Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.
|
Dňa 26.06.2016 uskutočnili sme turistickú akciu.
Jaskyňa Driny – Smolenický zámok.
Usporiadateľ : Vlastná
Trasa akcie : Smolenice – Jaskyňa Driny – Vlčiareň – Čertov žľab – Smolenický zámok - Smolenice
Dĺžka trasy : 12 km Prevýšenie : 480 m Čas trasy podľa mapy: 3.30 hod
Účastníci akcie - správca web stránky : Šlacký, Šlacká
Turistická mapa MALÉ KARPATY – Bradlo č. 129 Turistický atlas list č. 237
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Smolenice zelenou značkou smerom jaskyňa Driny.
<<< Smolenice (maď. Szomolány, nem. Smolenitz) je obec na úpätí Malých Karpát v okrese Trnava. Známy je predovšetkým
Smolenický zámok, k prírodným zaujímavostiam patrí jaskyňa Driny a najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby. Poloha Smoleníc
na okraji Trnavskej kotliny, jednoduchá prístupnosť a úrodnosť umožnili osídlenie tohto územia už v staršej kamennej dobe.
Z tohto obdobia sa však zachovali len ojedinelé archeologické nálezy, väčší výskyt je až v mladšej kamennej dobe.
Najvýznamnejšie je obdobie prechodu medzi bronzovou dobou a železnou dobou – halštatská doba, kedy asi v šiestom storočí
pred Kr. existovalo na vrchu Molpír veľké keltské hradisko. Na rovnakom mieste neskôr existovala i veľkomoravská osada.
Prvá písomná zmienka o existencii obce Smolenice pochádza z polovice 13. storočia. V 14. storočí bol nad obcou postavený
hrad, posledný z rady pevností, ktoré strážili malokarpatské priesmyky. Gróf Jozef Pálffy postavil v rokoch 1880 až 1883 v
úzkej doline pod Majdánom pri obci Horné Orešany chemický závod na spracovanie dreva. Za účelom rýchlejšej dopravy dreva
sa začala stavať lesná konská železnica. Všetky horské dopravné trasy sa mierne zvažovali k závodu, čo umožňovalo
samočinnú dopravu dreva. Chemická továreň potrebovala okrem dreva aj iné suroviny a bolo potrebné odvážať aj hotové
výrobky. Po vybudovaní štátnej dráhy v roku 1898 z Trnavy do Smoleníc dalo vedenie závodu postaviť priemyselnú železnicu
z továrne na stanicu. Pred likvidáciou roku 1960 mala celá sieť spolu 70 km. V roku 1968 uviedli do prevádzky nový chemický
závod na výrobu farieb – Chemolak, priamo pri železničnej stanici Smolenice.
V obci sa nachádzajú pamiatky:
Stĺp hanby (pranier) v barokovom štýle z 18. storočia
Socha Pieta s reliéfmi znakov mučenia z 18. storočia
Pomník padlým vojakom z 1. a 2. svetovej vojny
Hrob Štefana Baniča, vynálezcu padáka
Pamätná tabuľa na rodnom dome Štefana Baniča, odhalená pri príležitosti stého výročia jeho narodenia
Busta Štefana Baniča, odhalená 9. júna 2006 pred budovou starej školy v Neštichu.
Múzeum Molpír umiestnené v budove starej fary. Časť expozície tvoria exponáty z halštatského hradiska Molpír. V múzeu má
svoj kútik regionálny historik a učiteľ Štefan Jastrabík. Jedna miestnosť patrí vynálezcovi padáka Štefanovi Baničovi.
Zaujímavá je expozícia starých kníh zo 17. – 19. storočia z farskej knižnice. Na chodbách je zdokumentovaná história obce v
obrázkoch. Flóra a fauna Smoleníc a okolia spolu s minerálmi sú v ďalšej miestnosti. V poslednej miestnosti je etnografia
Smoleníc a okolia. >>> Prechádzame ulicou pomedzi rodinné domy až vchádzame do lesa východného svahu Malých Karpát.
