Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.
|
Dňa 24.09.2013 uskutočnili sme turistickú akcia.
Výstup na Drieňok.
Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy / Vlastná
Trasa akcie : Blatnica – Blatnická dolina – Rakytovská dolina - Sedlo Malý Rakytov – Drieňok – Mošovce
Dĺžka trasy : 18,5 km Prevýšenie : 906 m Čas trasy podľa mapy: 6.30 hod
Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Muller, Mullerová, Čupaj, Gengeľ, Papcum, Rimer, Kunová, Furajtár
Turistická mapa VEĽKÁ FATRA č.121 Turistický atlas list č. 126
Popis trasy :
Trasu začíname od penziónu Andrejkin dom hlavnou cestou smerom Blatnická dolina. <<< Prvá písomná správa o osídlení na území
Blatnice je listina kráľa Kolomana, kde sa spomína, že zoborskí benediktíni majú tu dedinu Solomus-Sokolčie, dnes je to časť obce.
Prvé písomné správy o Blatnici sú z 1. polovice 13. storočia, postupne písomné pramene pribúdajú. Na konci 13. storočia je
postavené už aj jadro blatnického hradu s dvoma obrannými vežami nad strmým útesom kamenného brala do Gaderskej doliny.
Údolím popod hrad šla „magma via“ veľká cesta z horného Nitrianska popod Vyšehrad cez Turiec smerom na sever do
Sliezska do Poľska na Balt. Táto cesta bola významnou hlavne do konca 13. storočia, ale už začiatkom 14. storočia sa odklonila
smerom na Príbovce a pokračovala inundačným územím rieky Turiec na Martin. Ešte v roku 1399 sa hrad spomína ako kráľovský v
rukách panovníka Žigmunda ako „castrum nostrum regale“, ale už roku 1414 prešiel hrad do zálohu Pongráca z Liptovského Mikuláša.
Postupne sa z kráľovskej dediny stáva obyčajná poddanská dedina. Chamtivosť prenájomcov gniavila hospodársky život v obci,
akýkoľvek rozvoj tu stál na dlhé obdobie. V prvej polovici 16.storočia sa do Turca dostali Révayovci, ktorí na dlhé storočia
poznamenali hospodársky i politický život v Turčianskej župe, ako dediční župani. Roku 1539 tento rod dostal Blatnický hrad donáciou
od panovníka Ferdinanda 1. Zemepánmi obce sa stali Révayovci. Obec mala vlastného richtára a prísažných. V druhej polovici 16. storočia
po odchode premonštrátov prišli do Turca – Kláštora pod Znievom jezuiti. Zabezpečili zvýšenie príjmov, vysielali zo svojich majetkov
tzv. „državia“ poddaných formou podomového predaja vyrábaných liečivých olejčekov. Postupne sa táto živnosť tak rozmohla vďaka
vhodným prírodným surovinám k výrobe liekov, množstvu destilačných prístrojov, ktoré vlastnili mnohé poddanské rodiny, že sa olejkárstvo
stalo výnosným zdrojom obživy i ekonomického povzbudenia podnikateľských činností. Blatnickí olejkári sú známi už v 17. storočí, hlavne
ale v 18. storočí, keď sa touto činnosťou v obci živilo vyše 100 domácností. Začiatkom 19.storočia postupnými represívnymi opatreniami
voči olejkárom sa títo začali preorientovávať na predaj drobného tovaru. Časom sa ale orientovali na cárske Rusko, kde postupne
zakladali obchodné strediská a obchody v mestách. Z Blatnice na tomto obchode žilo vyše 70% ľudí, čo sa prejavilo aj v prestavbe obce,
ktorá nastala už v 18.storočí. Obec navštevovaná častými požiarmi, ktoré znamenali vždy pohromu prešla na iný stavebný materiál
- kameň a tehlu. Pôvodné zrubové jedno a dvojpriestorové domy menili na výstavné hlavne architektonicky ale i hygienicky veľmi
pokrokové objekty, kde bola hospodárska časť oddelená od obytnej časti. Pozoruhodné boli aj sypárne stavané okolo obcou tečúceho
Gaderského potoka. Architektúra, ako svedectvo doby zanechala nám do dnešných dní od 18. storočia vyjadrený životný štýl, životný
a filozofický názor obchodníkov- roľníkov. Na konci 17. storočia sa do obce dostal rod Prónayovský, ktorý bol v hospodárskych službách
Révayovcov a v týchto službách sa natoľko vzmohol, že tu získal nielen polnosti, ale postupne si tu postavili kúriu a neskôr i kaštieľ.
