KST Krompachy | 26. Batizovské pleso

Dňa 10.09.2016 uskutočnili sme turistickú akciu.

Prechod Vysokotatranskou magistrálou.

Usporiadateľ : Vlastná

Trasa akcie : Vyšné Hagy – Batizovské pleso – Velické pleso – Hrebienok – Starý Smokovec

Dĺžka trasy : 17 km Prevýšenie : 1050 m Čas trasy podľa mapy: 6.00 hod

Účastníci akcie - správca web stránky : Šlacký, Šlacká

Turistická mapa VYSOKÉ TATRY č.113 Turistický atlas list č. 61, 95

Popis trasy :

Trasu začíname na TEŽ Vyšné Hágy žltou značkou smerom Batizovské pleso. <<< Vyšné Hágy sú jednou z najvýznamnejších

kúpeľných osád vo Vysokých Tatrách a takisto sú časťou rovnomenného mesta. Ležia pod vyústením Batizovskej doliny do

Popradskej kotliny pri križovatke Cesty Slobody s cestou II/539 medzi Štrbským Plesom a Starým Smokovcom, v nadmorskej

výške 1125 metrov nad morom. Najstaršia časť osady Vyšné Hágy ležala asi o tristo metrov nižšie od dnešnej stanice tatranskej

elektrickej železnice. V súčasnosti sa osada rozkladá nad aj pod Cestou Slobody, s panorámou Končistej, Batizovského štítu a

Gerlachovského štítu. Sídlisková časť Vyšných Hágov, ktorá sa nachádza pod Cestou Slobody sa nazýva Staré Hágy. Dominantou

osady je Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie, ktorému je v podstate podriadený štýl života v osade.

Súčasťou osady je tiež Horáreň Zbelovo, ktorá sa nachádza na pravom brehu Malého Šumu, nad traťou Tatranskej elektrickej železnice.

Počiatky osady sa datujú do roku 1881, keď v dolnej časti neskorších Vyšných Hágov postavil batizovský a markušovský veľkostatkár

František Máriassy na svojich pozemkoch, asi 300 metrov poniže neskoršej trasy Tatranskej elektrickej železnice, jednoposchodový

hotel s hosťovskými izbami, spoločnou nocľahárňou a reštauráciou. Bola to v tom čase malá osada, ktorá mala tri drevené vilky.

V tom čase Vyšné Hágy ožívali len v letných mesiacoch, keď sem prichádza niekoľko turistov od Štôly a najmä majitelia kaštieľa na

Starých Hágoch. Po prvých objektoch turistického charakteru si v najjužnejších miestach osady nechal Mariássy postaviť aj súkromný

Poľovnícky dom (Vadászház, Jagdhaus). Budova bola postavená v švajčiarskom štýle s pozdĺžnou krytou verandou. Neskôr mali

majitelia ambície postaviť kúpele. V roku 1897 sa majiteľom Vyšných Hágov a okolitých lesov stal pruský knieža

Christián Kraft Hohenlohe von Öhringen, ktorý tu dal postaviť väčší zrubový hotel Erika (1897) a súkromný, verejnosti neprístupný

poľovnícky kaštieľ(1898) slovenským architektom menom Gedeon Majunke. Vyšné Hágy sa dostali do prenájmu A. Polnischa staršieho,

ktorý ich obhospodaroval celých 50 rokov. Dobudoval ich do stavu, aký mali pred výstavbou liečebne, a to v mieste dnešných

starých Hágov. K radikálnej zmene došlo v roku 1928, keď sa stal majiteľom osady štát a ten určil pre rodiace sa kúpele inú funkciu - čisto

liečebnú. V roku 1935 tu Ústredná sociálna poisťovňa začala stavať veľké sanatórium pre liečbu tuberkulózy, sprístupnené

verejnosti 2. júna 1941, v tom čase najväčšie v Strednej Európe. Popri moderne vybudovanej hlavnej budove vyrástli súčasne potrebné

personálne byty a prevádzkové zariadenia. Robotníci, ktorí stavali mamutí komplex, štrajkovali roku 1938 za zlepšenie svojich sociálnych

podmienok, ale aj na protest proti narastajúcemu fašizmu a jeho vojnovému štvaniu. Viacerí zo zaistených sa dostali do fašistických

koncentračných táborov. >>> Je pekné slnečné počasie, obloha je bez mrakov, aj keď v tieni je ešte chladno. Žltá značka chvíľu sleduje

