KST Krompachy | 16. Stará Tura

Dňa 29.05.2016 uskutočnila sa turistická akcia.

Výstup na Čachtický hrad.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Stará Tura – Vodná nádrž Dubník – Vaďovce – Višňové – Čachtický hrad – ŽSR Čachtice

Dĺžka trasy : 13,5 km Prevýšenie : 550 m Čas trasy podľa mapy: 5.30 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Muller, Mullerová, Čupaj, Čupajová, Papcun, Hamráková,

Kunová, Furajtár, Kokoruďová, Riemer, Nulasová

Turistická mapa MALÉ KARPATY – Bradlo č. 129 Turistický atlas list č. 156, 198

Popis trasy : Trasu začíname na ŽSR Stará Tura modrou značkou smerom Vaďovce, Višňové. Je pekné slnečné počasie

s riedkymi mrakmi. <<< Stará Tura - prvá písomná zmienka o Starej Turej je z roku 1392, keď sa spomína v darovacej listine

kráľa Žigmunda ako obec patriaca Čachtickému hradu, ktorý v tom čase vlastnil Stibor zo Stiboríc a Beckova. Súčasťou

čachtického hradného panstva bola Stará Turá až do zániku feudalizmu v Uhorsku. Rozvoj Starej Turej možno datovať od

roku 1467, keď ju kráľ Matej Korvín povýšil za preukázané zásluhy pri chytení Jána Švehlu na poddanské mestečko (oppidum).

Na základe udeleného privilégia boli Staroturania oslobodení od platenia tridsiatku a iných mýtnych poplatkov vo všetkých

krajinách uhorskej koruny. Toto privilégium, ktoré pomáhalo obchodnej a trhovej činnosti mestečka, niekoľkokrát potvrdili ďalší

uhorskí panovníci. Keď chudobná pôda, najmä na kopaniciach, nestačila uživiť obyvateľstvo, hľadali Staroturania možnosti vo

výrobe a predaji po domácky zhotovovaného dreveného riadu. Popri tejto tradičnej výrobe, ktorá sa zachovala dodnes, je

potrebné spomenúť obuvníkov a kožušníkov, mlynárov, stolárov, tokárov, kováčov i hrnčiarov. Stará Turá mala mlyny, valchy,

vyhne, varilo sa tu pivo, pestoval šafrán a dokonca vyrábal papier. V okolí Starej Turej sa chovalo veľké množstvo kráv,

z ktorých mlieka sa po úprave vyrábalo topené maslo. Staroturania sa preslávili aj ako prví zakladatelia bryndziarní na

Slovensku. Starej Turej sa stratami na životoch i veľkými materiálnymi škodami /mesto takmer vyhorelo/ nevyhli ani udalosti

v roku 1948. V histórii mesta nájdete stopy J.F.Patermanna, J.N.Zimmermanna, A. Pullmana, Augusta Roya, Ľudovíta Štúra,

Jozefa Miloslava Hurbana, Jozefa Hollého a ďalších osobností. Významné sú snahy sestier Royových - Kristíny Royovej

a Márie Royovej - na duchovnom prebudení svojho národa. Viedli k vzniku abstinentského spolku Modrý kríž, založeného

na kresťanských princípoch. Popri výchove misijných pracovníkov mal i činnosť evanjelizačnú, vydavateľskú a v jeho rámci

začala pracovať prvá slovenská diakonia, ktorá sa neskôr transformovala do samostatného spolku Vieroslava, pod ktorého

správou boli aj staroturianske sociálne ústavy - Útulňa, Chalúpka, Domov bielych hláv. Masív Bielych Karpát bol významným

priestorom partizánskeho odboja. Tragické udalosti druhej svetovej vojny zvlášť poznamenali kopanice Hlavina a Nárcie.

Prívlastok "stará" v názve mesta neharmonizuje s terajším skutočným vzhľadom mesta "Starú" Starú Turú v jej centre pripomína

iba niekoľko pamätníkov histórie: evanjelický a rímskokatolícky kostol, stĺp hanby, bývalý Obecný dom. >>> Spočiatku

prechádzame ulicami mesta Stará tura až vychádzame cestou ktorá smeruje k vodnej nádrži Dubník. Cestu lemuje nádherná

aleja starých topoľov a briez. Z cesty je výhľad na hrebeň Veľkej Javoriny. Chodník sa na kúsok priblíži k vodnej nádrži.