<<< Od roku 1976 sú Malé Karpaty chránenou krajinnou oblasťou. Smolenice ležia zrovna v tej oblasti Malých Karpát kde
celé pohorie dosahuje najväčších výšok s vrcholmi Veterlín (724 m), Havranica (737 m) a najvyšším vrchom pohoria
Zárubami (768 m). Nad Smolenicami sa nachádza prírodná rezervácia Dolina Hlboče – kaňonovité údolie s obnaženými
skalnatými útvarmi a krasovými javmi a vzácnou flórou i faunou. V hornej časti doliny je 9 m vysoký vodopád, jediný v
Malých Karpatoch. Voda z neho však padá iba občas, väčšinou na jar. Zaujímavosťou Smolenického krasu je jaskyňa Driny,
ktorá vznikla v spodnokriedových rohovcových vápencoch koróziou atmosférických vôd. V Malých Karpatoch v okolí Smoleníc
sa nachádza viacero zrúcanín hradov, napríklad Ostrý Kameň, Korlátka či Plavecký hrad. >>> Prechádzame nízkym listnatým
lesom, chodník je pohodlný a s pevným podkladom. Vystupujeme miernym svahom až vychádzame na hrebeň. Vedľa chodníka
vľavo sa nachádza skalný previs rozšírený o prístrešok so stolom, kde sa dá skryť pred nepohodlným počasím. Chodník
začína klesať na západnú stranu smerom k jaskyni Driny. Nad jaskyňou sa nachádza pár miest odkiaľ je výhľad na
Malé Karpaty. Chodník začína prudko klesať skalnatým podloží, zostup je dosť náročný. Po chvíľke schádzame k vchodu do
jaskyne Driny. <<< Jaskyňa Driny je kvapľová jaskyňa v Malých Karpatoch. Nachádza sa asi 2 km na juhozápad od Smoleníc
v Smolenickom krase. Objavili ju v roku 1929 I. Vajsábel a J. Banič. Neboli však prví, ktorí sa pokúšali dostať do jaskyne.
Už v roku 1866 v rakúsko-pruskej vojne tu táborili pruskí vojaci. No o naozajstné „prieskumné“ cesty v Smolenickom krase
sa pokúšali až od roku 1920 bratia Vajsablovci, Valovci a Štefan Banič (známy ako vynálezca padáka) so synom Jánom.
Pokusy boli korunované úspechom až v roku 1929, keď sa I. Vajsablovi a J. Baničovi podarilo po viacerých pokusoch preniknúť
do podzemia závrtovým komínom. O päť rokov neskôr, v roku 1934, sprístupnili prvých 175 m. V roku 1950 objavili J. Majko,
A. Droppa a L. Blaha ďalšie časti jaskyne, ktoré vynikajú zachovalou kvapľovou výzdobou. V roku 1959 ju znovu sprístupnili.
Z celkovej dĺžky 636 m je dnes pre verejnosť sprístupnený 550 m dlhý okruh. Vchod do jaskyne je vo výške 399 m n. m. v
západnom svahu vrchu Driny (434 m), ktorý je tvorený pomerne čistými jurskými vápencami. Driny sú puklinovou jaskyňou,
ktorú vymodelovali zrážkové vody, ktoré prenikali do podzemia systémom puklín, takže chodby sú pomerne úzke. Podzemné
priestory nie sú rozsiahle, ale majú veľmi peknú sintrovú výzdobu. Steny sú bohato pokryté sintrom v teplých žltých,
červenohnedých a žltohnedých farbách. Scenériu dopĺňajú pagodovité stalagmity a pre túto jaskyňu tak typické zúbkovité
záclony. Ďalej sú tu drobné jazierka, sintrové vodopády a na dne bývalých podzemných jazierok sa nachádza hráškovitá
výzdoba. K najzaujímavejším priestorom patrí Sieň spolupracovníkov a Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti. Je jedinou
sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku. >>> Pred vchodom je kamenná terasa s niekoľkými drevenými stolmi, kde
sa dá posedieť. Nad terasou sa týčia kolmé skalné steny, vpravo v skalnej pukline sa nachádza vchod do jaskyne. Vľavo sa
nachádza pokladňa s predajom suvenírov. Absolvujeme prehliadku jaskyne a pokračujeme zelenou značkou dole do dolinky.