železničnú trať, potom schádza vľavo na cestu aby po chvíli križovala železničné koľaje. Za koľajnicou sa nachádza chata a

hospodárske stavby lesníkov. Odtiaľ je výhľad na vrcholy Končistá a Klin. Za budovami vchádzame do lesa odkiaľ nie sú žiadne výhľady.

Chodník pretína niekoľko čistím a horských lúk. Chodník miestami má strmé stúpanie. Prichádzame na hranicu lesa odkiaľ je miestami

výhľad na okolité štíty. Postupujeme rozsiahlym poľom kosodreviny z ktorého je oveľa viac možnosti na výhľad do okolia na okolité

štíty a Podtatranskú kotlinu. Prichádzame na východnú stranu Batizovskej doliny. Pred nami sa nachádza skalnatý prah ktorý zahradzuje

Batizovské pleso. Dole skalným prahom steká niekoľko menších vodopádov. Nad plesom sa vypínajú Kotlov štít, Gerlachovský štít,

Batizovský štít. Prichádzame k smerovníku pri Batizovskom plese ktorý sa nachádza na červenej značke Vysokotatranskej magistrály.

Po pár minutách vychádzame na skalntú hrádzu a pred nami sa ukazuje v plnej kráse Batizovské pleso so záverom Batizovskej doliny

v pozadí. <<< Batizovské pleso (poľ. Batyżowiecki Staw, maď. Batizfalvi-tó, nem. Botzdorfer See) je jediné väčšie pleso v

Batizovskej doline pod úpätím Gerlachovského štítu najvyššieho končiara Slovenskej republiky a Vysokých Tatier. Leží na južnom okraji

doliny nad Tatranskou magistrálou. Pleso vzniklo po skončení doby ľadovej. Uzatvára ho skalnatý prah, ktorý je vysoký 11 metrov.

Z plesa vyteká Batizovský potok, ktorý tvorí kaskády Batizovských vodopádov. Má rozlohu 3,48 ha, hĺbku 8,7 m a nachádza sa v

nadmorskej výške 1 884,2 m n. m. Na západ od jazera je Končistá. Na východ od jazera sú steny Gerlachovského štítu, na severe je

Popradský Ľadový štít, Kostolík, Batizovský štít a Zadný Gerlach. Pleso dostalo meno podľa Batizovskej doliny a tá podľa podtatranskej

obce Batizovce, ktorú založil v polovici 13. storočia komes Batyza. >>> Je stále pekné slnečné počasie a teplo. Obloha nad pleso je

čistá bez mrakov, len nad Gerlachovským štítom sa začínajú zjavovať prvé nesmelé obláčiky. Sedíme na hrádzi, oddychujeme

a občerstvujeme. Zároveň vnímame nádheru okolo Batizovského plesa. Batizovské pleso je obklopene nádherným hrebeňom okolitých

štítov s dominantným a zároveň najvyšším štítom Vysokých tatier – Gerlachovským štítom. Na úpätí stien Gerlachu počuť piskot svišťou.

