Trasu začíname od mapy Galmus pri Mestskom úrade. <<< Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách
šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto období tiež do mesta prichádzali bohatý
epidémiou cholery. >>> Spred mestského úradu ulicou okolo domu kultúry smerom na Plejsy, zabočíme prvou ulicou
vľavo, potom prvou ulicou vpravo hore kopcom k Strednej združenej školy, pred školou sa pustíme vpravo a potom
chodníkom do lesa ktorý je značený miestnym značením žlto – biele trojuholníky. Pred školou postojte a obzrite sa,
odtiaľ je najlepší výhľad na mesto. Vľavo centrum mesta okolo mestského úradu, vpravo pohľad smerom na Kolinovce
v pozadí Hornádska kotlina so siluetou Vysokých Tatier. Chodník vedie riedkym borovicovým lesom na Bačov vrch,
pokračujeme vpravo modrou značkou vpravo smerom Plejsy. Z chodníka je najlepší pohľad na lyžiarsky areál Plejsy,
kde pred nami sa ukazujú lyžiarské trate v hornej polovici areálu. Chodník vedie bočným lúčnym svahom Bačového vrchu
ďalej lesom. V mieste kde modrá značka zabočí prudko vpravo do kopca, pokračujeme po ceste značenej miestnym
značením žlto – biele trojuholníky ktoré nás lesnou cestou vyvedie až na Žakarovské lúky. Rozsiahle lúky na hrebeni
ktoré smerom nad Žakarovce zaberajú celý južný svah. Milovníci lúčnych kvetov a rastlín tu nájdu množstvo rozmanitých
druhov rastlín a kvetov. Po príchode na červenú značku zabočíme vpravo hrebeňom smerom na Plejsy. Z cesty je vidieť
masív Kojšovskej holi. Chodník vedie lesíkom a lúčnym porastom po pevnej širokej ceste okolo smerovníka Priehyba Plejsy
– stretávajú sa tu všetky štyri farebné značené chodníky, smerovníka Sedlo pod Krompašským vrchom, pokračujeme
vpravo cez lúku, odkiaľ máme prvý výhľad na Bielu skalu. Pokračujeme zelenou značkou vľavo popod Krompašský vrch.
Po chvíli schádzame dolu svahom odkiaľ pred nami sa ukáže vpravo hrebeň Kojšovských vrchov s Kojšovskou hoľou.
Vľavo je vidieť Folkmarskú skalu, pod nami Hnileckú dolinu. Prichádzame k Tatárkovému krížu Na hrebeni v sedle sa
nachádza liaty železný banícky kríž, ktorý bol postavený na podnet správcu miestnych lesov Jána Tatarku v roku 1820.
Pokračujeme vpravo zelenou značkou. Po chvíli prechádzame pásom lesa ktorým vedie vysoké napätie. Odtiaš je
pohľad na Slovinky, Poráčsku dolinu a hrebeň Galmusa. Až po Kotov kríž cesta vedie bočným svahom lesa a nie sú
z nej výhľady. Zo skládky dreva pri kríži je vidieť vrchol Slovinskej skaly. Postupujeme cestou lesom po chvíli krátkym
strmším výstupom vyjdeme na vrchol Havranej hlavy. Vrchol je zarastený lesom a nie sú odtiaľ výhľady. Miestny názov
Čuba, v minulosti vrchol vrhol holý a porastený borievkami, dobré miesto na zber borievok. Pokračujeme chodníkom do
sedla Svinská jama / miestny názov Svinčová jama /. V sedle odbočíme vpravo žltou značkou smerom Lacemberská
dolina, Suchinec, Poráčska dolina. Schádzame najprv hustým ihličnatým lesom, neskôr redším listnatým lesom,
úzkymi a hlbokými cestami. Pred dolinou je výhľad na Slovinskú skalu. V Lacemberskej doline si oddýchneme a
občerstvime sa pred náročným výstupom pod Slovinskú skalu. Veľké prevýšenie na krátkom úseku. Pod Slovinskou
skalou vyjdeme na lúku kde sprava prichádza zelená značka zo Sloviniek. Pokračujeme vľavo popod južné skalnaté
svahy Slovinskej skaly až prídeme do sedielka Suchinec. Pred nami sa otvára pohľad na Poráč. Odbočíme vpravo
úzkou kamenistou cestou popod skalné zrázy až vyjdeme na rozsiahlu lúku zabočíme vpravo a pokračujeme lúkou,
miestami porastom liesky. Lúka sa strieda s lieskovým porastom. Postupujeme východným smerom až vystúpime
na lúku tesne pod vrcholom. Na konci lúky zabočíme vpravo cez les sa dostaneme na skalné zrázy pod vrcholom.
Na skalách je umiestnený kríž. Zo skál je pohľad na hrebeň z Plejsoch smerom na Bukovec. Vrátime sa späť na lúku
a pokračujeme vpravo úzkym a strmým chodníkom dolu svahom až prídeme na širokú cestu ktorou pokračujeme stále
dolu až prídeme do Poráčskej doliny. Z cesty sú miestami pohľad na hrebeň Galmusa. Zídeme do Poráčskej doliny,
prekročíme Poráčsky potok zabočíme vpravo červenou značkou. Pri kaplnke zabočíme vľavo žltou značkou smerom
Biela skala. Postupujeme krátkou ale strmou dolinkou Vlašského chodníka, prechádzame širokú lesnú cestu ktorá
spája Poráčsku dolinu popod Bielu skalu s Krompachmi. Značka pokračuje do sedla Pod Bielou skalou. Značka vedie
strmou a úzkou cestou, pred sedlom sa nachádzajú vľavo skalnaté svahy. V sedle zabočíme vpravo južnou stranou
Bielej skaly ktorá je tvarovaná rôznymi skalnými útvarmi. Prechádzame popod skalné steny a samostatne stojace
skaly až vyjdeme na východný hrebeň vrcholu a zabočíme vpravo smerom na vrchol Bielej skaly. Južný skalnatý svah
Bielej skaly je otvorený s možnosťou výhľadu na Slovinky a hrebeň z Plejsoch na Bukovec. Stará banícka obec
Slovinky, vznikli ako banícka osada na pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej listine
kráľa Ľudovíta z roku 1368 sa prvýkrát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. Z vrcholu pokračujeme zelenou
značkou smerom Krompachy. Z vrcholovej lúky vľavo je vidieť štíty Vysokých Tatier. Značka vedie po východnom
okraji vrcholu, po chvíli zabočí prudko vpravo dole lesom. Zostup vedie strmým úzkym chodníkom, preto pri zostupe
je potrebné zvýšiť opatrnosť zostupu. Chodník postupne vedie miernejším hrebeňom lesa, striedajúci sa s lúčnym
alebo mladým ihličnatým porastom až na lesnú cestu kde pokračujeme vľavo po ceste dole dolinou. Značka vedie
širokou lesnou cestou ktorá končí až v meste. Po zídení na otvorenejšiu časť dolinky vpravo pod cestou sa nachádza
chata pod Vápencom kde je možnosť občerstvenia. Pokračujeme do vitálneho sveta VELNES kde je koniec trasy.
Tu sa podávalo občerstvenie, účastnícke listy a odznaky. Je tu priestor kde sa dá posedieť, dať si pivo, oddýchnuť
si pri hudbe v príjemnom prostredí. Do centra mesta je už na skok.
-