KST Krompachy | 20. Šumiac - Kráľova hoľa

Dňa 24.09.2011 uskutočnila sa turistická akcia.

Výstup na Kráľovu hoľu.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Telgárt – Šumiac – Kráľova hoľa – Kráľova skala - Telgárt

Dĺžka trasy : 17 km Prevýšenie : 1180 m Čas trasy podľa mapy: 7.00 hod

Členovia KST MŠK : Šlacky, Šlacka, Muller, Papcun, Gengeľ

Turistická mapa NÍZKE TATRY – Kráľova hoľa č.123 Turistický atlas list č. 135, 175

Popis trasy :

Trasu začíname od smerovníka pri Marketu – Besník v Telgárte, modro značeným cyklistickým chodníkom do obce

Šumiac. <<< Obec Telgárt vznikla v prvej polovici 14. storočia pri prameni Hnilca, na ceste spájajúcej Gemer a Spiš. Prvá

písomná zmienka o obci Telgárt sa našla v Jágerskej kapitule a je z roku 1326, kde sa hovorí, že usadlosť založil

Šoltýs Mikuláš, syn Ladislava Kuna zo Spiša. Pôvodná osada bola známa pod menom Tiergarten, čo v preklade znamená

obora, alebo poľovnícky revír, pretože už od r. 1288 zalesnené územie rozprestierajúce sa od Muráňa na východ bolo

rezervované ako poľovnícky revír uhorských kráľov. Často ho so svojou družinou v15.storočí navštevoval kráľ Matej Korvín,

o čom svedčia mnohé legendy spojené s Telgártom a Kráľovou hoľou. Starý Telgárt nebol založený na mieste dnešnej

obce, ale 5 km na východ, čo dokazujú aj chotárne názvy . „starý cintorín“, „starý hostinec“ a ďalšie. Kedy a prečo

zanikla, alebo bola stará osada opustená nevieme presne určiť, ale predpokladá sa, že to mohlo byť v dôsledku nejakej

živelnej pohromy, alebo útoku. Bývalí obyvatelia začali potom budovať nové usadlosti v priestore dnešnej obce pri sútoku

riek Zubrovica a Hron. V 14. a 15. storočí prešla obcou banícka, poľnohospodárska a valašská kolonizácia a podľa

daňových a urbárskych záznamov obec už patrila pod muránske panstvo, neskôr do Gemerskomalohontskej župy. >>>

Chodník odbočuje po chvíľke vpravo z hlavnej cesty a pokračuje ulicou na koniec obce, kde pokračuje širokou pohodlnou

poľnou cestou cez lúčne porasty odkiaľ je vidieť Kráľovú skalu, potom sa vnorí do lesa až po vstup do obce Šumiac.

<<< Veľká vrchárska obec vo východnej časti Heľpianskeho podolia. Patrí k nej osada Červená skala.

Na juhozápad od obce sa tiahnu k Hronu zvažujúce polia so zaujímavým šumiackym krasom, s vrcholom Dudlavá

skala / 892 m n. m. / a rovnomernom jaskyňou. Obec vznikla v 15. storočí kolonizáciou na valaskom práve. Najstaršie

známe práva obce sú z roku 1573, patrila muránskemu panstvu a mala dedičného richtára. Pôvodný obyvatelia boli

Rusíni, v 17. storočí už úplne poslovenčení. V daňových registroch sa Šumiac objavuje okolo roku 1566, listinne je

doložená roku 1575. Obyvateľstvo sa zaoberalo chovom dobytka a oviec, spracúvaním dreva a predajom dosák.

V 17. storočí tu bola píla a sklená huta. Obyvateľstvo sa zaoberalo chovom dobytka a oviec, spracúvaním dreva a

predajom dosák. V 17. storočí tu bola píla a sklená huta. >>> Chodník prechádza ulicou ktorá stojí za to aby ste ju videli.

