Popis trasy :
	
		Trasu začíname v obci Vojkovce zelenou značkou smerom sedlo Predky. <<<  Vojkovce patria k najstarším spišským 
	
		obciam so slovanským osadením. Už koncom 13. Storočia sa v listinách uvádzajú ako dedina ( VILLA VOYK 1290. ) 
	
		Neskoršie pomenovanie má viac podôb napríklad Wykfoula, Woyk, Wojkenadorf, Wojkovce, Vojkócz, Vojkfalva.
	
		Spočiatku patrili rodu Žehranských (Szigray) zo Źehry, od 16. storočia boli súčasťou hradného panstva Spiš. 
	
		V 17. storočí ich majitelia Spišského hradu Čákiovci zálohovali rodine Holló. V strede obce na malej vyvýšenine sa 
	
		nachádza malý cintorín. Pôvodne to bola okrajová časť obce. Miesto po malej kaplnke si obyvatelia zvolili pre stavbu
	
		nového chrámu.  Kostol svätého Bartolomeja sa začal stavať v roku 1990, vysvätený bol v roku 1992. O dva roky 
	
		potom architekt za toto dielo bol ocenený prestížnou cenou Spolku architektov Slovenska a Fondu výtvarných 
	
		umení – Cenou Dušana Jurkoviča. V kategórii architektonickej tvorby získal cenu práve architekt Rybarčák za
	
		zrealizovanie diela „ Rímsko-katolícky kostol svätého Bartolomeja vo Vojkovciach“ a to za výnimočné architektonické
	
		hodnoty. >>> Pri kostole zabočíme vpravo po širokej ceste smerom do doliny. Za rampou značka odbočí z cesty a 
	
		pokračuje okolo potôčika hore dolinou, prekročíme cestu a strmším výstupom hore lesom znovu vystúpime na cestu
	
		až prídeme na lúku v sedle Predky. / Chodník ktorým vedie značka v prípade zlého počasia je dosť nebezpečný, preto
	
		odporúčam neodbočiť z cesty a pokračovať stále po ceste, po chvíli budeme križovať značku ktorá prichádza sprava, 
	
		vyjdeme na skládku dreva kde už pokračujeme žltou značkou z Richnavy smerom na Sľubicu. / Vpravo na začiatku 
	
		lúky na drevenej tabuli je napísaná prosba lesa. Postoj, prečítaj si prosbu lesa a rešpektuj ju. Na lúke pokračujeme
	
		vľavo do lesa cestou, po chvíli značka odbočí vľavo. Pred nami je strmší výstup úzkym chodníkom ktorý vedie rovno
	
		hore. Po zdolaní strminy prechádzame dlhou a úzkou lúkou pred vrcholom Sľubice. Postupne ako vychádzame z lesa
	
		otvára sa pred nami výhľad ktorý stojí za tú námahu výstupu na Sľubicu. Je pekné slnečné počasie aj keď Hornádska
	
		kotlina je utopená v hmle okolité kopce je pekne vidieť. Vľavo začína Bielou skalou, začiatok hrebeňa Galmus nad 
	
		Krompachmi, ktorý sa tiahne až po Vranie vrchy. Za Galmusom sa tiahne hrebeň Volovských vrchov, pokračujú obrysy
	
		Vraních vrchov, za nimi sa vypína Kráľová hoľa začiatok hrebeňa Nízkych Tatier. Horizont prechádza vpravo na siluetu 
	
		hrebeňa Západných Tatier, postupne zubatý hrebeň Vysokých Tatier končiaci hrebeňom Belianských Tatier. Pred nimi
	
		tajomné a nepoznané Levočské vrchy, končiac na hrebeni Braniska  a to Smrekovicou a Patriou. Pred nami sa rozprestiera
	
		Hornádska kotlina so svojím klenotom pod Sľubicou. Najväčšia travertínová kopa v strednej Európe Dreveník nie je vidieť,
	
		ale najväčší hrad v strednej Európe Spišský hrad a historická Spišská kapitula sa trochu vynárajú z hmly. Pokračujeme 
	
		vpravo cestou dolu lesom, po vyjdení z lesa je pred nami železný Slovenský kríž Na skale za ním vľavo Smrekovica, vpravo
	