Pri výtoku Batizovského potoka z plesa si urobíme fotografiu, ale to už sa fotíme v tieni, vrchol Končistej a Gerlachu zakrývajú biele

mračná. Pokračujeme červenou značkou smerom Velické pleso. Značka prechádza Suchým vrchom. Vrcholy sú zatiahnuté hustými

bielými mrakmi. Popradská kotlina je v slabom opare, hrebeň Nízkych Tatier sa slabo rysuje v pozadí. Chodník vedie rozsiahlym poľom

kosodreviny, prerušovaným skalnatými časťami, ktorými vedie chodník. Chodník sa stáča vľavo na východnú stranu

Gerlachovského masívu. Pred nami sa otvára Velická dolina. <<< Velická dolina je 6 km dlhá, terasovitá dolina, leží pod východnými

svahmi mohutnej rázsochy Gerlachovského štítu (2654,4 m) - najvyšší tatranský vrchol s charakteristickým kotlom na južnom svahu.

Velické pleso je morénové pleso vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách. Má rozlohu 2,241 ha, je 350 m dlhé a 90 m široké. Dosahuje

maximálnej hĺbky 4,5 m. Leží v nadmorskej výške 1665,5 m. Plesom preteká Velický potok, ktorý do neho ústi zo severnej strany

a priteká od Velického vodopádu (Večný dážď). Odteká z južného konca plesa. Pri plese sa nachádza horský hotel Sliezsky dom (1670 m)

je to horský hotel na prahu Velickej doliny, na brehu Velického plesa. Prvá kamenná chatka z roku 1871 stála na východnom brehu

Velického plesa. V marci 1874 ju zmietla snehová lavína. Roku 1878 postavili na juhovýchod od plesa menšiu drevenú útulňu. Ostala

v prevádzke ako nocľaháreň pre nosičov a horských vodcov aj po roku 1895, keď sliezska sekcia Uhorského karpatského spolku

postavila na západnom brehu plesa prvý Sliezsky dom, pôvodne ako prízemnú drevenú budovu. Chatu opätovne rozširovali a

modernizovali. Zvlášť získala veľkou adaptáciou z rokov 1957-1960, ale už r. 1962 celkom vyhorela. Od r. 1968 je na jej mieste

moderný horský hotel rovnakého mena. >>> Hlboká Velická dolina zo západu ohraničená masívom Gerlachu, na severe

Poľským hrebeňom, na východe masívom Slavkovského štítu. Za ďalšou zákrutou sa pred nami ukázalo Velické pleso s

Velickým vodopádom nad plesom. Na južnom brehu stojí budova Horského hotela Sliezsky dom. Chodník obchádza horský hotel a

okolo plesa prichádza pred hotel. Vrchola Gerlachovského a Slavkovského štítu sú stále ukryté v bielych mrakoch. Pred hotelom je

množstvo turistov ktorý využívajú pekný slnečný deň. Vpravo na budove hotela je umiestnená veľká fotografia Velického plesa a okolitých

štítov s ich pomenovaním a vyznačením ktorý štít kde sa nachádza. Z dôvodu orientácie turistov po okolitých štítov, výborná informačná

tabuľa. Výborné najmä pre jednorazových turistov aby sa vedeli zorientovať v okolí. Na terase si dáme dobré pivo, oddýchneme si a

pokračujeme červenou značkou smerom Hrebienok. Prechádzame popod strmé skalnaté steny južného svahu Velickej kopy. Pod nam

i sa ukazuje Velická Poľana. Vrchol Gerlachu nad hotelom je stále v bielych mračnách, Poľský hrebeň je však stále slnečný bez mrakov.

Pod nami až k plesu sa rozprestiera rozľahlé zelené pole kosodreviny. Po chvíli z mora kosodreviny sa vynoril vrchol Senná kopa.

