KST Krompachy | 3. Prechod Suchou Belou.

Dňa 23.01.2011 uskutočnila sa turistická akcia.

Prechod roklinou Suchá Bela z príležitosti 100 rokov prvého zimného prechodu.

Usporiadateľ : Regionálna rada KST Spišská Nová Ves

Trasa akcie : Podlesok – Sucha Bela – Kláštorisko – Hrdlo Hornádu – Podlesok

Dĺžka trasy : 15 km Prevýšenie : 500 m Čas trasy podľa mapy: 6.00 hod

Členovia KST MŠK : Muller, Gengeľ, Čupaj, Olšavský, Havaš, Havašová

Turistická mapa SLOVENSKÝ RAJ č.124 Turistický atlas list č. 137

Popis trasy :

Trasu začíname na Podlesku zelenou značkou roklinou Suchá Bela. Pri recepcii ATC Podlesokbolo slávnostne

otvorenie prechodu roklinou Suchej Belej s príležitosti 100 rokov prvého zimného prechodu. Vchádzame do ústie

Suchej Belej, najromantickejšej a najkrajšej tiesňavy Slovenského raja a jednej z najkrajších tieňav Slovenska. Voda

pretekajúca tiesňavou pramení v samom závere rokliny cestou prijíma množstvo vody z bočných svahoch a doliniek.

<<< História turistického objavovania Suchej Belej sa začína roku 1900, keď skupina pod vedením prof. M. Rótha sa

dostala až k Misovým vodopádom. Roku 1908 vyznačkovali a upravili k nim turistický chodník. V marci 1910 skupina

pod vedením A.Mervaya prešla po prvýkrát v zime celou tiesňavou. Úplne, vrátane Rokliny Misových vodopádov, ju

sprístupnili členovia Horskej služby roku 1957. Jej pozdĺžny profil je výrazne stupňovitý, takže na sérii skalných stupňov

sa vytvorila kaskáda vodopádov. >>> Ústie rokliny je mierne stúpajúce so širším dnom pokrytým kamennými nánosmi

potoka Suchá Bela. Postupne dno sa zužuje a vytvára úzke skalne rozsadliny so strmými skalnými stenami. Profil

rokliny sa výrazne zmení až prejdením Misovými vodopádmi prejdeme riečiskom cez najužšie miesto / tzv. Roklina.

Dno doliny sa zužuje na takmer jeden meter, pričom výška kolmých stien nad hlavami dosahuje miestami až 150 m.

/ Sústavou kovových rebríkov a lávok prekonáme Misové vodopády, najväčšie súvisle prevýšenie počas prechodu

roklinou. Stúpame roklinou, miestami prechádzame po pieskových nánosov, po drevených vodorovných rebríkoch,

kovových stúpačkách a rebríkoch. Postupne prechádzame Okienkovým vodopádom, Korytovým vodopádom, vľavo

sa ukáže Bočný vodopád a nakoniec vodopádom Kaskáda. Záver rokliny sa postupne zmierňuje, prechádzame okolo

studničky až vyjdeme na asfaltovú cestu ktorá sprava prichádza z Podleska, ňou sa dostaneme na vrchol Suchej Belej.

Pod prístreškom v závere Suchej Belej si posedíme, občerstvíme sa a pokračujeme žltou značkou Pod Vtáčim hrbom,

odbočíme vpravo červenou značkou na Kláštorisko. <<< Archeologické nálezy potvrdzujú stavbu hradiska ľudu lužickej

kultúry 12.-11. stor. p. n. l. V roku 1241 našli obyvatelia okolitých obci v priestore Kláštoriska útočište pred Tatármi. >>>

Pri vstupe do ruín kláštora chvíľku postojíme a pozrieme ruiny kláštora. <<< História kláštora siaha až do 13. storočia.

V jeho druhej polovici sa na tej istej planine, na ktorej dnes stoja pozostatky Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša

pred nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za záchranu, ktorú im Letanovská skala ponúkla, rozhodli sa vystavať tu kostol.

Neskôr boli na toto miesto pozvaní kartuziáni, ktorí tu založili svoj kláštor. Rád kartuziánov založil mních sv. Bruno

roku 1084 vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi prísne: celoživotná mlčanlivosť, zákaz vstupu žien do kláštora

(jedinú výnimku mala mecenáška Hedviga) či život v celách – malých domčekoch so záhradkou. Hlavnou náplňou

práce kartuziánov bolo prepisovanie kníh, o čom svedčia archeologické nálezy. Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej

práci udržovali chod kláštorného komplexu ako samostatnej jednotky. Sami si dopestovali väčšinu potrebných plodín.

Prijímali pocestných i duševne chorých, ktorých liečili najmä izoláciou od okolitého sveta. Bohužiaľ, z rovnakého

dôvodu, ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska, bolo toto posvätné miesto zničené. Veľmi dobrá obranná poloha sa

zapáčila najskôr husitom a neskôr bratríkom. Spišská župa bola nútená roku 1543 kláštor zničiť. >>> Z Kláštoriska

pokračujeme zelenou značkou do hrdla Hornádu. Môžem povedať že sa oplatí prejsť si tento chodník. Vedie väčšinou

širším lesným chodníkom s množstvo časti so skalným podložím ktoré vystupuje z chodníka a vytvára jeho krásu.

Prichádzame k bývalému detskému táboru na Košariskách. Po polomoch je tam poriadna spúšť. Modrá značka je

teraz preznačkovaná, nevedie okolo Veľkej Bielej vody ale v smere od Podlesku pokračuje vpravo po ceste okolo

detského tábora, za táborom zabočí vľavo do hrdla Hornádu. Po vyjdení z lesa sa naskytuje vľavo pohľad na celé

Vysoké Tatry, vpravo Hrabušice a okolie. Okolo nového ranču sa zvyšuje vybavenosť na aktívny oddych a zábavu.

Pokračujeme k recepcii kde si posedíme v útulnej reštaurácii Rumanka a zakončíme nádherne strávený deň.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Otvorenie prechodu roklinou Suchá Bela - obecný úrad Hrabušice.

Recepcia ATC Podlesok.

Bočné ľadopády v ústi Suchej Belej.

Z dôvodu vody na dne rokliny bolo náročnejšie postupovať roklinou. Prechod bol možný len po bočnej steny rokliny.

Pekné kaskádovite bočné ľadopády.

Spodná časť rokliny.

Rebríky Misových vodopádov.

Misové vodopády.

Pekné ľadopády na skalných stenách.

Dlhé cencúľové ľadopády.

Mohutné bočné ľadopády.

Bočný ľadopád.

Pod bočnými ľadopádmy.

Najužšie miesto pod Okienkovým vodopádom.

Korýtkový vodopád.

Úzka časť rokliny v závere rokliny.

Vodopád Kaskáda.

Záver Suchej Belej.

Reštaurácia na Kláštorisko.

Reštaurácia na Kláštorisku.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Slovenský raj / Suchá Bela /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.