KST Krompachy | 7. Prechod Braniskom

Dňa 26.03.2011 uskutočnila sa turistická akcia.

Prechod Braniskom.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Harakovská zákruta – Priesmyk Branisko – Kravcová – Kamenná Baba – Lačnovský kaňon – Fričovce.

Dĺžka trasy : 22.5 km Prevýšenie : 580 m Čas trasy podľa mapy: 7.00 hod

Členovia KST MŠK : Kunová, Gengeľ, Kuray,

Nečlen KST MŠK : Kandričák

Turistická mapa ŠARIŠSKÁ VRCHOVINA – Branisko č. 115 Turistický atlas list č. 100, 101

Popis trasy :

Trasu začíname z autobusovej zastávka Harakovská zákruta hlavnou cestou smerom do priesmyku Branisko. V sedle

odbočíme vľavo modrou značkou smerom Kravcova. Postupujeme širokou lesnou cestou a po chvíli vľavo od cesty sa

nachádza jaskyňa Diablova diera. <<< Jaskyňa Diablova diera, ktorá je vytvorená v dolomitových vrstvách, je typickou

ukážkou krasových foriem. Vytvorená bola vodami Veľkej Svinky, ktorá je pozoruhodná hlavne pre rozdvojenie toku rieky.

Tento jav sa odborne nazýva bifurkácia (rozdvojenie). Časť vôd, ktorá mizne v Diablovej diere a preteká krasovými

puklinami vo vrstvách dolomitu, vyteká v podobe prameňa na západnej Spišskej strane Braniska. Voda z prameňa sa

tak dostane do rieky dvoma cestami. Voda vystupuje na povrch v podobe vyvieračky a výškový rozdiel medzi ponorom

a výverom je 60m. Ponor je miesto, kde povrchová voda vsakuje alebo vteká do podzemia. Voda presakuje väčšinou

cez rôzne sedimenty a zvetraliny. Menej často vtekajú povrchové vody priamo do jaskýň rôznych rozmerov. >>> Cesta

vedie dnom doliny, okolo sa nachádza veľké množstvo súkromných chát. Dolina sa rozdvojuje a pokračujeme vľavo

ľahšou cestou. Prechádzame rozsiahlymi lúkami, popod Smrekovicu ktorá sa nachádza vľavo až do sedla Smrekovica,

vľavo hustým lesom na rozsiahle lúky na Kravcovej. Vľavo na vrcholu sa nachádza poľovnícka chata, po chvíli dôjdeme

k smerovníku kde odbočíme vpravo dole lúkou do dolinky postupne sledujúc Suchý potok. Chodník vedie hlbokou dolinou

až prídeme ku Kopytovskému potoku kde odbočuje žltá značka sledujúca potok až k horárni, zabočíme vpravo do

strmého svahu Červenej skaly hrebeňa Kamenná Baba. Prejdeme hrebeňom a po chvíli prídeme do časti Vrátnica.

Nachádzajú sa tu veľké kamenné vráta, nepoznaný nádherný skalný útvar v tejto časti pohoria Branisko. Strmým

svahom zídeme do Lačnovskéj tiesňavy, vpravo červenou značkou do Lipoviec. <<< Lačnovská tiesňava je dvojkilometrová

tiesňava Kamenného potoka pretekajúceho obcami Lačnov a Lipovce, nachádzajúcimi sa v severovýchodnej časti

pohoria Branisko. Tiesňava je vytvorená prevažne v dolomitoch, ale aj vápencoch. Hodinový prechod (obojsmerne,

červenou TZ) tiesňavou trocha pripomína rokliny v Slovenskom raji, či prielom rieky Muráň medzi obcami Bretka a Meliata.

Celé územie patrí do Národnej prírodnej rezervácie Kamenná Baba s piatym stupňom ochrany. >>> Postupujeme dolu

tiesňavou, Po pravej strane sa dvíha masív Kamennej baby, na ktorú sa viaže povesť o zlej macoche. V tejto časti

majú steny, zvierajúce tiesňavu, výšku vyše sto metrov. Nasledujú Kamenné vráta so železným rebríkom a vodopádom,

ktorý je nádherný najmä v období topenia snehu, prípadne výdatnejších dažďov. Po chvíli prídeme na polianku Kúty kde

sa nachádzajú okrem chát aj bralá Malá a Veľká čižma. Ústie tvorí skalná brána Závora, ktorú je najlepšie vidieť

smerom z Lipoviec, známych aj prameňom minerálnej vody Salvator. <<< Vznik obce Lipovce sa predpokladá už v 13. stor.

