KST Krompachy | 16. Veľká Vápenica

Dňa 17.5.2009 uskutočnila sa turistická akcia.

Prechod hrebeňom Nízkych Tatier.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Heľpa – Veľká Vápenica – Orlová – Kráľová hoľa - Telgárt

Dĺžka trasy : 32 km Výškové prevýšenie : 1700 m Čas trasy : 10 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Muller, Mosin, Ševčíková, Gengeľ

Turistická mapa NÍZKE TATRY – Kráľova hoľa č.123 Turistický atlas list č.134,135

Popis trasy :

Trasu začíname v obci Heľpa modrou značkou smerom sedlo Priehybka. <<< Najstaršia písomná zmienka o existencii

obce pochádza z urbáru Muránskeho panstva z roku 1549, v ktorom habsburský generál Mikuláš zo Salmu spísal práva

a povinnosti obyvateľov horehronských osád, medzi nimi aj Heľpy. Teda najstaršími doposiaľ zistenými obyvateľmi obce

boli pastieri oviec, nazývaní valasi. S rozširovaním plôch poľnohospodárskej pôdy sa postupne venovali aj pestovaniu

poľnohospodárskych plodín a chovu dobytka. Takto sa z pôvodných pastierov už v 17. stor. stávali roľníci. >>> Je nádherné

slnečné počasie na oblohe nie sú žiadne oblaky. Postupujeme hore ulicou lemovanou množstvom pôvodných drevených

domov, pivníc a sýpok. Za obcou sú prvé výhľady na lúky severného svahu Fabovej holi. S postupným stúpaním sa otvára

výhľad do Horehronského Podolia. Otvára sa výhľad na obce Závadka, Polomka, Bacúch. Po chvíli sa otvorí pohľad

smerom na Pohorelú v pozadí sa črtajú obrysy Muránskej planiny. Po polomoch les je zničený a taktiež aj značka

ktorá bola značená po stromoch. Značka sa často stratila a preto bolo nutné ju hľadať. Miestami sme postupovali po

značke, miestami sme len približne držali smer do sedla Priehybka. Spod Čela sa zjavuje vpravo prvý výhľad na hrebeň

Nízkych Tatier časť Bartkovú smerom na Kráľovú hoľu. Po chvíli sa objaví vľavo prvý pohľad na hrebeň Nízkych Tatier

časť Kolesárová smerom na Čertovicu. Na miernejšom bočnom hrebeni Pod Chotárnym grúňom sa pred nami objaví

vrchol Veľkej Vápenici so sedlom Priehybka na pravej strene vrcholu. Spod sedla sa naskytol nádherný pohľad do

Horehronského Podolia smerom na Polomku, Fabovú hoľu v pozadí obrysy Veporských vrchov. Prechádzame okolo

jedného z mála prameňov na hrebeni Nízkych Tatier. Vychádzame do sedla Priehybka na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier

zabočíme vľavo červenou značkou krátkym výstupom na vrchol Veľkej Vápenici. Veľká Vápenica 1691 m n, m, je

nádherná a výrazná hora v hrebeni Nízkých Tatier. Južné svahy sú dosť krátke a strmé, zalesnené, porast kosodreviny

a s výskytom limby dosahuje okraje vrcholovej plošiny. Severné a severovýchodné svahy sú miernejšie a široké hôľnaté

s množstvom dolín. Vrchol je veľmi plochý s menšími porastmi kosodreviny. Sú tu väčšie skalné útvary, ktoré sú až

bizarne modelované. Veľká Vápenica umožňuje neskutočný výhľad, začíname západným smerom. Je vidieť hlavný

hrebeň Nízkych Tatier s vrcholom Homôľka a odbočujúcim bočným hrebeňom na Veľký Bok. V pozadí sa vypína

majestátny Ďumbier vpravo pod vrcholom Veľkého Boku je skalnatá Kraková hoľa. Vpravo od vrcholu Veľkého Boku

je vidieť vrchol Veľkého Choču, pokračuje nízka silueta Chočských vrchov postupne prechádzajúca cez Sivý vrch do

nádhernej scenérii Západných Tatier. Zľava sa čnie vrchol Baníkova, Hrubá kopa, Tri kopy, Plačlivé, Ostrý Roháč pod

nimi majestátny a rozľahli Baranec. Ostrý a výrazný hrebeň cez Ostredok na Jakubinu orientovaný sever – juh.