V 18. storočí boli v obci dve krčmy, dva mlyny a jedna píla. Obec Blatnica po celý stredovek bola sídlom jedného zo štyroch okresov
Turčianskej župy. Podľa počtu obyvateľov Blatnica patrila medzi relatívne veľké obce, veď pri sčítaní obyvateľov župy roku 1785 tu
žilo 1 015 ľudí, pričom Martin ako sídlo župy mal 1 061 obyvateľov. >>> Pokračujeme hore obcou až prichádzame do ústia Gaderskej
a Blatnickej doliny kde sa nachádza pamätník obetiam druhej svetovej vojny. Zabočíme vpravo zelenou značkou do Blatnickej doliny.
<<< Blatnická dolina je krasová dolina na západnej strane Veľkej Fatry. Tiahne sa východo-západným smerom s dĺžkou 8 km. Dolina
je lemovaná vápencovými a dolomitovými útvarmi, ktoré sú porastené vápencovými bučinami a borovicou. Preteká ňou Blatnický potok
a vedie ňou zeleno značkovaný chodník z Blatnice na Kráľovu studňu. >>> Prechádzame dolinou ktorá je v týchto miestach širšia.
Skalné steny a rôzne samostatne stojace skaly sa nachádzajú bokom viacej na svahoch doliny. Dosť sú ukryté lesným porastom.
Po čase prechádzame okolo skalného hrebeňa vľavo v ktorom sa nachádza skalné okno. Prechádzame najužšou časťou doliny, kde
má miesto len cesta a koryto Blatnického potoka. Nad potokom sa vypína malý skalný previs, vytvorený eróznou činnosťou
Blatnického potoka. Dolina sa znovu rozširuje do ešte väčšej šírky. Zľava prichádza žltá značka Juriášovovou dolinou zo Zadnej Ostrej.
Prichádzame na koniec Blatnickej doliny kde sa nachádza spoj Rakytovských dolin. Ďalej pokračujeme vpravo žltou značkou
Rakytovskou dolinou smerom Úbočie Rakytov. Úzka a veľmi strmá dolina, ktorá je náročná na výstup. Lenže teraz sú na dne dolinky
viacerých miestach vyvrátené stromy, ktoré nie sú prerezané a je potrebné ich obchádzať po bočnom svahu. Bočné svahy sú strmé
a nevychodené, prechod je veľmi náročný. Po náročnom výstupe vychádzame k smerovníku Úbočie Rakytov. Odtiaľ je už prvý výhľad
na východný najkrajší svah vrcholu Drieňok. Pokračujeme vpravo modrou značkou smerom Sedlo pod Drieňkom. Chodník vedie
bočným svahom s častými výstupmi a zostupmi, prechod je náročnejší. Po chvíli prichádzame do Sedla pod Drieňkom. Zo sedla
pokračujeme ďalej modrou značkou smerom vrchol Drieňok. Spočiatku chodník vedie lesom, z chodníka nie sú žiadne výhľady do
okolia. Vystupujeme svahom, pod vrcholom sa nachádza prvá skala na otvorenom priestore z ktorej je prvý výhľad do okolia. Za ňou
pokračuje kratší skalnatý hrebeň ktorým prichádzame pod skalnatý vrchol Drieňok. Otvorený skalnatý vrchol je pokrytý trávnatým
porastom. Pod vrcholom pokračujeme vľavo nenápadným chodníkom na bočný výbežok vrcholu. Po výstupe na bočný výbežok
pokračujeme vpravo na plošinu na vrchole Drieňok. Plošina vybieha smerom na juh kde je ukončená skalnatým zrázom.
<<< Drieňok (1 267,6 m n. m.) je vápencovo-dolomitový vrch v juhozápadnej časti Veľkej Fatry. Ide o najvyšší vrchol hrebeňa, ktorý
sa tiahne od Blatnice juhovýchodným smerom po ľavej strane Blatnického potoka. Vedie naň modro značkovaný chodník z Rakše,
Čremošného, Mošoviec alebo Blatnice. Vrchol poskytuje takmer kruhový výhľad najmä na južnú časť Turčianskej kotliny,
Turčianske Teplice a západnú časť Národného parku Veľká Fatra. >>> Z vrcholu je nádherný výhľad do okolia. Východným smerom
je vidieť západný svah hlavného hrebeňa smerom vrcholy Borišov. Vpravo pokračuje hlavný hrebeň vrcholmi Ploská, Ostredok, Krížna.
Juhovýchodným a južným smerom sa nachádzajú Starohorské hory. Juhozápadným a západným smerom sa nachádza
Turčianska kotlina s mestom Turčianske Teplice a Mošovce. Na vrchole je pekné slnečné počasie bez vetra. Oddychujeme a
kocháme sa nádhernou okolitou prírodou. Po spoločnej fotografii schádzame z vrcholu smerom do Sedla pod Drieňkom. Zo sedla
pokračujeme vpravo modrou značkou smerom Rakša. Schádzame dole dolinou ktorá je zalesnená a z ktorej nie sú žiadne výhľady.
