KST Krompachy | 6. Spišské Vlachy - Sľubica

Dňa 27.02.2016 uskutočnili sme turistickú akciu.

Usporiadateľ : Vlastná

Trasa akcie : Spišské Vlachy – Olšavka – Slatvina – Sľubica – Vojkovce – Kaľava - Krompachy

Dĺžka trasy : 22 km Prevýšenie : 775 m Čas trasy podľa mapy: 6 hod

Účastníci akcie - správca web stránky : Šlacký, Šlacká

Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy č.125 Turistický atlas list č. 139,140

Popis trasy : Trasu začíname na autobusovej zastávke v Spišských Vlachoch. <<< Po tatárskom vpáde sa uhorský kráľ

Belo IV. snažil osídliť spustošené územie, pozýval hostí, a tak sa k pôvodnému slovanskému obyvateľstvu usadili Valóni.

Aby si ich Belo IV. získal, udelil im listinou z 31. mája 1243 významné práva a privilégia, ktoré sú zároveň prvou písomnou

zmienkou o meste. V roku 1404 daroval Žigmund tunajšej fare obec Kolinovce. O osem rokov neskôr sa ako jedno z 13-tich

najvýznamnejších zo zväzku 24 spišských miest ocitajú na dlhých 360 rokov v poľskom zálohu. V roku 1923 im bol titul mesta

odňatý a stali sa obcou, avšak uznesením Slovenskej národnej rady z 28. apríla 1992 boli Spišské Vlachy znovu vyhlásené

za mesto. V erbe majú v hornej časti v červenom poli dvojramenný kríž, v dolnej časti v modrom poli hlavu sv. Jána Krstiteľa.

Pôvodne románsky kostol sv. Jána Krstiteľa, po roku 1434 neskorogotický prestavaný s barokovým interiérom, dvojdielna

bronzová krstiteľnica z r. 1497, krucifix z okruhu Majstra Pavla z Levoče, pôvodne gotická budova bývalej radnice,

postavená v 15. storočí s prístavbou zo 17. storočia, kde časť budovy slúži ako kostolík s neskorogotickým skriňovým

oltárom z čias okolo roku 1500, budova rímsko-katolíckej fary pôvodne gotická z 15. storočia, neskôr renesančne

prefasádovaná, Mariánsky barokový stĺp z roku 1727, evanjelický románsky kostol z roku 1787, ku ktorému bola neskôr

pristavaná veža, a tak nadobudol dnešnú podobu. >>> Je pekné slnečné počasie, obloha bez mrakov ale chladno, teplota

sa pohybuje okolo 0 stupňov. Od kultúrneho domu zabočíme cez most vľavo smerom Spišské Podhradie, po chvíli odbočíme

vpravo smerom na Oľšavku a postupujeme ďalej neznačenou cestou na nenápadný hrebeň pred Oľšavkou. Odtiaľ je výhľad

na hrebeň Galmusa, zľava Rudník, Rajtopiky, Sľubica. Schádzame do Oľšavky. <<< Obec leží v časti Hornádskej kotliny.

Z demografického hľadiska je najmenšou obcou v okrese. Prvá zmienka v r. 1245 Olsavica. Obec má časti: Dolina, Lúky

a Pod lesom. Je tu minerálny prameň. Patrila od najstarších čias zemepánom Szigrayovcom, neskôr bola poddanskou

obcou Spišského hradného panstva. Stále mala poľnohospodársky charakter. Za prvej ČSR dopĺňalo zamestnanie tkáčstvo.