V tejto časti pod jaskyňou je chodník pekne upravený a poskytuje pohodlný výstup k jaskyni. Prichádzame na žltú značku kde
pokračujeme vpravo žltou značkou smerom Vlčiareň. Značka vedie mierne zvlneným lesom po dobrej lesnej ceste. Prichádzame
na rozsiahlu lúku v časti Vlčiareň kde pokračujeme vľavo hore lúkou modrou značkou. Vystupujeme na hrebeň kde pokračujeme
vpravo zelenou značkou smerom Čertov žľab. V tejto časti je výhľad do okolia. Po príchode do Čertovho žľabu pokračujeme
vpravo modrou značkou smerom Smolenice. Značka sa drží pevnej lesnej cesty až vychádza po čase na rozsiahlu lúku s
parkom pod Smolenickým zámkom. Zabočíme vľavo až prichádzame k zámku. <<< Smolenický zámok - Stredoveký hrad
stál na mieste dnešného Smolenického zámku na úpätí Malých Karpát nad obcou rovnakého mena. Vznikol až v 14. storočí
ako posledný zo strážnych hradov pri malokarpatských priesmykoch. Na začiatku 15. storočia bol kráľovským majetkom, neskôr
patril pezinským a svätojurským grófom a od začiatku 16. storočia rodine Országovcov. Potom ho takmer dve storočia vlastnili
Erdődyovci. Na konci 18. storočia zámok spustol a na začiatku 19. storočia vyhorel, takže zostali z neho iba ruiny, z ktorých
vyčnievala len päťboká hlavná veža a bašty vonkajšieho opevnenia. Na začiatku 20. storočia začali jeho poslední majitelia,
Pálfiovci, stavať na hradných ruinách historizujúcu stavbu terajšieho Smolenického zámku. Zo starého hradu pri prestavbe
zachovali iba časť vonkajšieho opevnenia. Zámok dobudovali až po roku 1945. Smolenický zámok je majetkom Slovenskej
akadémie vied (SAV) a pre verejnosť je sprístupnený iba sčasti (záhrady, nádvorie, vyhradené miestnosti). Na zámku sa robia
svadby a organizujú sa v ňom národné i medzinárodné vedecké konferencie, čo určite neprospieva zachovaniu jeho pôvodného
rázu, ale na druhej strane je to pre zámok skoro jediný zdroj príjmov, z ktorého môžu hradiť jeho nákladnú údržbu. Od brány po
vežu zdolávajú turisti 156 schodov. Pálffyovci majú na miestnom cintoríne hrobku. >>> Vchádzame do zámku kde absolvujeme
prehliadku, vyjdeme na vyhliadkovú vežu z ktorej je nádherný výhľad do okolia. Prezrieme si nádherne upravený park a
pokračujeme rozsiahlou lúkou s parkom do obce Smolenice. Po krátkom zostupe lesíkom vchádzame do obce Smolenice.
Prichádzame k hlavnej ulici kde sa vpravo nachádza múzeum Molpír umiestnené v budove starej fary. Prezrieme si múzeum
a pred obecným úradom ukončime trasu.
-
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Skalný previs s prístreškom nad jaskyňou Driny.
-
-
Skalnatá vyhliadka nad jaskyňou Driny.
-
-
Upravená terasa pred jaskyňou Driny.
-
-
Vchod do jaskyni Driny.
-
-
Prístupový chodník k jaskyni Driny.
-
-
Výstup kamenistou dolinkou Čertový žľab.
-
-
Pred Smolenickým zámkom.
-
-
Na nádvorí Smolenického zámku pred vstupom do zámku.
-
-
Nádvorie Smolenického zámku pohľad z veže.
-
-
Obec Smolenice pohľad z veže.
-
-
Nádvorie Smolenického zámku.
-
-
Múzeum Molpír umiestnené v budove starej fary. Hlinené džbány nájdene pri archeologických vykopávkach.
-
-
Odev obyvateľov Smoleníc.
-
-
Obecný úrad Smolenice.
-
-
-
Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Malé Karpaty / Smolenice - jaskyňa Driny – Smolenický zámok /
Fotogaléria - Jaskyne / Driny /
Fotogaléria - Hrady a zámky S až Z / Smolenický zámok /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.
-
-
-
|