V histórii sa však po prvýkrát spomína až v roku 1320 pod názvom Lypouch v súvislosti s rozdelením dedičných majetkov

šľachtica Mikuláša zo Svinej. Majetkovou súčasťou tohto panstva zostala nepretržite aj v 14.-16. stor., až na krátke

obdobie okolo roku 1427, keď patrila Detrichovi z Brezovice. Začiatkom 13. stor. postavili v chotári obce kráľovský hrad,

ktorý Ondrej II daroval Kecerovcom. Zbúraný bol koncom kuruckých vojen (1591). Obec v roku 1600 pozostávala z 25

obývaných poddanských domov, majerských budov, mlyna, pivovaru, kostola, fary a školy. Koncom 16. stor. boli Lipovce

stredne veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. Názvy obce: 1320 Lypouch, 1773 Lipowecz,

1786 Lipowce. >>> Z Lipoviec pokračujeme vpravo žltou značkou cestou do Šindliara. Začína najnepríjemnejšia časť trasy

z dôvodu že zvyšok trasy vedie asfaltovou cestou. V Šindliari žlta značka odbočuje vpravo do sedla Smrekovica. < Obec

Šindliar leží na mieste styku Šarišskej vrchoviny a Braniska pri sútoku Lačnovského a Kopytovského potoka. Založená

bola v roku 1331 dohodou medzi šľachticom Merše zo Svinie s Mikulášom Šindliarom (Nicolai Schindler), na zalesnenom

mieste medzi obcou Štefanovce a pohorím Branisko. Podľa dohody na novo zakladajúcu sa dedinu bol určený za šoltýsa

a dedičného richtára Mikuláš Šindliar, od ktorého mena sa odvodil aj názov dediny, ktorá už v roku 1336 dokázateľne

existovala. Jej vznik sa opiera o zákupné právo na panstve Svinia, ktorej majetkom ostala až do 16.storočia, a potom

viackrát menila majiteľov. >>> Zo Šindliara pokračujeme neznačenou cestou do Fričoviec okolo Kopytovského potoka.

Prechádzame popod diaľničný most, vpravo cez most nad potokom Svinka, zastavíme sa na občerstvenie v opravenom

renesančnom kaštieli vo Fričovciach a pokračujeme na autobusovú zastávku. <<< V lokalite Hradzisko (629 m. n m.)

existovalo už v 10. a 11. stor. staroslovanské hradisko. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1320, kedy došlo k

rozsiahlejšiemu deleniu majetku panstva šľachtického rodu Mersovcov vo Svinnej. Prvým občanom obce bol šoltýs, t.j.

doživotný richtár, pravdepodobne nemecký kolonizátor, ktorý sa volal Frych. Novoutvorená usadlosť takto už v roku 1320

mala svoj ustálený samostatný chotár. V roku 1334 v obci vznikla prvá fara, začiatkom 15. stor. v obci už bol kostol,

škola a mlyn. V roku 1330 sa uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou rozhodol podmaniť si hrad Slanec. Na výmenu použil

pozemky v obciach Bertotovce, Hendrichovce, Fričovce, Široké a Víťaz. Slanecký hradný pán Peter Aba vymenené

pozemky pridelil svojím synom. Ku krstným menám si začali písať priezviska terajších sídel. Takto sa z Abovcov vytvorili

samostatné rody Berthóty, Hedry, Frychy, Širokay a Víťaz. Majiteľom Fričoviec sa stal Ján. Ján Frychy sa už v roku 1343

stal šarišským podžupanom aj zakladateľom nového rodu Frych, ktorý pôsobil vo Fričovciach až do konca 17. storočia.

Významnú úlohu vo Fričovciach zohral známy šľachtický rod Berthótyovcov, prenikol do obce koncom 15. a

začiatkom 16. storočia. Vo Fričovciach dali postaviť zemiansku kúriu, ktorá sa nachádzala v lokalite dnešného

renesančného kaštieľa. >>>
-

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Priesmyk Branisko / Chvalabohu /.

Skalný útvar Komín na Kamennej Babe.

Skalný útvar Vrátnica na Kamennej Babe.

Lačnovský kaňon.

Vodopád v spodnej časti Lačnovského kaňonu.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Lačnovský kaňon /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.