KST Krompachy | 25. Štrbske pleso-Velické pleso

Dňa 3.09.2016 uskutočnila sa turistická akcia.

Prechod Tatranskou Magistrálou.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Štrbské pleso – Popradské pleso – Sedlo pod Ostrvou – Batizovské pleso – Velické pleso – Tatranská Polianka

Dĺžka trasy : 20,5 km Prevýšenie : 1020 m Čas trasy podľa mapy: 6.30 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Muller, Mullerová, Čupaj, Olšavská, Mikulová, Vozárová, Cicoň

Turistická mapa VYSOKÉ TATRY č.113 Turistický atlas list č. 60,61,95,96

Popis trasy : Trasu začíname na Štrbskom plese červenou značkou smerom Popradské pleso.

<<< Štrbské Pleso je jedna z troch miestnych častí obce Štrba (Štrba, Tatranská Štrba, Štrbské Pleso), v podhorí Vysokých Tatier.

Štrbské Pleso je významné centrum turizmu a zimných športov, najvyššie položená turisticko-liečebná osada, nachádzajúca sa vo

Vysokých Tatrách. Rozkladá sa na južnom brehu jazera Štrbské pleso v nadmorskej výške 1 346 m n. m. Ide o najvyššie položenú

turisticko-liečebnú osadu vo Vysokých Tatrách a stredisko vrcholového športu pre severské disciplíny. Do polovice 13.storočia boli

celé Tatry kráľovským majetkom. Komes českého pôvodu Bohumír, ktorý založil v roku 1263 Liptovský Ján dostal od kráľa Belo IV.,

okrem iných liptovských území, územie Važeckej, Furkotskej a Mlynickej doliny. Toto územie sa po stáročia stalo miestom, ktoré

navštevovali pytliaci, lovci kamzíkov a svišťov, na východných svahoch Patrie dolovali meď benediktíni, potulovali sa tu hľadači pokladov,

drevorubači, ktorí nemilosrdne stínali kosodrevinu a limby pre pokútnych producentov liečivých olejov a mastí a neskôr novodobí

pionierski bádatelia a turisti. Pri plese sa pristavovali národovci štúrovského pokolenie, účastníci historických vychádzok na Kriváň.

Neskorší Bohumírov (Bogomilov) pomaďarčený potomok Jozef Szentiványi (Svätojánsky)(1817-1905) , ktorého rodové sídlo bolo

v Liptovskom Jáne niekoľko mesiacov po otvorení Košicko-bohumínskej železnice na úseku Žilina - Poprad (8. 12.1871) postavil

základy neskoršej osady Štrbské Pleso. Štrbské Pleso vlastnil a zveľaďoval až do roku 1901, kým ho nepredal uhorskému štátu.

Jozef Szentiványi v roku 1872 a jeho liptovskí tesári pod vedením Jána Zuskina zo Štrby postavili na juhovýchodnom brehu plesa

dva jednoduché prízemné zruby, ktoré svojim vzhľadom pripomínali vtedajšie horárne. Pretože nebol poľovníkom o rok neskôr (1873)

prvú z nich sprístupnil verejnosti. Szentiváni, ktorý sa stal zakladateľom a mecénom Uhorského karpatského spolku daroval spolku

stavebný pozemok neďaleko poľovníckej chaty a finančne prispel na výstavbu budovy, ktorú otvorili 2.8. 1875. V roku 1906 na

Štrbskom Plese sprístupnili prvú časť Veľkého hotela (neskoršie Kriváň), ktorý postavila bruselská firma Wagons Lits Cook a v

roku 1922 jeho druhú časť - liečebný dom Hviezdoslav. Klub československých turistov k stanici zubačky pristavil turistickú reštauráciu

a nocľaháreň. Kúpeľný komplex postupne chátral. Po novembri 1989, po nástupe trhového hospodárstva bola historická časť

Štrbského Plesa sprivatizovaná a vznikli Kúpele Štrbské Pleso. Majoritným vlastníkom sa stala Vzájomná životná poisťovňa a 5 percent

patrilo mestu Vysoké Tatry^. Nakoniec kvôli zlému stavu boli kúpele zatvorené. V roku 2003 pripravil architekt Peter Černo novú štúdiu

rekonštrukcie a stavby bývalého liečebného domu Hviezdoslav. Po rozsiahlej prestavbe bol celý objekt prebudovaný na dnešný luxusný

päťhviezdičkový hotel, spoločnosti Kempinski. Nominácia Štrbského Plesa na dejisko Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych

disciplínach, ktoré sa mali uskutočniť v roku 1970 podnietila výstavbu nových objektov pre návštevníkov Štrbského Plesa, turistov a

športovcov, ale aj pre obyvateľov tatranskej osady. Do zoznamu budúcich objektov boli zahrnuté lyžiarske stredisko s hotelom FIS,

hotel Panoráma (bol dokončený v roku 1970), ubytovne Jedľa, Smrek, Zrub, budova spojov, verejné služby a zariadenia, autoparkovisko,

rekonštrukcia Cesty Slobody a nové sídlisko pre obyvateľov v Tatranskej Štrbe. Na brehu plesa bol postavený hotel Patria. V roku 1976

bol dokončený nový liečebný komplex kúpeľov Helios, ktorý bol najvyššie položeným klimatickým liečebným domom na Slovensku. >>>

