Popis trasy :
	
		Trasu začíname z ŽSR Strečno cestou do Nezbudskej Lúčky. <<< Z obdobia slovanského osídlenia nie je v obci známi
	
		žiadny archeologický nález, ale je pravdepodobné, že Slovania sa v tomto priestore usadzovali od 8. – 9. storočia.
	
		Zo začiatku stredoveku pochádza pravdepodobne malé opevnenie. Z obdobia feudalizmu je známe, že v roku 1397 
	
		správca Starého hradu Peter Wangel dal na príkaz kráľa Žigmunda Pavlovi Bolešovi do dedičného richtárstva majetok
	
		Lúčku a Rozbehy (Rozbehom). Pavol Boleš okrem slobôd, aké poskytovalo žilinské právo, dostal aj ojedinelú fojtovskú
	
		výsadu – slobodne pltničiť na Váhu. Na základe uvedenej listiny sa nedá vysvetliť vznik a vývoj oboch osád pred ich
	
		spustením, ktoré sa spomína v roku 1397. Je však pravdepodobné, že Lúčka (Nezbudská) bola podhradskou dedinou
	
		Starého hradu už v prvej polovici 13. storočia. Roku 1439 kráľ Albrecht daroval svojej manželke Alžbete viaceré mestá 
	
		a panstvá v Trenčianskej stolici. Medzi inými to boli strečnianske a starohradské panstvá, pod ktoré spadali aj Vápenná
	
		(Nezbudská) Lúčka a ostatné obce. >>> V Nezbudskej Lúčke pokračujeme červenou značkou vpravo lávkou cez Váh
	
		popod opravené zrúcaniny hradu Strečno.Vplyv vodného diela Žilina je poznať až po Strečno, vodná hladina Váhu je 
	
		pokojná  a rovná. Vľavo je kompa ktorá premáva cez Váh pod hradom Strečno. Vpravo sú opravené zrúcaniny hradu
	
		Strečno. Postupujeme strmším stúpaním do sedla Rakytie. V tomto čase sa tú konajú preteky horskej cyklistike. Chodník
	
		vediehustým miešaným lesom do sedla Javorie, kde si trochu oddýchneme.  Zo sedla je výhľad smerom na Žilinu. 
	
		Pokračujeme zo sedla lesom , stúpame do svahu a postupne les začína ustupovať  a začínajú sa zjavovať lúčne
	
		porasty vrcholového hrebeňa Lúčanskej Malej Fatry. Po výstupe na Úplaz sa nachádzame  na holom lúčnatom hrebeni. 
	
		Počasie je pod mrakom, miestami slabo pršalo. Prechádzame sedlom Okopy pod Minčolom,  nachádza sa tu húfnica
	
		z čias bojov v sedle počas  2. svetovej vojny. Postupne vychádzame na Minčol, dáme si vrcholovú  fotografiu.
	
		<<< Z vrcholu je kruhový výhľad na Žilinskú kotlinu, mesto Žilinu, Turčiansku kotlinu, mesto Martin, Malú a Veľkú Fatru. 
	
		Pri priaznivých podmienkach sa prejaví jeho výhodná poloha v osi horného toku rieky Váh a nižších pohorí na severe
	
		 a západe. Na východe dovidieť ponad Liptov štíty Vysokých a Nízkych Tatier, Veľký Choč, Oravské i Kysucké Beskydy. 
	
		Na západe dovidieť na Lysú horu či Radhošť a juhozápadným smerom možno v diaľke vidieť vysielač na vrchole
	
		Veľkej Javoriny nad Starou Turou. >>>  Pred nami sa vinie hrebeň, ktorý miestami schádza do lesa, miestami  lúčnym
	
		porastom.  Od Zázrivej hrebeň začína nádherným lúčnym porastom ktorý sa tiahne hrebeňom cez Veľkú lúku až po
	
		Veterné.  Aj napriek zamračenému počasiu je vidieť na Rajeckú kotlinu v pozadí Súľovské vrchy. Postupujeme smerom na 
	
		Krížavu, prechádzame chodníkom ktorý je typický pre strmé svahy svojím tvarom hlbokého vymytého koryta, 
	
		nezvyčajne pre hrebeň. Dôkaz silných dažďov ktoré dokážu erodovať pôdu aj na miernych svahoch. Prechádzame okolo
	
		televízneho vysielača pod Krížavou. Po chvíli žltou značkou odbočíme vľavo dolu lyžiarskym svahom k chate Martinské 
	
		hole. Spred chaty je pohľad na Turčiansku kotlinu s mestom Martin. Ubytujeme sa v starej turistickej chate.      
	
		-
	
		-