Množstvo starých drevených chalúp, niektoré sú opravené, niektoré sú opustené s pôvodnou architektúrou. Na námestí

si oddýchneme v krčme si niektorý dajú rannú kávu, pokračujeme od smerovníka modrou značkou cez opravované

centrum obce, vpravo ulicou na koniec obce kde zabočíme do lesa. Trochu strmšie stúpanie hore lesom, po chvíľke

odbočíme z chodníka vpravo k Slovenskému krížu, okolie je upravené a je odtiaľ prvý výhľad na Šumiac v pozadí

rozsiahla Muránska planina. Pokračujeme do Predného sedla odkiaľ už môžeme pozorovať hrebeň Nízkych Tatier,

Veporské vrchy, Muránsku planinu. Prechádzame Vyšným sedlom v ktorom počas druhej svetovej vojny prebiehali

boje, svedkom toho bol vrak nemeckého obrneného transportéra ktorý ešte v roku 1980 bol v sedle vedľa chodníka.

Zo sedla už môžeme pozorovať hrebeň Nízkych Tatier, televízny vysielač a vrchol Kráľovej holi. Bočným hrebeňom

porasteným trávou vystúpime na cestu z obce Šumiac, prechádzame okolo televízneho vysielača k smerovníku,

odfotografujeme sa a pokračujeme na skutočný vrchol Kráľovej holi posiaty peknými eróziou narušenými skalami.

<<< Mohutná rozložitá hoľa, najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier, nazývanej podľa nej Kráľovohoľské Tatry.

Vrcholová plošina má predĺžený tvar v smere východ - západ. Na sever vysiela krátku rázsochu Záturňu, strmo

spadajúcu do údolia Čierneho Váhu v Teplickej kotline. Na severovýchod sa tiahne dlhá rázsocha cez Úplaz na

Prednú hoľu a ďalej až na sedlo Popová, ktorým sa Nízke Tatry spájajú so Slovenským rajom. Na juhovýchod

odbočuje krátka rázsocha na Kráľovu skalu k Telgártu. Z vrcholu je rozsiahly a veľmi pôsobivý výhľad. >>>
Aj keď je pod mrakom a slniečko sa ukáže len občas, posedíme na vrchole hodnú chvíľu, obdivujeme výhľad ktorý

sa nám naskytuje. Z vrcholu pokračujeme zelenou značkou okolo vysielača, odbočíme chodníkom vpravo dole

trávnatým svahom, označeným zimným značením. Prudšie klesanie do sedla Snehovej jamy, prekročíme cestu a

pokračujeme chodníkom na Kráľovu skalu. Chodník vedie kosodrevinou z ktorej vyčnievajú pekné skaly, chodník

miestami vedie pomedzi skaly, miestami trávnatým chodníkom. Z vrcholu skaly je pekný výhľad na Kráľovu hoľu a

okolia. Na vrchol je niekoľko pekných skál vyčnievajúcich z kosodreviny, postupne chodník klesá, prechádza

kosodrevinou tak pokrútený že skoro dostanete zavráť. Prechádzame voľnejším priestorom porasteným trávou a

ponoríme sa do lesa kde začína prudké klesanie, miestami polomami kde je problematickejšie značenie. V tejto

časti nie je žiadny výhľad, až tesne nad obcou, kde prechádzame lukmi, okolo kostola, ulicou na hlavnú cestu.

Chceme si trochu oddýchnuť a občerstviť sa a preto pokračujeme vpravo do Horehronskej kúrie. Príjemné posedenie

s kuchyňou. Dobre padne dať si niečo pod zub a zapiť to nejakou tekutinou.

Mapa trasy:

Výškový profil trasy:

Smerovník v centre obce pri Marketu Besník.

Telgárt v pozadí dolina ktorou vedie cyklisticky chodník smerom do obce Šumiac pohľad od Marketu Besník.

Kráľova skala pohľad z cyklistického chodníka z Telgártu do obce Šumiaca.

Príchod do obce Šumiac cyklistickým chodníkom z Telgártu. Ulica ktorá má pôvodnú drevenú zástavbu s opravenými

drevenými domami.

Smerovník v centru obce Šumiac, začiatok modrej značky cez Predné sedlo na Kráľovu hoľu.

Centrum obce Šumiac.

Modrá značka obcou Šumiac v pozadí Kráľova hoľa pohľad z obce.

Časť obce Šumiac okolo Kostola pohľad z Úboče.

Smerovník v Prednom sedle.

Chvíľka oddychu v Prednom sedle počas výstupu na Kráľovu hoľu.

