Popis trasy :
Trasu začíname zelenou značkou zo Zemplinských Hámrov od reštaurácie pod kameňolomom. <<< Koncom 18. storočia
sa do Sniny prisťahoval podnikateľ Jozef Rholl zo Spiša, ktorý sa domnieval, že Vihorlatské pohorie je bohaté na
zlato a striebro. Bola však objavená len železná ruda, ktorej ťažbu začal v roku 1809 a na území dnešnej obce založil
osadu, ktorú nazval Jozefova dolina. Z okolia Margecian do nej prisťahoval baníkov, sklárov a uhliarov, začal ťažiť a v
hámroch spracovávať železnú rudu. S rozmachom ťažby pribúda aj osadníkov. V roku 1844 bola osada premenovaná
na Szinna Hámor, v roku 1918 sa osada stáva obcou s názvom Sninské Hámre s počtom obyvateľov 128. V roku 1956
sa jej názov mení na Zemplínske Hámre. Od roku 1997 má obec svoj erb a zástavu. V roku 1901 bola v obci postavená
kaplnka Ruľencovej Panny Márie a cirkevná jednotriedna škola. V roku 1957 sa začalo s výstavbou kostola, ktorý bol v
roku 1963 po doplnení oltárov vysvätený ThDr. Štefanom Onderkom, katolickým vikárom. Patrónom kostola je
Svätý Jozef – robotník. Obec prešla ťažkým prerodom z rodiacej sa manufaktúrnej výroby železa a železiarskych výrobkov,
výrobkov z kaolínu, na ťažbu dreva, pálenie uhlia a poľnohospodársku výrobu. >>> Pokračujeme smerom ku kameňolomu
pred ním odbočíme vľavo na poľnú cestu, odtiaľ je výhľad na Sninu a okolité vrchy. Vstupujeme do lesa kde spočiatku
mierne stúpanie sa mení na strmý výstup cez Rovienky na Sninský kameň. Chodník je dosť náročný z dôvodu
kamenistého podkladu a koreňov stromov. Postupne prichádzame pod vysoké skalné steny budované andezitmi s
doskovitou odlučnosťou. Prechádzame popod skalné steny a rôzne skalné útvary až pod vrcholovú plošinu na ktorú
vystúpime kovovými schodmi. Vychádzame na skalný vrchol Sninského kameňa ku krížu. <<< Sninský kameň je
najvýraznejšou dominantou okolia Sniny. Je chránený ako prírodná pamiatka vyhlásená v roku 1982 na výmere 5,52 ha.
Sninský kameň právom patrí medzi najkrajšie prírodne útvary nielen v celom pohorí Vihorlat ale aj v rozsahu celého
Slovenska. Predstavuje morfologicky výrazný skalný hrebeň s dvoma vrcholovými plošinami. Jedná sa o zvyšky lávového
prúdu, ktorý je budovaný andezitmi s doskovitou odlučnosťou a vypína sa nad okolité bukové lesy takmer kolmými
stenami do výšky cca 15 až 20 m. Obe plošiny sú oddelené malým sedielkom s turistickým smerovníkom. Výstup na
plošiny je po železných rebríkoch, pričom obe plošiny sú miestami široké len 5-15 m, dlhé asi 50-80 m. Zo západnej
plošiny je prekrásny výhľad na sever a západ – najmä na mesto Snina a hlavný hrebeň Vihorlatu. Z východnej plošiny
je zase prekrásny pohľad na východ a juh: na malebné horské jazero – Morské oko, hraničný hrebeň Popričného aj
Východoslovenskú nížinu. Z botanického hľadiska je zaujímavý odlišný výskyt rastlín na chladnej severnej a teplej
južnej strane vrcholu. Medzi endemitov patrí kostrava vihorlatská, ďalej sa tu nachádzajú plamienok alpínsky, rozchodník
ročný, zvonček okrúhlolistý, mliečovec alpínsky. Husté a plošne veľmi rozsiahle lesy sú domovom viacerých druhov
stavovcov. O všetkých krásach tejto lokality sa možno dočítať na jednotlivých paneloch náučného chodníka, ktorý
vedie z Remetských Hámrov cez Morské oko až na vrchol a potom na Sninské rybníky (alebo opačne). >>> Pekné slnečné
počasie nám umožňuje pohľad do okolia. Zo Sninského kameňa je nádherný kruhový výhľad do okolia. Až z vrcholu je
možné pozorovať nádherné kamenné stĺpy ktoré sa oddeľujú od vrcholovej plošiny. Využívame pekné slnečné počasie
a neponáhľame sa z vrcholu. Po dlhšom čase pokračujeme modrou značkou smerom Morské oko. Hrebeňom
schádzame do sedla Tri tably, z niektorých miest je pohľad na Morské oko. V sedle zabočíme vľavo do strmého zostupu
k Morskému oku. Po zídení k jazeru zabočíme vľavo k chate na Morskom oku. <<< Vznik Morského oka spadá do
obdobia doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlate. Mohutný zosuv z východného svahu Motrogonu a Jedlinky zahradili
dolinu potoka Okna a za vzniknutou bariérou vzniklo prírodné jazero. Morské oko je výnimočné svojim pôvodom, polohou,
fyzikálno-chemickým a biologickým režimom. Leží pod Sninským kameňom v katastri obce Remetské Hámre, v
nadmorskej výške 619 m a dosahuje hĺbku až 25,1 m. Dnešná podoba jazera existuje od osemdesiatych rokov 19. storočia,
keď bol vybudovaný umelý priehradný múr. Asi 7 ha plocha jazera po zvýšení vodnej hladiny o 5 m vytvorila dnešnú
plochu 13,8 ha. Maximálna dĺžka jazera je 775 m a šírka 312 m. Do jazera ústi 6 stálych prameňov a niekoľko periodických.
Prebytočnú vodu z jazera odvádza potok Okna. Pobrežie je veľmi členité. Jeho západná a severná časť má mierny sklon
a je pokrytá jemným pieskom. Východný breh je strmý a kamenitý. Hlbšie časti jazera sú pokryté hrubou vrstvou bahna.
V blízkosti prítokov sa hromadí lístie, z ktorého sa celoročne uvoľňuje metán. Morské oko je veľkou prírodnou zvláštnosťou
slovenskej prírody. Na ochranu prírodných hodnôt a krás bolo jazero spolu s okolitými lesmi v roku 1984 vyhlásené za
sa pri chate, vrátime sa do sedla Tri tably. V sedle obdivujeme malú skalnú galériu. Neznámi sochár vytesal do vápencových
samostatne stojacích kameňov plastiky. Niektoré sú veľmi zaujímavé a potešia mužské oko. Zo sedla je novo vyznačená
žltá značka smerom do Zemplinských Hámrov. Schádzame najprv pekným skalnatým hrebeňom so samostatne stojacími
skalnými útvarmi. Schádzame k čiernemu potoku okolo ktorého pokračujeme poza kameňolom k reštaurácii. Posedíme
si na terase, dáme si dobrú miestnu špecialitu, pozrieme si malú domácu ZOO.
-
-
Mapa Trasy :