Popis trasy :
		
			Trasu začíname v obci Heľpa modrou značkou smerom sedlo Priehybka. <<< Najstaršia písomná zmienka o existencii 
		
			obce pochádza z urbáru Muránskeho panstva z roku 1549, v ktorom habsburský generál Mikuláš zo Salmu spísal práva
		
			a povinnosti obyvateľov horehronských osád, medzi nimi aj Heľpy. Teda najstaršími doposiaľ zistenými obyvateľmi obce
		
			boli pastieri oviec, nazývaní valasi. S rozširovaním plôch poľnohospodárskej pôdy sa postupne venovali aj pestovaniu 
		
			poľnohospodárskych plodín a chovu dobytka. Takto sa z pôvodných pastierov už v 17. stor. stávali roľníci. >>> Je nádherné
		
			slnečné počasie na oblohe nie sú žiadne oblaky. Postupujeme hore ulicou lemovanou množstvom pôvodných drevených
		
			domov, pivníc a sýpok. Za obcou sú prvé výhľady na lúky severného svahu Fabovej holi. S postupným stúpaním sa otvára
		
			výhľad do Horehronského Podolia. Otvára sa výhľad na obce Závadka, Polomka, Bacúch. Po chvíli sa otvorí pohľad
		
			smerom na Pohorelú v pozadí sa črtajú obrysy Muránskej planiny. Po polomoch les je zničený a taktiež aj značka
		
			ktorá bola značená po stromoch. Značka sa často stratila a preto bolo nutné ju hľadať. Miestami sme postupovali po
		
			značke, miestami  sme len približne držali smer do sedla Priehybka. Spod Čela sa zjavuje vpravo prvý výhľad na hrebeň
		
			Nízkych Tatier časť Bartkovú smerom na Kráľovú hoľu. Po chvíli sa objaví vľavo prvý pohľad na hrebeň Nízkych Tatier
		
			časť Kolesárová smerom na Čertovicu. Na miernejšom bočnom hrebeni Pod Chotárnym grúňom sa pred nami objaví
		
			vrchol Veľkej Vápenici so sedlom Priehybka na  pravej strene vrcholu. Spod sedla sa naskytol nádherný pohľad do 
		
			Horehronského Podolia smerom na Polomku, Fabovú hoľu v pozadí obrysy Veporských vrchov. Prechádzame okolo
		
			jedného z mála prameňov na hrebeni Nízkych Tatier. Vychádzame do sedla Priehybka na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier
		
			zabočíme vľavo červenou značkou krátkym výstupom na vrchol Veľkej Vápenici. Veľká Vápenica 1691 m n, m,  je 
		
			nádherná a výrazná hora v hrebeni Nízkých Tatier. Južné svahy sú dosť krátke a strmé, zalesnené, porast kosodreviny 
		
			a s výskytom limby dosahuje okraje vrcholovej plošiny. Severné a severovýchodné svahy sú miernejšie a široké hôľnaté
		
			s množstvom dolín.  Vrchol je veľmi plochý s menšími porastmi kosodreviny. Sú tu väčšie skalné útvary, ktoré sú až 
		
			bizarne modelované. Veľká Vápenica umožňuje neskutočný výhľad, začíname  západným  smerom. Je vidieť hlavný 
		
			hrebeň Nízkych Tatier s vrcholom Homôľka a odbočujúcim bočným hrebeňom na Veľký Bok. V pozadí sa vypína
		
			majestátny Ďumbier vpravo pod vrcholom Veľkého Boku je skalnatá Kraková hoľa. Vpravo od vrcholu Veľkého Boku 
		
			je vidieť vrchol Veľkého Choču, pokračuje nízka silueta Chočských vrchov postupne prechádzajúca cez Sivý vrch do
		
			nádhernej scenérii Západných Tatier. Zľava sa čnie vrchol Baníkova, Hrubá kopa, Tri kopy, Plačlivé, Ostrý Roháč pod 
		
			nimi majestátny a rozľahli Baranec. Ostrý a výrazný hrebeň cez Ostredok na Jakubinu orientovaný sever – juh. 
		