Horehronská dolina v pozadí vľavo Muránska planina vpravo Veporské vrchy pohľad z Predného sedla.

Kráľová skala vľavo sedlo Snehová jama pohľad z Čertovej skaly.

Chodník vedie hrebeňom cez Vyšné sedlo smerom na Kráľovu hoľu. V pozadí budova a stožiar televízneho

vysielača na Kráľovej holi pohľad z Vyšného sedla.

Hrebeň cez Vyšné sedlo smerom na Kráľovu hoľu pohľad sponad Vyšného sedla.

Budova televízneho vysielača na Kráľovej holi pohľad z modrej značky.

Vrcholová fotografia pri smerovník na Kráľovej holi. Kráľova hoľa spolu s Kriváňom je najospevovanejší vrch a najviac

opradený povesťami a legendami.

Smerovník na Kráľovej holi. Kovové tyče smerovníkov sú najlacnejšie a pracuje sa s nimi najlepšie. Ale vďaka

Vám ktorý pri osadzovaní smerovníkov myslíte na krásu prírody, cítite s ňou a používate podobné smerovníky,

ktoré predsa v prírody pôsobia viac esteticky.

Skutočný vrchol Kráľovej holi približne 200 m smerom na západ. Mohutná rozložitá hoľa, najvyšší vrch východnej

časti Nízkych Tatier, nazývanej podľa nej Kráľovohoľské Tatry. Vrcholová plošina má predĺžený tvar v smere východ - západ.

Vrcholová fotografia na Kráľovej holi smerom skalnatý vrchol.

Vrcholová fotografia na Kráľovej holi smerom k televíznemu vysielaču.

Štvornohá kráska pod Kráľovou hoľou. Ešte že turista má toho najlepšieho priateľa v prípade potreby pomôže

s výstupom do kopca.

Kráľova skala pohľad zo sedla Snehová jama. Nádherný skalnatý hrebeň porastený kosodrevinou

na modrej značke z Telgártu na Kráľovu hoľu.

Chovanci psieho útulku na spoločnom výlete na Kráľovu hoľu.

Sedlo Snehová jama v pozadí Kráľova hoľa pohľad z Kráľovej skaly.

Chodník na Kráľovu skalu zo Sedla Snehová jama, vedie krátkym skalnatým svahom porasteným kosodrevinou.

Chodník vedie krátkym skalnatým svahom porasteným kosodrevinou v pozadí sedlo Snehová jama pohľad

spod vrcholu Kráľovej skaly.

Vrcholová fotografia na vrchole Kráľovej skaly jeden účastník sa nám kdesi zatúlal.

Smerovník na vrchole Kráľovej skaly.

Zatúlaný účastník výstupu na ďalšej vrcholovej skale na Kráľovej skaly.

Pekné skaly vyčnievajúce z kosodreviny pod vrcholom Kráľovej skaly smerom do Telgártu.

Horehronská dolina, Telgárt v pozadí lyžiarske svahy nad Telgártom pohľad z vrcholu Kráľovej skaly.

Skalnatý hrebeň pod vrcholom Kráľovej skaly smerom do Telgártu.

Kráľova hoľa pohľad spod Kráľovej skaly.

Skalnatý hrebeň porastený kosodrevinou pod vrcholom Kráľovej skaly smerom do Telgártu.

Nádherné skaly odhalené polomami na zelenej značke z Telgártu na Kráľovu skalu.

Telgárt pohľad zo zelenej značke na Kráľovu skalu.

Ulička v Telgárte ktorou sa zelenou značkou vystupuje na Kráľovu skalu.

Reštaurácia Horehronská kúria. Po náročnom výstupe je dobré posedieť v útulnej reštaurácii a dať si niečo na

občerstvenie.

Zbaliť turistickú výstroj do auta, nasadnúť a po vydarenej akcii a peknom dni sa môžeme vrátiť domov s pocitom

že dnešný deň sme nežili nadarmo a urobili sme niečo pre seba.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria trás – Nízke Tatry / Kráľová hoľa /

Fotogaléria trás – Nízke Tatry / Šumiac – Kráľova hoľa /

Fotogaléria trás – Nízke Tatry / Telgárt – Kráľová skala - Kráľova hoľa /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.