KST Krompachy | 21. Podbanské

Dňa 30.07.2016 uskutočnil som turistickú akciu.

Prechod Vysokotatranskou magistrálou – Podbanské – Štrbské pleso a späť.

Usporiadateľ : Vlastná

Trasa akcie : Podbanské – Tri Studničky – Štrbské pleso a späť.

Dĺžka trasy : 30 km Prevýšenie : 790 m Čas trasy podľa mapy: 6.30 hod

Účastník - správca web stránky : Šlacký

Turistická mapa VYSOKÉ TATRY č.113 Turistický atlas list č. 59, 60, 94

Popis trasy :

Trasu začínam na parkovisku Podbanské červenou značkou smerom Štrbské pleso.

<<< Podbanské - najzápadnejšia tatranská turistická osada na rozhraní Západných a Vysokých Tatier. Historické začiatky

Podbanského súvisia od 15. storočia s krivánskym baníctvom. Od 17. storočia pásli sa tu pribylinské stáda. V pastierskych

kolibách nachádzali nocľah aj prví turisti. Roku 1871 vyrástla horáreň Nadbanské, krátko po nej píla a mlyn na drvenie

smrekovej kôry pre tanínovú továreň v Liptovskom Hrádku. Koncom 19. storočia začali najmä mikulášski turisti propagovať

výstavbu "Liptovských kúpeľov", ale až r.1925 sa podarilo presadiť výstavbu skromnej turistickej nocľahárne. V tom istom čase

upravili lesnú cestu zo Štrbského Plesa cez Tri studničky na Podbanské. Krátko po 2. svetovej vojne postavili v rámci projektu

tzv. Lesného závodu mládeže 10 drevených domcov s murovanými základmi a elektrickým osvetlením, z ktorých jeden bol

zariadený ako jedáleň a ostatné ako ubytovacie baraky. V auguste 1956 uskutočnil sa tu II.celoštátny zraz turistov

(4000 účastníkov). Neskôr sa osada rozrástla v moderné stredisko turistiky a lyžiarstva. Pred majstrovstvami sveta 1970 dali

do prevádzky hotely Kriváň a Permon a poniže Podbanského sa vyvinula veľká chatová kolónia. Podbanské s okolím bolo v

čase Slovenského národného povstania významným strediskom partizánskej aktivity oddielu Vysoké Tatry. Priebeh bojov

znázorňuje kovová plastická mapa na ústrednom autoparkovisku. >>> Značkovaný chodník je súčasťou Vysokotatranskej

magistrály, ktorá vedie južným svahom hrebeňa Vysokých tatier. Na Podbanskom je ešte hmla a dosť mokro. Pozriem si veľké

balvany na ktorých sú osadene pamätné tabule na počesť partizánskych oddielov, ktorý bojovali v oblasti Vysokých tatier v

druhej svetovej vojne. Taktiež informačnú tabuľu s naznačenými oblasťami bojov v oblasti Vysokých Tatier. Značka s

parkoviska pokračuje hlavnou cestou a po chvíli zabočí vľavo na širokú lesnú cestu, ktorá spočiatku vedie lesom až vychádza

na rozsiahly lesný polom, ktorý sa tiahne južným svahom hrebeňa Vysokých tatier. Vychádzam nad hmlu a z polomu je už

výhľad do okolia. Vľavo je vidieť vrchol Kotlová. Vpravo sa ukazuje Kôprovská dolina s hrebeňom ukončením vrcholom Hrubá.

Pokračujem lesnou cestou z ktorej sa ponúkajú stále nové výhľady. Vľavo sa ukázal vrchol Bystrej. Vpravo v lesnej medzere

je vidieť Podtatranskú kotlinu v pozadí ktorej sa tiahne hrebeň Nízkych Tatier. Vrchol Kriváňa sa stále ukazuje predo mnou.

Vpravo sa ukázala dolinka okolo starej horárni v časti Tri Studničky. <<< Tri Studničky - je turistické rázcestie pri

Ceste Slobody medzi Podbanským a Štrbským Plesom. Staršie slovenské pramene ho označujú aj názvom Tri Studne.