Bystrá najvyšší vrchol Západných Tatier, nižší profil hlavného hrebeňa na Kasprov vrch ktorý je skrytý za Kriváňom.

Pokračujeme nádherne zubatým hrebeňom Vysokých Tatier. Začíname nádherným a majestátne krivým Kriváňom,

Hrubý vrch, Kôprovský štít, Rysy, Vysoká, Končistá, masívny a rozľahlý Gerlachovský štít, tiahly svah Slavkovského

štítu, Prostredný hrebeň, štíhly a vysoký Lomnický štít, cez Huncovský štít a Veľkú Svišťovku prechádzajúc na malebné

a nádherné Belianske tatry. Prechádzajúc pohľadom cez Hornádsku kotlinu a Prednú hoľu na majestátnu a rozložitú

Kráľovú hoľu. Na vrcholu Veľkej Vápenici trochu oddýchneme, občerstvíme sa a plnými dúškami vnímame nádhernú

okolitú scenériu. Nádherný pohľad akoby z lietadla. Posledný pohľad okolo seba a pokračujeme späť červenou značkou

do sedla Priehybka smerom na Kráľovú hoľu. Pred nami defiluje hrebeň cez Bartkovú, Orlovú, Strednú hoľu na Kráľovú

hoľu. Zo sedla prechádzame nízkym Heľpianským vrchom do sedla pri Andrejcovej. Staré pováľane stromi, hustá

kosodrevina cez ktorú sa ťažko prediera, pomerne náročný úsek hrebeňa. Do sedla schádzame hrebeňom les plný

polámaných, starých a suchých zvyškov stromov. V sedle odbočíme pozrieť si útulňu Andrejcová. <<< Po približne 40 rokoch

svojej existencie sa táto populárna útulňa na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier dočkala rekonštrukcie. Ide o jednoduchú

zrubovú stavbu na murovanom základe. Pribudla nová vstupná miestnosť, pod ktorou je dreváreň. Kompletne nová je

šindlová strecha, opravený je jej krov. Škáry sú utesnené, útulňa má nové okná, dvere a ďalšie drobné vylepšenia.

K pôvodnému jedinému priestoru pribudli dva nové, takže celkovo má útulňa tri obývacie priestory. Pozdĺž centrálnej

miestnosti pribudla nová úzka miestnosť, v ktorej je piecka a stôl s lavicami. Celková odhadovaná kapacita útulne je

teraz okolo 30 ľudí, pri väčšom natlačení samozrejme viac. Pred útulňou je aj naďalej prameň. Rekonštrukcia priniesla

významnú zmenu dvojlatrínu. Ani v budúcnosti sa neuvažuje o trvalej prítomnosti správcu. >>> Spred útulne je nádherný

výhľad na Vysoké Tatry. Postupujeme ďalej cez Andrejcovú, Ždiarské sedlo po krátkom a strmom výstupe prichádzame

na Bartkovú. Na nevýraznom vrchole je umiestnená tabuľa s oznamom že sa tu každý rok v mesiaci september pred

Matúšom stretávajú Bartkovci. Nachádza sa tu pekný drevený smerovník s označením smeru rôznych regiónov.