		Patria. Po vyjdení z dolinky na hrebeň a otočení sa vidíme pred sebou Širockú brázdu, s obcou Víťaz a Ovčie nad nimi 
	
		vpravo je vrchol Roháčky. V pozadí typická silueta okolia Prešova. Vľavo je Lysá Stráž, Stráž, vpravo je Kapušiansky 
	
		hradný kopec, pred nimi vľavo silueta Šarišského hradného kopca. Pokračujeme značkou cez lúku až prichádzame na l
	
		esný polom. Odtiaľ sa nám naskytá výhľad podobný ako zo Sľubice. Pred nami je hornádska kotlina so všetkými jej 
	
		dominantami a pozadím. Lepší je však pohľad na Dúbravu. Značka vedie krajom polomu, zabočí doprava cez les prichádza
	
		k Suchému hrbu, kde odbočí vpravo dole strmším zostupom na cestu, pokračuje vľavo cestou ktorá východným a severným
	
		svahom obchádza Suchý hrb až schádza do sedla Humenec. Krátkym trochu strmším výstupom zo sedla vystúpime na
	
		hrebeň Rajtopiky. Krátky ale o to krajší hrebeň tvorený vápencovým podložím vystupujúcim na povrch. Je tvorený rôznymi
	
		kolmými stenami, menšími a väčšími vežičkami a rôznami prírodnými útvarmi. Hrebeň ukrýva veľmi pekný prírodný
	
		útvar – nádherné skalné okno. Pri skalnom okne pod chodníkom smerom na Rudník sa nachádza krátka jaskynka. 
	
		Postupne prechádzame chodníkom ktorý vedie západným svahom hrebeňa. Na niektorých miestach odbočujú chodníčky
	
		na skalnaté stena odkiaľ je výhľad do Hornádskej kotliny. Najkrajší chodník je na jar, keď južné svahy sú porastené 
	
		vzácnymi teplomilnými rastlinami. Schádzame do sedla a krátky strmým výstupom vystupujeme na Rudník. Vrchol 
	
		Rudníka z južnej a východnej strany nie je porastený lesom umožňuje pohľad do doliny ktorou vedie cesta zo Širokého
	
		do sedla Braniska. Prechádzame skalnatým vrcholom Rudníka, chodník vchádza do lesa a vedie hrebeňom po chvíli 
	
		bočným svahom až prídeme k vysielaču pod Rudníkom. Pokračujeme po ceste, chodník odbočí vľavo lesom vedie až 
	
		na lúku nad sedlom, po krátkom zostupe prídeme na hlavnú cestu v sedle Branisko / Chvalabohu /.  Podľa ľudového 
	
		podania názov sedlo dostalo podľa výroku furmanov, ktorý keď došli do sedla si vydýchli  „ Chvalabohu sme hore “.  
	
		Zo sedla pokračujeme vpravo modrou značkou po ceste smerom Široké. Táto značka v starších mapách nie je vyznačená.
	
		V motoreste Branisko si oddýchneme, občerstvíme sa a pokračujeme po ceste, cez mostík zabočíme vpravo do doliny,
	
		popod Peklisko, vľavo cesta obchádza Brezovú, prechádza Francovou dolinou  a stále sledujúc vrstevnice stúpa smerom 
	
		do sedla Predky. Zo sedla Predky pokračujeme zelenou značkou smerom do Vojkoviec. / V prípade zlého počasia
	
		odporúčam pokračovať žltou značkou po ceste až na skládku dreva kde opustíme značku a pokračujeme vpravo po
	
		ceste až do Vojkoviec /. Na obecnom úrade je ukončenie trasy.     
	
		-
	
		-
	
		Mapa trasy :
	
	
		-
	
		-
	
		Výškový profil trasy :
	
	
		-
	
		-
	
		-