Občania si z vlastných zbierok postavili Kostol sv. Pia X., vysvätený r. 1971. >>> Za mostíkom zabočíme vpravo železnou

lávkou cez potôčik Oľšavec a pokračujeme vpravo asfaltovou cestou do obce Slatvina. <<< Prvá písomná zmienka o

obci Slatvina sa datuje do roku 1246, kedy sa nazývala Zek. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne:

z roku 1336 je písomne doložený názov Sceek, z roku 1428 Zyk, z roku 1460 Zekelfalwa, z roku 1525 Zeek sive Zlathwina,

z roku 1773 slatwina, z roku 1920 Slaťvina, z roku 1927 Slatvina. Po nemecky sa obec úradne nazývala Salzbrunn. Po

roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj

Košice; po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: obec sa

spomína v roku 1246. Patrila Zsigrayovcom, v roku 1525 bola pripojená k panstvu spišského hradu. V chotári boli v

stredoveku medené bane. V roku 1787 tu bolo 19 domov a 154 obyvateľov, v roku 1828 bolo 29 domov a 218 obyvateľov.

Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Majetky Csákyovcov kúpil v 90. rokoch 19. storočia Gedeon Majunke. Rímskokatolícky

kostol zasvätený Nanebovzatie Panny Márie, postavený pravdepodobne v 1. Polovici 13. storočia v gotickom slohu s

peknou románskou vežou. >>> Prichádzame na konečnu zastávku autobusu. Väčšia plocha kde sa otáčajú autobusy.

Vľavo cez potôčik sa nachádza verejne prístupný prameň Slatvinskej minerálnej vody. Na autobusovej zastávke nie je

žiadna značka ani smerovník, iba oproti na vzdialenejšom stĺpe elektrického vedenia je žltá pásová značka, šípka vľavo

smerom von z obce. Pokračujeme cestou na okraji obce zabočíme vpravo na lúky, chybí tu smerová značka až na stĺpe

na lúke je značka. Prichádzame k smerovníku ktorý skôr mal biť v obci. Značka sleduje okraj lesa. Pred vstupom do lesa

je celkom pekný výhľad na Hornádsklu kotlinu a vpravo Vysoké Tatry. Značka lesnou cestou začína stúpať strmším

svahom cez vrcholček Pahor, potom sa trochu zmierni. Značka je vyznačená lesnými cestami ktoré sledujú južný svah

masívu Sľubice a vytvárajú dlhé serpentíny. Cesta ma miestami strmý profil striedajúci sa s miernejším. Z cesty sú

obmedzené výhľady do okolia. Najnáročnejší výstup je pod vrcholom Sľubice západným svahom ktorý je pokrytý polomom

a v závere trávnatým porastom. Vychádzame na vrchol Sľubice. Táto žltá značka je novo namaľovaná a zatiaľ nie je v

žiadnej mape. Kedysi zalesnený vrchol z východnej strany teraz je preč. Na vrchole je pekné slnečné počasie ale zača

l fúkať silný studený severný vietor. Z vrcholu je nádherný výhľad na okolité vrchy. Vľavo začína Bielou skalou, začiatok

hrebeňa Galmus nad Krompachmi, ktorý sa tiahne až po Vranie vrchy. Za Galmusom sa tiahne hrebeň Volovských vrchov,

pokračujú obrysy Vraních vrchov, za nimi sa vypína Kráľová hoľa začiatok hrebeňa Nízkych Tatier. Horizont prechádza

vpravo na siluetu hrebeňa Západných Tatier, postupne zubatý hrebeň Vysokých Tatier končiaci hrebeňom

Belianských Tatier. Pred nimi tajomné a nepoznané Levočské vrchy, končiac na hrebeni Braniska a to Smrekovicou

a Patriou. Z vrcholu vďaka polomu je už výhľad aj na Šarišskú stranu, je vidieť obec Široké, Šarišský hradný vrch a

vrcholy Stráž a Lysá stráž nad Prešovom. Pred nami sa rozprestiera Hornádska kotlina so svojím klenotom pod Sľubicou.