Postupujeme nádherným lúčnatým hrebeňom, s nádhernými výhľadmi na obe strany. Na Orlovej postojíme pri železnom

dvojkríži a špekulujeme ako je možné v týchto podmienkach ohnúť takýto masívny železný kríž. Prechádzame tiahlou

Strednou hoľou, pred nami sa vypína štíhli stožiar vysielača na Kráľovej holi. Prichádzame na vrchol Kráľovej holi, kde

sa nachádza množstvo skalných útvarov. <<< Mohutná rozložitá hoľa, najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier,

nazývanej podľa nej Kráľovohoľské Tatry. Vrcholová plošina má predĺžený tvar v smere východ - západ. Na sever vysiela

krátku rázsochu Záturňu, strmo spadajúcu do údolia Čierneho Váhu v Teplickej kotline. Na severovýchod sa tiahne dlhá

rázsocha cez Úplaz na Prednú hoľu a ďalej až na sedlo Popová, ktorým sa Nízke Tatry spájajú so Slovenským rajom.

Na juhovýchod odbočuje krátka rázsocha na Kráľovu skalu k Telgártu. Z vrcholu je rozsiahly a veľmi pôsobivý výhľad.
Spolu s Kriváňom je Kráľova hoľa najospevovanejší vrch a najviac opradený povesťami a legendami. Dôležitý

triangulačný bod Slovenska, pramenisko a rozvodie najväčších slovenských riek: Váhu, respektíve Čierneho Váhu,

Hrona, Hnilca, Hornádu. Vrchol na západ od vysielača je označený betónovým triangulačným stĺpom. Udalosti 2.svetovej

vojny pripomína reliéf na obelisku. Od roku 1960 je tu televízny vysielač - retranslačná stanica, ku ktorej vedie zo Šumiaca

horská asfaltová cesta, pre verejnosť uzavretá. V budove televízneho vysielača je aj záchranná služba HS a malá miestnosť

na ukrytie v prípade zlého počasia. >>> Pri smerovníku urobíme si vrcholové fotografie. Počasie je naďalej veľmi pekné s

dobrou viditeľnosťou preto sa neponáhľame dole. Pokračujeme červenou značkou dole východným lúčnym svahom

smerom Telgárt. Pred nami sa ukázala Kráľová skala v pozadí lyžiarske svahy nad Telgártom. Vľavo sa ukazuje sedlo

Besník v pozadí vrchy Spišsko-gemerského krasu. Ešte viac vľavo lesy Slovenského raja, vpravo horizont Muránskej planiny.

Schádzame okolo prameňa Zubrovice hlbokou dolinkou, cez les prudkým zostupom schádzame do obce Telgárt.

<<< Obec Telgárt vznikla v prvej polovici 14. storočia pri prameni Hnilca, na ceste spájajúcej Gemer a Spiš. Prvá písomná

zmienka o obci Telgárt sa našla v Jágerskej kapitule a je z roku 1326, kde sa hovorí, že usadlosť založil Šoltýs Mikuláš,

syn Ladislava Kuna zo Spiša. Pôvodná osada bola známa pod menom Tiergarten, čo v preklade znamená obora, alebo

poľovnícky revír, pretože už od r. 1288 zalesnené územie rozprestierajúce sa od Muráňa na východ bolo rezervované ako

poľovnícky revír uhorských kráľov. Často ho so svojou družinou v15.storočí navštevoval kráľ Matej Korvín, o čom svedčia

mnohé legendy spojené s Telgártom a Kráľovou hoľou. Starý Telgárt nebol založený na mieste dnešnej obce, ale 5 km

na východ, čo dokazujú aj chotárne názvy . „starý cintorín“, „starý hostinec“ a ďalšie. Kedy a prečo zanikla, alebo bola

stará osada opustená nevieme presne určiť, ale predpokladá sa, že to mohlo byť v dôsledku nejakej živelnej pohromy,

alebo útoku. Bývalí obyvatelia začali potom budovať nové usadlosti v priestore dnešnej obce pri sútoku riek Zubrovica a Hron.