Je pekné slnečné počasie, aj keď Štrbské pleso je ešte v tieni, ale je dosť teplo. Obchádzame pleso po východnom brehu a

vychutnávame si výhľad na pleso a okolité stavby. Značka odbočí od plesa vpravo až prechádzame cestu a okolo liečebného domu

Helios pokračujeme Tatranskou magistrálou. Odtiaľ je výhľad na okolité štíty severozápadným smerom sa nachádzajú vrcholy

Predné Solisko, Štrbské Solisko a Veľké Solisko. Severne sa tiahne hrebeň tvorený štítmi Patria, Malá Bašta, Predná Bašta a Satan.

Červená značka pokračuje letným chodníkom popod južný svah časti Kazateľňa. Po čase vchádzame do ústia Mengusovskej doliny.

Pred nami sa ukazuje Popradský hrebeň, vpravo vrchol Ostrva. Na chodníku sa nachádza dosť turistov. Prechádzame Mengusovský potok.

<<< Mengusovská dolina je 8 km dlhá, rozvetvená, turisticky príťažlivá dolina. Jej vody vytvárajú riečku Poprad. Kratšie túry smerujú zo

Štrbského Plesa ( červená ) alebo zo zastávky TEŽ Popradské Pleso ( modrá ) do centra doliny ku Popradskému plesu ( Chata pri

Popradskom plese - ubytovanie, strava ) a na Symbolický cintorín (pamiatka obetiam hôr). Pri Popradskom plese sa dolina člení na

severovýchodnú Zlomiskovú a na severozápadnú samotnú Mengusovskú dolinu. Ňou chodník ( modrá ) stúpa do Hincovej kotliny a do

bočnej kotliny Žabích plies ( červená ). Hincovu kotlinu lemuje skalný amfiteáter Mengusovských štítov, Kôprovského štítu a Čubriny.

V závere dominuje Veľké Hincovo pleso. Cez Vyšné Kôprovské sedlo možný prechod do Kôprovej doliny ( modrá ) alebo výstup na

Kôprovský štít ( červená ) s výhľadmi do okolitých dolín a na susedné vrcholy. Kotlinu Žabích plies oddeľuje od Hincovej kotliny južný

hrebeň dominantného pyramídového vrcholu Volovca. Okolo Žabích plies chodník ( červená ) stúpa mohutným skalným prahom

( zaistený reťazami ) do Dolinky pod Váhou ku Chate pod Rysmi (2250 m, najvyššie položená vysokohorská chata). Cez sedlo Váhy

chodník stúpa na najvyhľadávanejší výhľadový vrchol Rysy ( 2499,6 m n. m. ). >>> Po krátkom stúpaní prechádzame okolo smerovníka,

kde odbočuje modrá značka Mengusovskou dolinou. Po chvíľke schádzame k Popradskému plesu. <<< Popradské pleso

( staršie Rybie pleso ) je pleso v Tatrách v Mengusovskej doline. Má rozlohu 6,88 ha, hĺbku 17 m a nachádza sa v nadmorskej

výške 1 494,3 m n. m. Jazero je ľadovcového pôvodu. Pri plese stojí Chata pri Popradskom plese ( bývalá Chata kpt. Morávku ).

Popradské pleso je svojou rozlohou štvrté najväčšie jazero. V limbovom háji neďaleko plesa je Symbolický cintorín obetiam

Vysokých Tatier. >>> Na terase horského hotela už svieti slnko a je teplo. Sedíme na terase a kocháme sa výhľadom na Ostrvu.

Pokračujeme červenou značkou okolo Popradského plesa. Chodník ktorý vychádza do sedla pod Ostrvou je v tieni a je tu dosť čerstvo.

Chodník serpentínami vystupuje hore žľabom do Sedla pod Ostrvou. <<< Ostrva (1926 m) je rozložitý vrchol na konci bočného

juhozápadného hrebeňa Končistej. Pred nevýrazným vrcholom prechádza cez sedlo pod Ostrvou Tatranská magistrála. Je to vyhliadkový

bod, z ktorého je krásny výhľad do Mengusovskej doliny a Zlomísk. Stráne Ostrvy oddávna poznali pytliaci a poľovníci. Turisti ju navštevujú

od roku 1875, v zime od 1891. Prvý chodník z Vyšných Hágov postavil roku 1886 Uhorský karpatský spolok. Terajší úsek magistrály bol

vybudovaný v rokoch 1930 až 1931. V limbovom háji na jej úpätí sa nachádza Symbolický cintorín. >>> V sedle je pekné slnečné počasie,

okolité vrcholy sú osvetlené a je pekná viditeľnosť. Posedíme si a po chvíli pokračujeme južným svahom vrcholu Klin. Oproti nám nad

masívom Gerlachu sa už začínajú zjavovať mračná a vrcholy okolitých štítov sa zahaľujú do mračien. Chodník miestami vedie pekným

skalnatým terénom, miestami vedie kosodrevinou. Prichádzame k Batizovskému plesu. <<< Batizovské pleso (poľ. Batyżowiecki Staw,

maď. Batizfalvi-tó, nem. Botzdorfer See) je jediné väčšie pleso v Batizovskej doline pod úpätím Gerlachovského štítu najvyššieho končiara

Slovenskej republiky a Vysokých Tatier. Leží na južnom okraji doliny nad Tatranskou magistrálou. Pleso vzniklo po skončení doby ľadovej.

