná rezervácia Kamenné

more vo Vyhniach.

Vrchol Kamenná.

Konečne aj správcu tejto stránky je vidieť na fotke na vrchole Kamennej v pozadí kúpalisko v kúpeľoch Vyhne.

Vrchol Kamenná pohľad od záhradkarskej osady nad obcou Vyhne.

Rázcestie pri záhradkarskej osade pohľad z cesty smerom do obce Vyhne.

Miestne orientačné smerovky

Nádherná príroda okolo obce Vyhne, vpravo Kamenná pohľad spod Pankovskej hory.

Smerovník v obci Repište.

Centrum v obci Repište.

Obec Repište.

Repište v pozadí Vyhnianska brázda smerom na Sklené Teplice pohľad z obci Repište.

Obec Repište pohľad smerom od Farkašky.

Centrum Sklených Teplic.

Sklene Teplice.

Bartkov majer v pozadí Hodrušská hornatina pohľad spod Zlatého vrchu.

Bartkov majer pohľad spod Zlatého vrchu.

Zlatý vrch pohľad z lúk Bartkovho majera.

Smerovník na Bartkovom majery.

Vyhnianská brázda pohľad zo Zlatého vrchu smerom na západ.

Štiavnická brázda pohľad zo Zlatého vrchu smerom juh.

Smerovník na Zlatom vrchu. Nádherný kruhový výhľad na Štiavnické vrchy.

Na vrcholu Zlatého vrchu.

Smerovník na Bartkovom majery.

Chvíľa oddychu pri smerovníku na Bartkovom majery.

V sedle Červená studňa.

Smerovník v sedle Červená studňa.

V sedle Červená studňa.

Banský tajch pod sedlom Červená studňa.

Smerovník na hlavnej ulici v Banskej Štiavnici.

Kaviareň na schodoch hlavnej ulici v Banskej Štiavnici.

Hlavná ulica Banskej Štiavnici.

Večerné posedenie pri sviečkach na terase penziónu Na kopci s úžasným pohľadom na nočnú osvetlenú Banskú Štiavnicu.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Štiavnické vrchy / Banská Štiavnica /

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Štiavnické vrchy / Vyhne – Sklené Teplice – Banská Štiavnica /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.