Nachádzala sa tu stará lesovňa TANAPu. Je východiskom túr do Kôprovej doliny a na Kriváň. So Štrbským Plesom je spojené

Tatranskou magistrálou a zeleno značkovaným chodníkom vedúcim popri Ceste Slobody.

1806 - pred plánovaným ale neuskutočneným výletom arcikniežaťa Jozefa Habsburga na Kriváň postavila liptovskohrádocká

lesná správa na Podkrivánskej Poľane neveľký prístrešok, ktorý sporadicky slúžil aj turistom

1907 - vybudovanie horárne ktorú neskôr nazvali Tri Studničky

1933 - postavenie Važeckej chaty, ktorá bola v roku 1944 vypálená fašistami

1961 - ako náhrada Važeckej chaty vyrástla chata kpt. Rašu pomenovaná podľa vojaka Jána Rašu ktorý 26. septembra 1944

padol pri obrane Važeckej chaty, chata v roku 1998 vyhorela a momentálne nie je v prevádzke. >>>

Značka z Troch Studničiek začína stúpať mierne hore svahom. Po chvíli vľavo sa ukáže skalnaté ústie Krivánskeho žľabu.

Po otočení sa je vidieť východnú časť hrebeňa západných tatier s najvyšším vrcholom Bystrá. Vpravo je nádherný výhľad do

Podtatranskej kotliny. Značka opustila lesnú cestu a pokračuje chodníkom lesom. Chodník svahom porasteným borievkou

a trávou, nádherný zelený koberec. Prichádzam k Jánskemu plesu ukrytému v lese, ktorý odolal veternej smršti a vytvára

nádhernú okolitú kulisu. <<< Jamské pleso (1 447 m n. m.) je horské pleso v limbovom háji západne od Štrbského plesa.

Jeho plocha je 0,67 hektára a maximálna hĺbka 4,2 metra. Nachádza sa vo Važeckej doline pri Tatranskej magistrále pod

predvrcholom Jamy, po ktorom nesie aj názov. Na východnom brehu plesa si známy organizátor slovenskej turistiky a člen

dobrovoľnej horskej záchrannej služby Gustáv Nedobrý (1893 – 1966) postavil súkromnú chatu s vtedajším názvom

Nedobrého chata ktorá v roku 1943 vyhorela. Zvyšok chaty v roku 1944 zničili ustupujúce nemecké vojská. Na pamiatku

hrdinov SNP pri západnom brehu plesa správa TANAPu vysadila limbový háj. >>> Pri Jámskom plese odbočuje modrá značka

smerom vrchol Kriváňa. Chodník po krátkom stúpaní začína klesať smerom na Štrbské pleso. Na viacerých miestach lemuje

chodník zničený les, charakterizovaný kýpťami suchých stromov. Neutešené miesta vystrieda zelený svah smerom na

Štrbské pleso. Štíty Vysokých tatier sa zahalili tmavými mrakmi. Predo mnou sa ukazuje veľký skokanský mostík, ktorý

vystupuje z lesa zničeného veternou smršťou. Po chvíli vľavo sa ukazuje hladina Štrbského plesa. Nad Štrbským plesom

je pekné slnečné počasie. <<< Štrbské Pleso je jedna z troch miestnych častí obce Štrba (Štrba, Tatranská Štrba,

Štrbské Pleso), v podhorí Vysokých Tatier. Štrbské Pleso je významné centrum turizmu a zimných športov, najvyššie položená

turisticko-liečebná osada, nachádzajúca sa vo Vysokých Tatrách. Rozkladá sa na južnom brehu jazera Štrbské pleso v

nadmorskej výške 1 346 m n. m. Ide o najvyššie položenú turisticko-liečebnú osadu vo Vysokých Tatrách a stredisko

vrcholového športu pre severské disciplíny. Do polovice 13.storočia boli celé Tatry kráľovským majetkom. Komes českého

pôvodu Bohumír, ktorý založil v roku 1263 Liptovský Ján dostal od kráľa Belo IV., okrem iných liptovských území, územie

Važeckej, Furkotskej a Mlynickej doliny. Toto územie sa po stáročia stalo miestom, ktoré navštevovali pytliaci, lovci kamzíkov

a svišťov, na východných svahoch Patrie dolovali meď benediktíni, potulovali sa tu hľadači pokladov, drevorubači, ktorí

nemilosrdne stínali kosodrevinu a limby pre pokútnych producentov liečivých olejov a mastí a neskôr novodobí pionierski

bádatelia a turisti. Pri plese sa pristavovali národovci štúrovského pokolenie, účastníci historických vychádzok na Kriváň.