Z chodníka je výhľad na vrcholy v bielych mrakoch. Pod nami sa ukazujú jednotlivé osady mesta Vysoké Tatry. Chodník vedie nádherným

skalným podložím tvoreným veľkými balvanmi, postupne klesá a vnára sa do lesa. Na úrovní lesa začína chodník lemovať množstvo

kríkov Borievky. Prechádzame lesom kde je množstvo vyschnutých stromov na koreni. Vychádzame na rozsiahly lesný polom po

veternej smršti, ktorá sa prehnala Vysokými tatrami nad Starým Smokovcom. Križujeme modrú značku ktorá zo Starého Smokovce

vystupuje na vrchol Slavkovského štítu. Prechádzame rozsiahlym polomom až schádzame na Hrebienok. <<< Hrebienok (1285 m)

je veľmi dôležité turistické a lyžiarske centrum nad Starým Smokovcom, na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu.

Od polovice 19. storočia kúpeľní hostia zo Starého Smokovca radi vyhľadávali toto obľúbené miesto. Prv ako vznikli budovy na vlastnom

Hrebienku, stáli už na jeho severovýchodnom úbočí na mieste Bilíkovej chaty tzv. Studenopotocké kúpele. Popri dávnom turistickom

chodníku vznikla r. 1894 vozovka s tvrdým podkladom (neskôr autocesta) a r. 1908 pozemná lanovka. Od roku 1930 vyrastali pri hoteli

lyžiarske cvičné lúky a zjazdovky. Roku 1956 postavili na slalomovej lúke zo Slavkovskej vyhliadky 750 m dlhý vlek a r. 1968

rozhodcovské veže. Na Hrebienku bola vybudovaná Príjemná zóna na oddych. Okolo chodníka sú vybudované drevené lavice na ktorý

sa dá ležať a oddychovať. Súčasťou zóny je galéria medvedích drevených sôch. >>> Na Hrebienku je opäť množstvo turistov ktorý

využívajú teplý slnečný víkend. Vľavo sa nachádzajú staré rozhodcovské veže ktoré sa využívali pri slalomových súťažiach. Teraz sú

opravené a natreté farbou, v jednej z nich začala pôsobiť predajňa suvenírov. Vpravo pod lukov je zriadená Príjemná zóna. Sú tu zriadené

chodníky, popri chodníkoch sa nachádzajú drevené latkové ležadla, na ktorý sa dá príjemne poležať si a oddávať sa príjemným lúčom

slnka, keďže ležadlá sú otočené na juh. Okolo chodníka sa nachádzajú rôzne drevené plastiky medveďa a vytvárajú Galériu medvedích

sôch. Slavkovský štít sa vynoril z mrakov, Prostredný hrebeň sa ukazuje v plnej kráse len Lomnický štít je stále ukrytý v mrakoch.

Detská klzavka pod vrcholovou stanicou pozemnej lanovky je v prevádzke a deti sa na nej vyžívajú. Z Hrebienka pokračujeme zelenou

značkou smerom Starý Smokovec. Značka vedie sčasti lesným chodníkom sčasti asfaltovou cestou okolo dráhy pozemnej lanovky.

Trasu ukončíme na parkovisku v Starom Smokovci.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Na ŽSR Vyšné Hágy.

Na žltej značke Batizovskou dolinou smerom Batizovské pleso.

Zprava Kvetnicová veža, Kotlov štít, Gerlachovský štít, Batizovský štít nad Batizovským plesom.

Záver Batizovskej doliny ohraničenej vrcholmi Končistá, Popradský a Batizovský štít.

Batizovské pleso v pozadí sa nachádza záver Batizovskej doliny.

Pri Batizovskom plese.

Horský hotel Sliezsky dom pri Velickom plese.

Velické pleso v pozadí sa nachádza Velický vodopád.

Pred Horským hotelom Sliezsky dom pri Velickom plese.

Horský hotel Sliezsky dom pri Velickom plese v pozadí sa nachádza masív Gerlachovského štítu.

Obec Starý Smokovec pohľad z červenej značky spod Slavkovského štítu

Hrebienok v pozadí sa nachádza južný svah Slavkovského štítu.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Vysoké Tatry / Štrbské pleso - Ostrva - Velické pleso /

Fotogaléria - Vysoké Tatry / Velické pleso – Hrebienok

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.