Popis trasy :
Trasu začíname na Podlesku zelenou značkou od informačných tabúľ smerom Hrabušice časť Píla. Celoročné
stredisko cestovného ruchu – miestna časť obce Hrabušice. Je východiskom na túry do centrálnej a severozápadnej
časti Slovenského raja, do Prielomu Hornádu, do roklín Suchá Bela, Kyseľ, Piecky a Veľký Sokol. Pred recepciu
urobíme tradičné spoločné fotografovanie. Značka vedie okolo ATC na Podlesku, rozsiahle táborisko ktoré už nutne
potrebuje investovať do opravy a modernizácie. Ráno je už dosť pod nulou, je veľmi čerstvo a preto si trochu pohneme
aby sme sa zohriali. Pokračujeme pozdĺž potoka Veľkej Bielej vody, prichádzame do najkrajšej časti riečiska a to
Tiesňavy, kde potok eróznou činnosťou vytvoril veľmi peknú úzku a hlbokú skalnú rozsadlinu, prechádzame vodorovnými
rebríkmi ponad potok. Riečisko sa postupne rozširuje, lúčny porast sa strieda s lesným porastom. Vľavo za potokom
sa nachádza bývali detský tábor, teraz objekty sú veľmi pekne opravené ako ranč, škoda že to nie je prístupné verejnosti.
Asfaltovou cestou prichádzame do Hrabušice časť Píla. Osada prešla veľkou zmenou, opravené staré drevené domy,
novo postavené, nové informačné tabule pri vstupe do osady poskytujú dostatok informácii o okolí. Vstup do rokliny
Piecky je priamo v osade kde odbočíme pri smerovníku vľavo žltou značkou. <<< Dolná časť rokliny od jej začiatku až
po rozvetvenie pri Veľkom vodopáde sa nazýva Biela dolina, pri prechádzaní spodnou časťou pochopíte prečo sa tak
nazýva. Široké riečisko pokryté vápencovým kamení a pieskom priam žiari bielou farbou. Zo začiatku sa pohybujeme
v miernejšom reliéfe, tak ako vo väčšine tiesňav Slovenského raja. Až neskôr, v strednej časti, sa začínajú objavovať
krajinné prvky, typické pre tiesňavy a rokliny. Obdobný reliéfny model sa uplatňuje aj v ostatných tiesňavách územia.
Je to dané geologickým vekom, v ktorom sa tieto hydrogeologické sústavy práve nachádzajú. Začínajú Veľkým vodopádom
s najvyšším rebríkom v Slovenskom raji, ďalej atraktívne časti so zúženými korytami, prudkým sklonom potokov,
kaskádami a vodopádmi v slede postupu: Veľký vodopád, Kaskádový vodopád, Terasový vodopád. Prvý prechod tiesňavou
Roklina a jej bezprostredné okolie bolo vyhlásené národnou prírodnou rezerváciou r. 1964. >>> Vrchná časť rokliny je
miernejšia s plochejším dnom. Pod prístreškom v závere Suchej Belej si posedíme, posedíme si na nízkom jesennom
ale ešte hrejivom slnku, občerstvíme sa a pokračujeme žltou značkou Pod Vtáčim hrbom, červenou značkou na Kláštorisko.
Na Kláštorisku je množstvo turistov ktorý využívajú nádherný jesenný slnečný deň na turistiku. Pri vstupe do ruín kláštora
chvíľku postojíme, využívame poslednú možnosť postáť na slniečku, urobíme spoločnú fotografiu, pozrieme ruiny kláštora.
<<< História kláštora siaha až do 13. storočia. V jeho druhej polovici sa na tej istej planine, na ktorej dnes stoja pozostatky
Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša pred nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za záchranu, ktorú im Letanovská skala ponúkla,
rozhodli sa vystavať tu kostol. Neskôr boli na toto miesto pozvaní kartuziáni, ktorí tu založili svoj kláštor. Rád kartuziánov
založil mních sv. Bruno roku 1084 vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi prísne: celoživotná mlčanlivosť, zákaz vstupu
žien do kláštora / jedinú výnimku mala mecenáška Hedviga / či život v celách – malých domčekoch so záhradkou. Hlavnou
náplňou práce kartuziánov bolo prepisovanie kníh, o čom svedčia archeologické nálezy. Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej
práci udržovali chod kláštorného komplexu ako samostatnej jednotky. Sami si dopestovali väčšinu potrebných plodín. >>>
Pokračujeme zelenou značkou do hrdla Hornádu. Zvolil som tu značku z dôvodu že som ešte nešiel touto značkou aj
keď do Slovenského raja už chodím 40 rokov. Môžem povedať že sa oplatí prejsť si tento chodník. Vedie väčšinou širším
lesným chodníkom s množstvo časti so skalným podložím ktoré vystupuje z chodníka a vytvára jeho krásu. Prichádzame
k bývalému detskému táboru na Košariskách. Po polomoch je tam poriadna spúšť. Modrá značka je teraz preznačkovaná,
nevedie okolo Veľkej Bielej vody ale v smere od Podlesku pokračuje vpravo po ceste okolo detského tábora, za táborom
zabočí vľavo do hrdla Hornádu. Po vyjdení z lesa sa naskytuje vľavo pohľad na celé Vysoké Tatry, vpravo Hrabušice a okolie.
Okolo nového ranču sa zvyšuje vybavenosť na aktívny oddych a zábavu. Pokračujeme k recepcii kde si posedíme v útulnej
reštaurácii Rumanka a zakončíme nádherne strávený deň. V tomto termíne chodíme do raja už 6 rokov ale taký nádherný
slnečný jesenný deň sme ešte nemali.
-
-