Najväčšia travertínová kopa v strednej Európe Dreveník, najväčší hrad v strednej Európe Spišský hrad a historická

Spišská kapitula. Na vrchole sa nachádzajú paraglajdisti ktorý sa pripravovali na svoje lety. Z vrcholu pokračujeme

zelenou značkou smerom Vojkovce. Prechádzame dlhšou lúkou a strmým náročnejším zostupom schádzame do sedla

Predky, kde pokračujeme vpravo. Na ceste opustíme zelenú značku a pokračujeme žltou značkou smerom Richnava.

Na starej skládke odbočíme zo značky vpravo cestou do obce Vojkovce. <<< Vojkovce patria k najstarším spišským

obciam so slovanským osadením. Už koncom 13. Storočia sa v listinách uvádzajú ako dedina ( VILLA VOYK 1290. )

Neskoršie pomenovanie má viac podôb napríklad Wykfoula, Woyk, Wojkenadorf, Wojkovce, Vojkócz, Vojkfalva.

Spočiatku patrili rodu Žehranských (Szigray) zo Źehry, od 16. storočia boli súčasťou hradného panstva Spiš. V 17. storočí

ich majitelia Spišského hradu Čákiovci zálohovali rodine Holló. Kostol svätého Bartolomeja sa začal stavať v roku 1990,

vysvätený bol v roku 1992. O dva roky potom architekt za toto dielo bol ocenený prestížnou cenou Spolku architektov

Slovenska a Fondu výtvarných umení – Cenou Dušana Jurkoviča. >>> V obci sa koná regionálna prehliadka

predveľkonočných zvykov a obyčajov pod názvom „Ty vodičko čista“. Prehliadku organizovalo Spišské osvetové stredisko

v spolupráci s obcou Vojkovce. Vystupujú tu folklórne súbory z okolia. Pozrieme si časť programu a po čase pokračujeme

zelenou značkou smerom Kaľava. Pri kostole zabočíme vpravo zelenou značkou ulicou na koniec obce, kde pokračujeme

asfaltovou cestou starým nepoužívaným ríbezľovým sadom na vrchol Na hŕbkoch. Odtiaľ je pekný výhľad do

Hornádskej kotliny, Dreveník, Spišský hrad, Galmus, Plejsy. Schádzame cestou do obce Kaľava. <<< Kaľava existovala

už v 13. stor., v pís. prameňoch sa objavuje začiatkom 14. stor. Prvýkrát v listine Spišskej kapituly z 2. 5. 1300 ako majetok

rodiny zo Žehry (Kaloua). Od pol. 15. stor. bola súčasťou richnavského hradného panstva. Kaplnka sv. Kríža postavená

v roku 1932. Jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom a rovným stropom. Okná s lomeným zakončením. Podobne

je riešený portál. Zariadenie z 1. polovice 20.stor. s použitím barokových sôch z konca 18.stor. >>> V obci značka odbočuje

vpravo do Kolinoviec, ale pokračujeme rovno ďalej cestou okolo kostola, pomedzi domy, za cintorínom zabočíme vpravo

cestou hore lúkou na vrchol. Na vrchole pokračujeme vľavo cestou cez lúku, vchádzame do lesa a úzkou lesnou cestou

schádzame k železničnej trati. Prechádzame trať, okolo budovy starej vodnej elektrárni zabočíme vľavo cez most na hlavnú

cestu až vojdeme do mesta.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Konečná zastávka autobusu vo vrchnej časti obce Slatvina, kde začína žltá značka smerom na vrchol Sľubice.

Smerovník za obcou Slatvina.

Vrchná časť obce Slatvina v pozadí sa nachádza hrebeň Vysokých Tatier pohľad z žltej značky pod lesom.

Hrebeň Vysokých Tatier pohľad z žltej značky.

Skaly pod vrcholom Sľubice na žltej značky.

Hornádska kotlina, dole sa nachádza obec Dúbrava, v strede dominanta kotliny Spišský hrad s Dreveníkom v pozadí

sa tiahne hrebeň Vysokých Tatier pohľad z vrcholu Sľubice.

Skupina paraglajdistov lieta z vrcholu Sľubice.