Až v časti Do Lúčok sa po stranách začínajú objavovať skalnaté zrázy a samostatné stojaté skalné útvary. V časti Mača odbočíme
vpravo žltou značkou smerom mestečko Mošovce. Po krátkom výstupe a zostupe vychádzame na rozsiahle lúky okolo mesta
Mošovce. Po príchode k potôčiku Rybník sa otvárajú výhľady na vrcholy tejto časti Veľkej Fatry. Pokračujeme okolo potôčika do
Mošoviec. Od ATC Drieňok je výhľad na dominanty tejto časti Veľkej Fatry vrcholy Tlstá, Ostrá a Drieňok. Pri ATC vchádzame
do Mošoviec. <<< Mošovce - tam, kde nížina Turčianskej kotliny začína prerastať v podhorský hrebeň jedinečnej Veľkej Fatry
s vrcholmi Ostrou a Drienkom, leží mestečko Mošovce. Prvý raz sa Mošovce spomínajú v donačnej listine kráľa Ondreja II. z
roku 1233. Najprv sa rozvíjali ako kráľovská osada so slobodnou advokáciou, od polovice 14. storočia ako výsadné mestečko
podriadené kráľovskému hradu Blatnica. Roku 1527 sa dostali do rúk rodu Révayovcov, ktorý takmer 400 rokov potláčal mošovské
mestské práva. V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca. Remeselná výroba dosiahla skutočne
veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 cechov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov.
Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností. Zo stavebných pamiatok
si zaslúži pozornosť najmä rokokovo klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia s rozsiahlym anglickým parkom. Ďalšími
zaujímavosťami obce sú: pamätné miesto rodného domu Jána Kollára, neogotický kostol postavený na mieste starého kostola s
cenným oltárom, evanjelický kostol z roku 1784, mauzóluem s múzeom remesiel a secesný skleník z roku 1800. Mošovce majú
skutočne jedinečné okolie. Komplex historických alejí a zelene vytvára esteticky pôsobivú mozaikovite rozčlenenú krajinu, citlivo
nadväzujúcu na lesné komplexy Veľkej Fatry. Toto pohorie patrí k turisticky najpríťažlivejším horstvám na Slovensku. Vápence a
dolomity fantastických tvarov, neopísateľné krásy Gaderskej, Blatnickej a iných dolín priťahujú obdivovateľov prírodných krás zo
široká ďaleka. Mošovce dali slovenskému národu veľa významných osobností, z ktorých najznámejšie sú hudobný skladateľ
Frico Kafenda (1883-1963), spisovateľka Anna Lacková-Zora (1899-1988), literárny kritik, historik a básnik
Štefan Krčméry (1892-1955). Najvýznamnejším z rodákov je veľký básnik Slovanov, filozof a evanjelický kazateľ
Ján Kollár (1793-1852), ktorý svojou básnickou skladbou Slávy dcera nesmrteľne vstúpil najmenej do dvoch národných literatúr.
Slávy dcéra účinkovala na vtedajšie i neskoršie pokolenia národovcov a vlastencov ako východisko i motív zároveň. V pôvodine
a v prekladoch prenikla aj do širšieho slovanského a neslovanského sveta a naveky preslávila svojho tvorcu. >>> Pri reštaurácii
v ATC Drieňok ukončíme trasu v reštaurácii si dáme dobré pivo a chvíľu si posedíme. Únavu z náročnej trasy si vyženieme v
teplej vode kúpeľov v Turčianskych Tepliciach.
-
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Záver obce Blatnica kde sa nachádza sútok Gaderského a Blatnického potoka.
-
-
Známe Slovenské postavičky pre deti v podaní miestneho rezbára.
-
-
Pri pamätníku SNP v závere obce Blatnica.
-
-
Blatnická dolina.
-
-
V sedle pod vrcholom Drieňok.
-
-
Východný svah vrcholu Drieňok ktorým vedie výstupový chodník na vrchol.
-
-
Mohutná skala na vrchole Drieňok.
-
-
Trávnatý porast na vrchole Drieňok.
-
-
Trávnatá plošina na vrchole Drieňok.
-
-
Severný svah hrebeňa Veľkej Fatry smerom na vrcholy Ploskú a Borišov.
-
-
Kvetenstvo na vrchole Drieňok.
-
-
Na vrchole Drieňok.
-
-
Na rozsiahlych lúkach okolo mestečka Mošovce.
-
-
Dominanty tejto časti Veľkej Fatry vrcholy Tlstá vpravo a Ostrá vľavo.
-
-
Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Veľká Fatra / Blatnica /
Fotogaléria – Veľká Fatra / Blatnická dolina /
Fotogaléria – Veľká Fatra / Drieňok - Mošovce /
-
-
Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.
-
-
-
|