KST Krompachy | 17. Krompašská 38-čka

Dňa 22.05.2009 uskutočnila sa turistická akcia.

Prechod Volovskými vrchmi – 38 čka.

Usporiadateľ : KROVYS Krompachy

Trasa akcie : Krompachy – Žakarovské lúky – Tatárkov kríž – Havrania hlava – Lacemberská dolina –

Slovinská skala - Poráčská dolina - Biela skala – Čarda - Krompachy

Dĺžka trasy : 38 km Prevýšenie : 1520 m Čas trasy podľa mapy: 9.00 hod

Členovia KST MŠK : Kunová, Muller, Miček, Mičeková, Olšavská

Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY - Krompachy č. 125 Turistický atlas list č. 139, 140, 179, 180

Popis trasy :

Trasu začíname od mapy Galmus pri Mestskom úrade. <<< Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách

pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu. Od

začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných

osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo

povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko

šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto období tiež do mesta prichádzali bohatý

kupci s rodina. V roku 1602 bola po dohode so zemepán poddanská práca nahradená odvodmi. Odvtedy boli

Krompachy považované za slobodné kráľovské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci. Miestnymi zemepánmi

sa v tom období stal rod Csákyovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré súviseli s

epidémiou cholery. >>> Spred mestského úradu ulicou okolo domu kultúry smerom na Plejsy, zabočíme prvou ulicou

vľavo, potom prvou ulicou vpravo hore kopcom k Strednej združenej školy, pred školou sa pustíme vpravo a potom

chodníkom do lesa ktorý je značený miestnym značením žlto – biele trojuholníky. Pred školou postojte a obzrite sa,

odtiaľ je najlepší výhľad na mesto. Vľavo centrum mesta okolo mestského úradu, vpravo pohľad smerom na Kolinovce

v pozadí Hornádska kotlina so siluetou Vysokých Tatier. Chodník vedie riedkym borovicovým lesom na Bačov vrch,

pokračujeme vpravo modrou značkou vpravo smerom Plejsy. Z chodníka je najlepší pohľad na lyžiarsky areál Plejsy,

kde pred nami sa ukazujú lyžiarské trate v hornej polovici areálu. Chodník vedie bočným lúčnym svahom Bačového vrchu

ďalej lesom. V mieste kde modrá značka zabočí prudko vpravo do kopca, pokračujeme po ceste značenej miestnym

značením žlto – biele trojuholníky ktoré nás lesnou cestou vyvedie až na Žakarovské lúky. Rozsiahle lúky na hrebeni

ktoré smerom nad Žakarovce zaberajú celý južný svah. Milovníci lúčnych kvetov a rastlín tu nájdu množstvo rozmanitých

druhov rastlín a kvetov. Po príchode na červenú značku zabočíme vpravo hrebeňom smerom na Plejsy. Z cesty je vidieť

masív Kojšovskej holi. Chodník vedie lesíkom a lúčnym porastom po pevnej širokej ceste okolo smerovníka Priehyba Plejsy

– stretávajú sa tu všetky štyri farebné značené chodníky, smerovníka Sedlo pod Krompašským vrchom, pokračujeme

vpravo cez lúku, odkiaľ máme prvý výhľad na Bielu skalu. Pokračujeme zelenou značkou vľavo popod Krompašský vrch.

Po chvíli schádzame dolu svahom odkiaľ pred nami sa ukáže vpravo hrebeň Kojšovských vrchov s Kojšovskou hoľou.

Vľavo je vidieť Folkmarskú skalu, pod nami Hnileckú dolinu. Prichádzame k Tatárkovému krížu Na hrebeni v sedle sa

nachádza liaty železný banícky kríž, ktorý bol postavený na podnet správcu miestnych lesov Jána Tatarku v roku 1820.

Pokračujeme vpravo zelenou značkou. Po chvíli prechádzame pásom lesa ktorým vedie vysoké napätie. Odtiaš je

pohľad na Slovinky, Poráčsku dolinu a hrebeň Galmusa. Až po Kotov kríž cesta vedie bočným svahom lesa a nie sú

z nej výhľady. Zo skládky dreva pri kríži je vidieť vrchol Slovinskej skaly. Postupujeme cestou lesom po chvíli krátkym

strmším výstupom vyjdeme na vrchol Havranej hlavy. Vrchol je zarastený lesom a nie sú odtiaľ výhľady. Miestny názov

