KST Krompachy | 27. Silvestrovský výstup na Bielu skalu

Dňa 31.12.2011 uskutočnila sa turistická akcia.

Silvestrovský výstup na Bielu skalu.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Krompachy – Líšči vrch – Pod skalou – popod Kobylu – Poľovnícka chata Gamlus –

Sedlo pod Bielou skalou – Biela skala – Poľovnícka chata Galmus – Líšči vrch –

Chata Vápenec - Krompachy

Dĺžka trasy : 15 km Prevýšenie : 470 m Čas trasy podľa mapy: 6.30 hod

Členovia KST MŠK : Šlacky, Šlacka, Muller, Mullerová, Čupaj, Čupajová, Papcun, Gaľa, Olšavský

Olšavská, Kunová, Kandričák, Gengeľ, Neubeler, Mertinko, Mertinková,

Uhrin, Sakmár, Sakmárová, Miček, Kandrik, Kandriková, Bílek, Mikulová

Nečlenovia KST MŠK : 18 účastníci z Krompách

Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY - Krompachy č. 125 Turistický atlas list č. 140

Popis trasy :

Napriek dlhodobým predpovedia, počasie sa vydarilo, je pekne slnečno aj keď trochu mrazivo. Trasu začíname od

informačnej mapy združenia Galmus, ktorá sa nachádza vľavo od mestského úradu modrou značkou smerom Galmus.

<<< Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe

boli majetkom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s

meďou, trhových právach, významných osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými

majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí bývalo v

Krompachoch toľko šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto období tiež do mesta

prichádzali bohatý kupci s rodina. V roku 1602 bola po dohode so zemepán poddanská práca nahradená odvodmi. Odvtedy

boli Krompachy považované za slobodné kráľovské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci. Miestnymi zemepánmi sa v

tom období stal rod Csákyovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré súviseli s epidémiou

cholery. Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb. Začiatok priemyselného rozvoja nastal v roku 1841, kedy

Ľudovít Trangus s ďalšími podnikateľmi založil modernú železiareň a valcovňu. V roku 1848 sa zemepán A. V. Csáky vzdal

svojich práv a nárokov voči mestu. Na prelome 19. a 20. storočia dosahuje mesto a železiareň najväčší rozmach. Železiareň

zamestnávala viac ako polovicu obyvateľov / 3500 zo 6500 / a jej produkcia dosahovala 85 tisíc ton železa a viac ako 100 tisíc

ton ocele ročne, čím sa stala najväčšou železiarňou v Uhorsku. V roku 1889 vznikla v Krompachoch prvá vodná elektráreň na

Slovensku s výkonom 22 kW. >>> Prechádzame modrou značkou cez mostom okolo VÚB vľavo, pred kaplnkou

sv. Jána Nepomúckeho postavenej v roku 1776 zabočíme vpravo smerom na Čardu. Vľavo sa nachádza Baroková kúria

postavená v polovici 18. storočia a prebudovaná koncom 18. storočia rodinou Gundelfingerovcou. Po nich sa stal majiteľom

barón Piller – park okolo kúrie sa dodnes volá Piller - park. Dnes objekt slúži ako penzión. Pokračujeme ďalej, vľavo sa

nachádza vitálny svet Velnes. Za vitálnym svetom odbočíme vpravookolo betónových krížov, pri poslednom kríži značka

prudko zabočí vľavo a pokračujeme lesným chodníkom. Na južnom a východnom svahu Líščieho vrchu je vidieť množstvo

lesných chodníkov vybudovaných v roku 1908 ako súčasť budovania slnečných kúpeľov ktoré v roku 1908 začal stavať

na Líščom vrchu Ing. Viktor Lorenc. <<< Pravdepodobne v roku 1910 sakonala veľkolepá slávnosť s príležitosti otvorenia

časti kúpeľov. V zime bola otvorená sánkarská dráha s požičiavaním sánok. Nedostatok financií začalo sprevádzať

stavbu kúpeľov. V roku 1912 prebehlo exekučne konanie kde sa Lorencov majetok rozpredal. Kúpele skončili. Budovy

ktoré tu ostali sa postupne rozobrali miestnym obyvateľstvom. >>> Značka južným svahom postupne pokračuje lesnou

cestou na lúčnatý hrebeň Líščieho vrchu, odtiaľ už začínajú prvé výhľady. Oproti je vrchol Sľubice za nami sú Plejsy,

vľavo je Biela skala. Cesta po chvíli pokračuje lesom, v miestach Pod skalou kde niekedy bol les, vpravo teraz je

polomové rúbanisko, ktoré umožňuje výhľad do Hornádskej kotliny a na hrebeň Braniska so Sľubicou. Opustíme značku

a pokračujeme vpravo lesnou cestou do kopca. Po krátkom stúpaní vľavo sa nachádzajú kamene s vytesanými banskými

znakmi. Význam týchto kameňov mi nie je jasný, ale najpravdepodobnejšie ide o banské kamene vyznačujúce banský revír.