Neskorší Bohumírov (Bogomilov) pomaďarčený potomok Jozef Szentiványi (Svätojánsky)(1817-1905) , ktorého rodové sídlo

bolo v Liptovskom Jáne niekoľko mesiacov po otvorení Košicko-bohumínskej železnice na úseku Žilina - Poprad (8. 12.1871)

postavil základy neskoršej osady Štrbské Pleso. Štrbské Pleso vlastnil a zveľaďoval až do roku 1901, kým ho nepredal

uhorskému štátu. Jozef Szentiványi v roku 1872 a jeho liptovskí tesári pod vedením Jána Zuskina zo Štrby postavili na

juhovýchodnom brehu plesa dva jednoduché prízemné zruby, ktoré svojim vzhľadom pripomínali vtedajšie horárne. Pretože

nebol poľovníkom o rok neskôr (1873) prvú z nich sprístupnil verejnosti. Szentiváni, ktorý sa stal zakladateľom a mecénom

Uhorského karpatského spolku daroval spolku stavebný pozemok neďaleko poľovníckej chaty a finančne prispel na výstavbu

budovy, ktorú otvorili 2.8. 1875. V roku 1906 na Štrbskom Plese sprístupnili prvú časť Veľkého hotela (neskoršie Kriváň),

ktorý postavila bruselská firma Wagons Lits Cook a v roku 1922 jeho druhú časť - liečebný dom Hviezdoslav. Klub

československých turistov k stanici zubačky pristavil turistickú reštauráciu a nocľaháreň. Kúpeľný komplex postupne chátral.

Po novembri 1989, po nástupe trhového hospodárstva bola historická časť Štrbského Plesa sprivatizovaná a vznikli

Kúpele Štrbské Pleso. Majoritným vlastníkom sa stala Vzájomná životná poisťovňa a 5 percent patrilo mestu Vysoké Tatry.

^. Nakoniec kvôli zlému stavu boli kúpele zatvorené. V roku 2003 pripravil architekt Peter Černo novú štúdiu rekonštrukcie

a stavby bývalého liečebného domu Hviezdoslav. Po rozsiahlej prestavbe bol celý objekt prebudovaný na dnešný luxusný

päťhviezdičkový hotel, spoločnosti Kempinski. Nominácia Štrbského Plesa na dejisko Majstrovstiev sveta v klasických

lyžiarskych disciplínach, ktoré sa mali uskutočniť v roku 1970 podnietila výstavbu nových objektov pre návštevníkov

Štrbského Plesa, turistov a športovcov, ale aj pre obyvateľov tatranskej osady. Do zoznamu budúcich objektov boli zahrnuté

lyžiarske stredisko s hotelom FIS, hotel Panoráma (bol dokončený v roku 1970), ubytovne Jedľa, Smrek, Zrub, budova spojov,

verejné služby a zariadenia, autoparkovisko, rekonštrukcia Cesty Slobody a nové sídlisko pre obyvateľov v Tatranskej Štrbe.

Na brehu plesa bol postavený hotel Patria. V roku 1976 bol dokončený nový liečebný komplex kúpeľov Helios, ktorý bol

najvyššie položeným klimatickým liečebným domom na Slovensku. >>> Na hladine plesa sa pohybujú loďky, znovu je umožnené

člnkovanie po plese. Na Štrbskom plese je množstvo turistov ktorých vytiahlo slnečné počasie do Vysokých Tatier.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Parkovisko Podbanské, pamätné tabule na partizánske boje vo Vysokých Tatrách.

Smerovník na parkovisku Podbanské.

Vrchol Kriváňa pohľad z časti Nadbanské.

V časti Nad bytom.

Vrchol Kriváňa z Troch studničiek.

Jámske pleso pohľad z červenej značky.

Štrbské pleso pohľad z červenej značky.

Smerovník na Štrbskom plese.

Štrbské pleso s hotelom Patria.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria trás – Vysoké Tatry / Podbanské – Štrbské pleso /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.