Čuba, v minulosti vrchol vrhol holý a porastený borievkami, dobré miesto na zber borievok. Pokračujeme chodníkom do

sedla Svinská jama / miestny názov Svinčová jama /. V sedle odbočíme vpravo žltou značkou smerom Lacemberská

dolina, Suchinec, Poráčska dolina. Schádzame najprv hustým ihličnatým lesom, neskôr redším listnatým lesom,

úzkymi a hlbokými cestami. Pred dolinou je výhľad na Slovinskú skalu. V Lacemberskej doline si oddýchneme a

občerstvime sa pred náročným výstupom pod Slovinskú skalu. Veľké prevýšenie na krátkom úseku. Pod Slovinskou

skalou vyjdeme na lúku kde sprava prichádza zelená značka zo Sloviniek. Pokračujeme vľavo popod južné skalnaté

svahy Slovinskej skaly až prídeme do sedielka Suchinec. Pred nami sa otvára pohľad na Poráč. Odbočíme vpravo

úzkou kamenistou cestou popod skalné zrázy až vyjdeme na rozsiahlu lúku zabočíme vpravo a pokračujeme lúkou,

miestami porastom liesky. Lúka sa strieda s lieskovým porastom. Postupujeme východným smerom až vystúpime

na lúku tesne pod vrcholom. Na konci lúky zabočíme vpravo cez les sa dostaneme na skalné zrázy pod vrcholom.

Na skalách je umiestnený kríž. Zo skál je pohľad na hrebeň z Plejsoch smerom na Bukovec. Vrátime sa späť na lúku

a pokračujeme vpravo úzkym a strmým chodníkom dolu svahom až prídeme na širokú cestu ktorou pokračujeme stále

dolu až prídeme do Poráčskej doliny. Z cesty sú miestami pohľad na hrebeň Galmusa. Zídeme do Poráčskej doliny,

prekročíme Poráčsky potok zabočíme vpravo červenou značkou. Pri kaplnke zabočíme vľavo žltou značkou smerom

Biela skala. Postupujeme krátkou ale strmou dolinkou Vlašského chodníka, prechádzame širokú lesnú cestu ktorá

spája Poráčsku dolinu popod Bielu skalu s Krompachmi. Značka pokračuje do sedla Pod Bielou skalou. Značka vedie

strmou a úzkou cestou, pred sedlom sa nachádzajú vľavo skalnaté svahy. V sedle zabočíme vpravo južnou stranou

Bielej skaly ktorá je tvarovaná rôznymi skalnými útvarmi. Prechádzame popod skalné steny a samostatne stojace

skaly až vyjdeme na východný hrebeň vrcholu a zabočíme vpravo smerom na vrchol Bielej skaly. Južný skalnatý svah

Bielej skaly je otvorený s možnosťou výhľadu na Slovinky a hrebeň z Plejsoch na Bukovec. Stará banícka obec

Slovinky, vznikli ako banícka osada na pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej listine

kráľa Ľudovíta z roku 1368 sa prvýkrát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. Z vrcholu pokračujeme zelenou

značkou smerom Krompachy. Z vrcholovej lúky vľavo je vidieť štíty Vysokých Tatier. Značka vedie po východnom

okraji vrcholu, po chvíli zabočí prudko vpravo dole lesom. Zostup vedie strmým úzkym chodníkom, preto pri zostupe

je potrebné zvýšiť opatrnosť zostupu. Chodník postupne vedie miernejším hrebeňom lesa, striedajúci sa s lúčnym

alebo mladým ihličnatým porastom až na lesnú cestu kde pokračujeme vľavo po ceste dole dolinou. Značka vedie

širokou lesnou cestou ktorá končí až v meste. Po zídení na otvorenejšiu časť dolinky vpravo pod cestou sa nachádza

chata pod Vápencom kde je možnosť občerstvenia. Pokračujeme do vitálneho sveta VELNES kde je koniec trasy.

Tu sa podávalo občerstvenie, účastnícke listy a odznaky. Je tu priestor kde sa dá posedieť, dať si pivo, oddýchnuť

si pri hudbe v príjemnom prostredí. Do centra mesta je už na skok.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Bačov vrch - účastníci 38-čky.

V sedle Svinská jama.

Občerstvenie v Lacemberskej doline.

Slovinská skala - vrchol.

Vrchol Slovinskej skaly.

Havrania hlava.

Biela skala.

Slovinky.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Krompachy / Plejsy - Bukovec - Poráč /

Fotogaléria - Krompachy / Slovinky - Slovinská hora - Poráč /

Fotogaléria - Krompachy / Biela skala /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.