Postupne prechádzame popod Kobylu až prídeme na lúku pod Kobylou kde pokračujeme ďalej modrou značkou ponad

jeden z mála prameňov na hrebeni Galmusa a rozsiahlou lúkou k poľovníckej chate na Galmuse. Pri chate je prístrešok

kde je možné ukryť sa v prípade zlého počasia. Pokračujeme vľavo žltou značkou ktorá prichádza zo Spišských Vlach

smerom Biela skala, po chvíli odbočíme zo žltej značky vpravo a pokračujeme rovno po lesnej ceste do sedla Pod

Bielou skalou značenou miestnym značením žlto – bielymi trojuholníkmi. V sedle na lúke odbočíme vľavo na žltú značku

ktorá prichádza zo Sloviniek smerom na vrchol Bielej skaly. Značka prechádza najkrajšou časťou trasy a to popod a ponad

vápencové skalnaté steny a rôzne vápencové útvary ktoré vystupujú z podložia južnéhosvahu Bielej skaly. Vrchol

Bielej skaly je otvorený smerom na juh. Pohľad je na hrebeň oddeľujúci Hnileckú dolinu od Sloviniek. Zľava začiatok

hrebeňa Plejsy, Krompašský vrch / 1024 m n. m. /, Ostrý vrch / 1082 m n. m. /, Havrania hlava / 1026 m n. m. / hrebeň

pokračuje na Bukovec. Vpravo masív Slovinskej skaly / 1013 m n. m. /. Dole leží stará banícka obec Slovinky, vznikli

ako banícka osada na pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej listine kráľa Ľudovíta z

roku 1368 sa prvýkrát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. Z vrcholu Bielej skaly pokračujeme žltou značkou okolo

prameňa Harmanka späť k poľovníckej chate Galmus. Z vrcholovej lúky smerom na sever v prípade dobrého počasia je

vidieť štíty Vysokých Tatier. Od chaty pokračujeme modrou značkou vpravo smerom Krompachy ponad prameň

cez tiahlu lúku pod Kobylou, popod juhovýchodné skalné steny Kobyly. Po chvíli odbočíme zo značky vpravo po úzkej

lesnej ceste ktorá sa tiahne po južnom svahu Líščieho vrchu. Na začiatku luky odbočíme vpravo po starom lesnom chodníku

ktorým prídeme do časti dolinky nazývanej Vápenec. Táto časť má pomenovanie podľa zvyškov starej pece na pálenie

vápenca na vápno. Pokračujeme vľavo zelenou značkou do Krompách. Na chate Vápenec / miestny názov Čárda / dáme

si malé občerstvenie, dobrú šošovicovú polievku a predtým niečo menšie. Posedíme si v útulných priestoroch tejto starej

chaty vyhrievanej železnou pieckou. Po chvíli zelenou značkou sa pustíme do Krompách s pocitom dobré stráveného dňa

v peknej prírode okolo Krompách.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Krompachy v pozadí Združená stredná škola pod Bačovým vrchom pohľad z východného svahu Líščieho vrchu.

Na Líščom vrchu.

Sľubica pohľad z Líščieho vrchu.

Vľavo severný svah Bielej skaly vpravo Kobyla pohľad z Líščieho vrchu.

Na Líščom vrchu.

Pod Skalou.

Hornádska kotlina vpravo Sľubica s hrebeňom Braniska v pozadí tajomné a nepoznané Levočské vrchy

pohľad spod Kobyly.

Pod Skalou.

Skalné severné steny Kobyly.

Banský kameň pod Kobylou. Najpravdepodobnejšie je banský kameň vyznačujúci banský revír.

Prístrešok pri poľovníckej chate na Galmuse.

Južné skalnaté svahy Bielej skaly.

Slovinky v pozadí Ostrý vrch pohľad z Bielej skaly.

Na vrchole Bielej skaly.

Plejsy pohľad z modrej značky pred Líščim vrchom.

Záverečné posedenie po výstupe na chate Vápenec / miestny názov Čarda /.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Krompachy / Krompachy - Galmus - Poráč /

Fotogaléria - Krompachy / Biela skala /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.