			Bystrá najvyšší vrchol Západných Tatier, nižší profil hlavného hrebeňa na Kasprov vrch ktorý je skrytý za Kriváňom. 
		
			Pokračujeme nádherne zubatým hrebeňom Vysokých Tatier. Začíname nádherným a majestátne krivým Kriváňom,
		
			Hrubý vrch, Kôprovský štít, Rysy, Vysoká, Končistá, masívny a rozľahlý Gerlachovský štít, tiahly svah Slavkovského 
		
			štítu, Prostredný hrebeň, štíhly a vysoký Lomnický štít, cez Huncovský štít a Veľkú Svišťovku prechádzajúc na malebné
		
			a nádherné Belianske tatry. Prechádzajúc pohľadom cez Hornádsku kotlinu a Prednú hoľu na majestátnu a rozložitú
		
			Kráľovú hoľu. Na vrcholu Veľkej Vápenici trochu oddýchneme, občerstvíme sa a plnými dúškami vnímame nádhernú
		
			okolitú scenériu. Nádherný pohľad akoby z lietadla. Posledný pohľad okolo seba a pokračujeme späť červenou značkou 
		
			do sedla Priehybka smerom na Kráľovú hoľu. Pred nami defiluje hrebeň cez Bartkovú, Orlovú, Strednú hoľu na Kráľovú
		
			hoľu. Zo sedla prechádzame nízkym Heľpianským vrchom do sedla pri Andrejcovej. Staré pováľane stromi, hustá
		
			kosodrevina cez ktorú sa ťažko prediera, pomerne náročný úsek hrebeňa. Do sedla schádzame hrebeňom les plný
		
			polámaných, starých a suchých zvyškov stromov. V sedle odbočíme pozrieť si útulňu Andrejcová. <<< Po približne 40 rokoch
		
			svojej existencie sa táto populárna útulňa na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier dočkala rekonštrukcie. Ide o jednoduchú 
		
			zrubovú stavbu na murovanom základe. Pribudla nová vstupná miestnosť, pod ktorou je dreváreň. Kompletne nová je
		
			šindlová strecha, opravený je jej krov. Škáry sú utesnené, útulňa má nové okná, dvere a ďalšie drobné vylepšenia.
		
			K pôvodnému jedinému priestoru pribudli dva nové, takže celkovo má útulňa tri obývacie priestory. Pozdĺž centrálnej 
		
			miestnosti pribudla nová úzka miestnosť, v ktorej je piecka a stôl s lavicami. Celková odhadovaná kapacita útulne je 
		
			teraz okolo 30 ľudí, pri väčšom natlačení samozrejme viac. Pred útulňou je aj naďalej prameň. Rekonštrukcia priniesla 
		
			významnú zmenu dvojlatrínu. Ani v budúcnosti sa neuvažuje o trvalej prítomnosti správcu. >>> Spred útulne je nádherný 
		
			výhľad na Vysoké Tatry. Postupujeme ďalej cez Andrejcovú, Ždiarské sedlo po krátkom a strmom výstupe prichádzame
		
			na Bartkovú. Na nevýraznom vrchole je umiestnená tabuľa s oznamom že sa tu každý rok v mesiaci september pred 
		
			Matúšom stretávajú Bartkovci. Nachádza sa tu pekný drevený smerovník s označením smeru rôznych regiónov. 
		
			Postupujeme nádherným lúčnatým hrebeňom, s nádhernými výhľadmi na obe strany. Na Orlovej postojíme pri železnom
		
			dvojkríži a špekulujeme ako je možné v týchto podmienkach ohnúť takýto masívny železný kríž. Prechádzame tiahlou
		
			Strednou hoľou, pred nami sa vypína štíhli stožiar vysielača na Kráľovej holi. Prichádzame na vrchol Kráľovej holi, kde 
		
			sa nachádza množstvo skalných útvarov. <<< Mohutná rozložitá hoľa, najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier,  
		
			nazývanej podľa nej Kráľovohoľské Tatry. Vrcholová plošina má predĺžený tvar v smere východ - západ. Na sever vysiela
		
			krátku rázsochu Záturňu, strmo spadajúcu do údolia Čierneho Váhu v Teplickej kotline. Na severovýchod sa tiahne dlhá
		
