Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy č.125
Turistická mapa ŠARIŠSKÁ VRCHOVINA – Branisko č. 115
Turistický atlas list č.140, 141
Popis trasy :
Trasu začíname modrou značkou zo ŽSR Ružín smerom Roháčka. Je pekné slnečné počasie, obloha bez mrakov.
Postupujeme poľnou cestou okolo starej budovy železničnej stanici. Po chvíli vychádzame na rozsiahle lúky v časti Lieskovec.
Vľavo je vidieť hrebeň Čiernej hory s dominantou tejto časti hrebeňa, nádherný vápencový vrchol Sivec. Po chvíli vchádzame
do lesa ktorým budeme pokračovať až na Lysú, kde sa nachádza rozsiahlejšia hrebeňová lúka odkiaľ sa už začínajú
ukazovať prvé výhľady do okolia. Vľavo je vidieť strý a nový lom pre vápenku Margecany, za nimi sa ukazuje hrebeň Braniska.
Vpravo sa ukazuje Sedlická brázda v pozadí sa ukazuje Stráž a Lysá Stráž nad Prešovom a hrebeň Slánskych vrchov.
Pokračujeme hrebeňom až prechádzame vrcholom Bystrá a schádzame na rozsiahle lúky nad obcou Klenov, odtiaľ je
už vidieť vrchol Rohačky. Pokračujeme modrou značkou dole dolinkou, prekročíme asfaltovú cestu a začíname vystupovať
hore lesom. Strmšie stúpanie nahradí po čase rovnejší úsek až do sedla pod Rohačkou. Zľava prichádza žltá značka z
obce Margecany. Začíname vystupovať strmým svahom na vrchol Rohačky. Z vrcholu Rohačky nie je žiadny výhľad.
Pokračujeme lesom ktorým vedie pekný skalnatý hrebeň miestami pokrytý kríkmi borievky. Z chodníka je ho vidieť po
pravej strane, odporúčam odbočiť ku skalám a pozrieť si ho zblízka. Prichádzame na najkrajšiu časť tejto trasy. Vrchol
Čierna hora / miestny názov Roztrúsené skaly /, na vrchole je drevená plastika Panny Márii. Vrchol je holý, skalnatý s
pokrývkou kríkov borievky. Z vrcholu je nádherný výhľadom na Prešovskú stranu. Vľavo je vidieť hrebeň Čergova, vpravo
je vidieť typickú siluetu nad Prešovom Stráž a Lysá Stráž, pred nimi Šarišský hradný kopec. Vpravo je vidieť hrebene
Kojšovských vrchov a Bujanovské vrchy. Pokračujeme hrebeňom až prechádzame vľavo okolo chaty na Čiernej hory.
Vľavo pod chatou pri ceste je prameň pitnej vody. Hrebeň je porastený malinčím, riedkym krovím striedajúcim sa s
stromovým porastom. Pred nami je vidieť hrebeň Galmusa. Vpravo od značky sa nachádza pekný skalnatý hrebeň
porastený kríkmi borievky vyznačený miestnym značením. Cesta mierne klesá až po Klinkovec, kde začína prudko klesať
až vychádza na rozsiahle lúky nad obcou Kluknava cez ktoré zídeme do obce Kluknava. <<< Prvá písomná zmienka o obci
je z roku 1304, kedy sa spomína ako „CLICHNO“. V roku 1316 sa už spomína ako CLUCHNOW-CLYCHNOW,v roku 1336
ako KLUKNOW,v roku 1786 ako KLUKNAWA a v roku 1920 ako KLUKNAVA. Slovenské meno má podľa kľuky Hornádu,
ktorá je zavinená Dolinským potokom, ktorý obcou preteká. Kluknava ako samostatná obec vznikla na základoch staršej
Richnavy. Materiál zo zničeného richnavského hradu bol použitý ako stavebný materiál na stavbu kaštieľa v Kluknave.
Dnes do značnej miery schátralý barokový kaštieľ z rokov 1715-1720 renesančného pôvodu patril medzi majetky
kluknavsko-iliašovskej vetvy rodu Csakyovcov. Je to jednopodlažná budova štvorcového pôdorysu so štyrmi nárožnými
vežami, sedlovou strechou a uzavretým dvorom. Kedysi krásne sídlo šľachty, dnes čas zanechal na jeho vzhľade svoje stopy.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého je baroková stavba z 2. polovice 18. storočia. Je to stavba takmer štvorcového pôdorysu s
oblou oltárnou konchou. Oltár so sochou sv. Jána Nepomuckého ja vzácna drevorezba. >>> Prichádzame k hostincu U Mili
kde si oddýchneme, dáme dobré pivo a autobusom sa vrátime domov.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-