Uzatvára ho skalnatý prah, ktorý je vysoký 11 metrov. Z plesa vyteká Batizovský potok, ktorý tvorí kaskády Batizovských vodopádov.

Má rozlohu 3,48 ha, hĺbku 8,7 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 884,2 m n. m. Na západ od jazera je Končistá. Na východ od jazera

sú steny Gerlachovského štítu, na severe je Popradský Ľadový štít, Kostolík, Batizovský štít a Zadný Gerlach. Pleso dostalo meno podľa

Batizovskej doliny a tá podľa podtatranskej obce Batizovce, ktorú založil v polovici 13. storočia komes Batyza. >>> Pri plese začína fúkať

studenší vietor, museli sme sa schovať do závetria. Chvíľu posedíme a pokračujeme ďalej. Okolité štíty sú stále v mračnách a začína sa

mračiť aj v Podtatranskej kotlina. Prechádzame južným svahom Gerlachovského kotla. Chodník prechádza rozsiahlymi kamennými

poľami prerastanými plochami kosodreviny. Pomaly schádzame do Velickej doliny. <<< Velická dolina je 6 km dlhá, terasovitá dolina,

leží pod východnými svahmi mohutnej rázsochy Gerlachovského štítu (2654,4 m) - najvyšší tatranský vrchol s charakteristickým kotlom

na južnom svahu. Velické pleso je morénové pleso vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách. Má rozlohu 2,241 ha, je 350 m dlhé a 90 m

široké. Dosahuje maximálnej hĺbky 4,5 m. Leží v nadmorskej výške 1665,5 m. Plesom preteká Velický potok, ktorý do neho ústi zo

severnej strany a priteká od Velického vodopádu (Večný dážď). Odteká z južného konca plesa. Pri plese sa nachádza horský hotel

Sliezsky dom (1670 m) je to horský hotel na prahu Velickej doliny, na brehu Velického plesa. Prvá kamenná chatka z roku 1871 stála na

východnom brehu Velického plesa. V marci 1874 ju zmietla snehová lavína. Roku 1878 postavili na juhovýchod od plesa menšiu drevenú

útulňu. Ostala v prevádzke ako nocľaháreň pre nosičov a horských vodcov aj po roku 1895, keď sliezska sekcia Uhorského karpatského

spolku postavila na západnom brehu plesa prvý Sliezsky dom, pôvodne ako prízemnú drevenú budovu. Chatu opätovne rozširovali a

modernizovali. Zvlášť získala veľkou adaptáciou z rokov 1957-1960, ale už r. 1962 celkom vyhorela. Od r. 1968 je na jej mieste moderný

horský hotel rovnakého mena. >>> Pri Horskom hoteli Sliezsky dom je veľa turistov, ktorý využívajú celkom pekné počasie a posledný

víkend prázdnin. V bufete si dáme dobrú hustú polievku, kto môže aj pivo. Po dlhšom sedení pokračujeme zelenou značkou dole

Velickou dolinou do Tatranskej Polianky kde ukončime našu trasu.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Na brehu Štrbského plesa.

Štrbské pleso v pozadí sa vpravo nachádza Patria, Malá Bašta, veľká Bašta v strede Predné a Veľké Solisko.

Popradský hrebeň nad Popradským plesom.

Chvíľka oddychu na terase Horského hotela Popradské pleso.

Na schodoch na terase Horského hotela Popradské pleso.

Popradské pleso, Horský hotel Popradské pleso v ústi Mengusovskej doliny v pozadí sa vypína Kôprovský štít.

Vrcholky štítov nad Zlomiskovou dolinou.

Výstup chodníkom do Sedla pod Ostrvou.

Chvíľka oddychu v Sedle pod Ostrvou.

V Sedle pod Ostrvou.

Na chodníku Tatranskej magistrály južným svahom vrcholu Klin.

Na brehu Batizovského plesa.

Chvíľka oddychu na brehu Batizovského plesa.

Na brehu Batizovského plesa.

Batizovské pleso.

Batizovský potok vytekajúci z Batizovského plesa, tečúc dole dolinkou vytvára viacero vodopádov.

Pred Horským hotelom Sliezsky dom.

Velické pleso s Velickým vodopádom v pozadí sa tiahne Velická dolina.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Vysoké Tatry / Štrbské pleso – Ostrva – Velické pleso /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.