		
			Na juhovýchod odbočuje krátka rázsocha na Kráľovu skalu k Telgártu. Z vrcholu je rozsiahly a veľmi pôsobivý výhľad.
			    Spolu s Kriváňom je Kráľova hoľa najospevovanejší vrch a najviac opradený povesťami a legendami. Dôležitý  
		
			triangulačný bod Slovenska, pramenisko a rozvodie najväčších slovenských riek: Váhu, respektíve Čierneho Váhu, 
		
			Hrona, Hnilca, Hornádu. Vrchol na západ od vysielača je označený betónovým triangulačným stĺpom. Udalosti 2.svetovej
		
			vojny pripomína reliéf na obelisku. Od roku 1960 je tu televízny vysielač - retranslačná stanica, ku ktorej vedie zo Šumiaca 
		
			horská asfaltová cesta, pre verejnosť uzavretá. V budove televízneho vysielača je aj záchranná služba HS a malá miestnosť
		
			na ukrytie v prípade zlého počasia. >>> Pri smerovníku urobíme si vrcholové fotografie. Počasie je naďalej veľmi pekné s
		
			 dobrou viditeľnosťou preto sa neponáhľame dole. Pokračujeme červenou značkou dole východným lúčnym svahom 
		
			smerom Telgárt. Pred nami sa ukázala Kráľová skala v pozadí lyžiarske svahy nad Telgártom. Vľavo sa ukazuje sedlo
		
			Besník v pozadí vrchy Spišsko-gemerského krasu. Ešte viac vľavo lesy Slovenského raja, vpravo horizont Muránskej planiny.
		
			Schádzame okolo prameňa Zubrovice hlbokou dolinkou, cez les prudkým zostupom schádzame do obce Telgárt.
		
			<<< Obec Telgárt vznikla v prvej polovici 14. storočia pri prameni Hnilca, na ceste spájajúcej Gemer a Spiš. Prvá písomná
		
			zmienka o obci Telgárt sa našla v Jágerskej kapitule a je z roku 1326, kde sa hovorí, že usadlosť založil Šoltýs Mikuláš,
		
			syn Ladislava Kuna zo Spiša. Pôvodná osada bola známa pod menom Tiergarten, čo v preklade znamená obora, alebo
		
			poľovnícky revír, pretože už od r. 1288 zalesnené územie rozprestierajúce sa od Muráňa na východ bolo rezervované ako
		
			poľovnícky revír uhorských kráľov. Často ho so svojou družinou v15.storočí navštevoval kráľ Matej Korvín, o čom svedčia
		
			mnohé legendy spojené s Telgártom a Kráľovou hoľou. Starý Telgárt nebol založený na mieste dnešnej obce, ale 5 km 
		
			na východ, čo dokazujú aj chotárne názvy . „starý cintorín“, „starý hostinec“ a ďalšie. Kedy a prečo zanikla, alebo bola 
		
			stará osada opustená nevieme presne určiť, ale predpokladá sa, že to mohlo byť v dôsledku nejakej živelnej pohromy, 
		
			alebo útoku. Bývalí obyvatelia začali potom budovať nové usadlosti v priestore dnešnej obce pri sútoku riek Zubrovica a Hron.
		
			V 14. a 15. storočí prešla obcou banícka, poľnohospodárska a valašská kolonizácia a podľa daňových a urbárskych
		
			záznamov obec už patrila pod muránske panstvo, neskôr do Gemerskomalohontskej župy. Obyvatelia Telgártu sa zaoberali
		
			chovom oviec, dobytka, drevovýrobou a povozníctvom. Rozvojom železiarskeho priemyslu na Horehronskom Gemeri rodinami
		
			Koháriovcov a pozdejšie Coburgovcov v 18. a 19. storočí sa zmenil aj život v Telgárte, obyvatelia si našli viac pracovných
		
			príležitosti. Počas panstva Istvana Koháryho obec prijala gréckokatolícke vierovyznanie a v roku 1784 prispel František
		
			Koháry na stavbu nového kostola. >>>   
		
			-
		
			-
		
			Mapa trasy :
		
		
			-