V 14. a 15. storočí prešla obcou banícka, poľnohospodárska a valašská kolonizácia a podľa daňových a urbárskych

záznamov obec už patrila pod muránske panstvo, neskôr do Gemerskomalohontskej župy. Obyvatelia Telgártu sa zaoberali

chovom oviec, dobytka, drevovýrobou a povozníctvom. Rozvojom železiarskeho priemyslu na Horehronskom Gemeri rodinami

Koháriovcov a pozdejšie Coburgovcov v 18. a 19. storočí sa zmenil aj život v Telgárte, obyvatelia si našli viac pracovných

príležitosti. Počas panstva Istvana Koháryho obec prijala gréckokatolícke vierovyznanie a v roku 1784 prispel František

Koháry na stavbu nového kostola. >>>

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Penzion Majk poľovnícka izba. Pekný penzion s príjemnou obsluhou a dobrým jedlom.

Penzion Majk slovenská izba.

Ulica ktorou vedie značka je lemovaná množstvom pôvodných drevených domov.

Na ulici ktorou vedie značka sa nachádzaju ešte pivnice a sýpoky.

Pôvodné drevené domy.

Smerovník za obcou. Značka odbočuje z asfaltovej cesty, ktorá vedie do sedla Priehyba. Po prejdení mostíka je potrebné

zabočiť vľavo do svahu, tadiaľ vedie značka nie okolo salaša.

Obec Pohorelá, kopec Gindura pod ním lyžiarské svahy.

Obec Heľpa v pozadí Fabová hoľa.

Horehronské podolie, obec Polomka, Beňuš v pozadí Veporské vrchy.

Hrebeň Nízkych Tatier - Bartková.

Veľký Bok - bočný hrebeň hlavného hrebeňa, odbočka je zo Zadnej holi po žltej značke.

Sedlo Priehybka pod Veľkou Vápenicou. Asi 200 m pod vrcholom sedla tečie potôčik, dobre padlo osviežiť

sa studenou vodou.

Sedlo Priehybka.

Veľká Vápenica. Nádherný kruhový výhľad. Pred nami je nádherná silueta Vysokých Tatier z Veľkej Vápenici.

Hlavný hrebeň Nízkych Tatier - Homôľka v pozadí Ďumbier.

Západné Tatry.

Hornádska kotlina v pozadí Vysoké Tatry.

Hlavný hrebeň Nízkych Tatier, Bartková v pozadí Kráľová hoľa.

Obec Pohoralá v pozadí Spišsko - Gemerské vrchy

Sedlo Priehybka.

Veľká Vápenica z Heľpianského vrchu, chodník zarastený vysokou kosodrevinou, ťažko sa prediera, v prípade dažďa

pláštenka nepomôže, ak ju nechcete mať potrhanú.

Bartková.

Smutný pohľad na zničený les pred Andrejcovou.

Sedlo Andrejcová.

Turistická útulňa Andrejcová. Možnosť prenocovať pod strechov vo vlastnom spacáku.

Spacia miestnosť.

Smerovník v sedle Andrejcová.

Andrejcová.

Ždiarske sedlo. Najnižší bod hrebeňa našej trasy. Odtiaľ na Kráľovu hoľu mámé ešte 473 výškových m.

Bartková.

Hlavný hrebeň, Andrejcová v pozadí Veľká Vápenica.

Bartková.

Stredná hoľa.

Stredná hoľa v pozadí Kráľová hoľa.

Stredná hoľa.

Kráľová hoľa.

Smerovník pri vysielač na Kráľovej holi.

Kráľová skala.

Obec Telgárt.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria trás – Nízke Tatry / Heľpa /

Fotogaléria trás – Nízke Tatry / Heľpa – sedlo Priehybka /

Fotogaléria trás – Nízke Tatry / Veľká Vápenica – Andrejcová – Orlova /

Fotogaléria trás – Nízke Tatry / Kráľová hoľa /

Fotogaléria trás – Nízke Tatry / Šumiac – Kráľova hoľa /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.