Schádzame k hrádzi vodnej nádrži. <<< Vodná nádrž Dubník (alebo tiež Dubník I.) vybudovaná v peknom prírodnom prostredí

na okraji Starej Turej je počas letnej sezóny obľúbenou oddychovou lokalitou využívanou miestnymi i ľuďmi zo širšieho okolia.

Nachádza sa tu rekreačný areál s plážou, lavičkami a detskými preliezačkami, v lete tu funguje požičovňa lodiek a vodných

bicyklov. V okolí nádrže je možnosť rýchleho občerstvenia, stravovania i ubytovania (hotel, chaty i autokemping). Kúpanie je

tu však len na vlastné riziko. Nádrž je okrem miesta letnej rekreácie i obľúbenou rybárskou lokalitou. >>> Značka od vodnej

nádrži stúpa do lesa ktorým vychádza na nierny hrebeň. Pokračujeme nízkym lesom až vychádzame na rozsiahle lúky nad

obcou Vaďovce odkiaľ je pekný výhľad na časť Myjavskej pahorkatiny. <<< Myjavská pahorkatina je geomorfologický celok

na západnom Slovensku. Najvyšším vrchom je Bradlo (543,1 m n. m.). Z geomorfologického hľadiska je súčasťou subprovincie

Vonkajšie Západné Karpaty a oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Jediným geomorfologickým podcelkom sú Brančské bradlá.

V starších členeniach zahŕňala Myjavská pahorkatina aj Chvojnickú pahorkatinu. Myjavská pahorkatina patrí do skupiny

flyšových pohorí aj keď geologická stavba oblasti je relatívne pestrá. Západná časť je budovaná ílovcami, siltovcami, pieskami,

pieskovcami, štrkmi a zlepencami z obdobia spodného miocénu. Východná časť je rôznorodejšia. Okrem spomenutých hornín

(v najvýchodnejšej časti) sa v severnej časti vyskytujú pieskovce, zlepence, ílovce obdobia vrchnokrieodvého až paleocénneho

veku (tzv. brezovská skupina) a tiež obdobia paleocén až spodný eocén (tzv. myjavská skupina). Bradlové pásmo tvorí hranicu

s flyšovými horninami na severe. Severná časť Myjavskej pahorkatiny je budovaná pieskovcami, ílovcami, zlepencami obdobia

eocénu až oligocénu, tieto horniny sú súčasťou flyšového pásma. južnejšie potom slieňmi, vápencami, pieskovcami a

zlepencami vrchnej kriedy. Najjužnejšiu časť už budujú vápence a dolomity, čiastočne bridlice a pieskovce obdobia stredného

až vrchného triasu, ktoré patria hroniku. Z hydrologického hľadiska patrí menšia západná časť k povodiu Moravy (odvodňuje

rieka Myjava s Brezovským potokom), východná časť prináleží k povodiu Váhu (je odvodňovaná prostredníctvom potokov

Kamečnica, Jablonka s Tŕstím a Kostolníkom, najjužnejšia časť Holeškou). Myjavská pahorkatina patrí k nízkym, rozpojeným

pohoriam, čo umožnilo vznik kopaničiarskeho osídlenia. Je súčasťou Myjavsko-bielokarpatskej oblasti rozptýleného osídlenia

a jej Myjavskej podoblasti. Vnútri pahorkatiny sa nachádzajú tri mestá: Myjava, Stará Turá a Brezová pod Bradlom. Má

približne 40 000 obyvateľov. >>> Prechádzame rozsiahlou lúkou z ktorej je vidieť už siluetu Čachtického hradu. Z lúky

schádzame do dolinky, kde leží obec Vaďovce ukrytá množstve zelene. <<< Vaďovce - Obec sa spomína od roku 1419 ako

Vagyouch, z roku 1436 ako Wadowych, z roku 1773 ako Vagyovcze, z roku 1808 ako Waďowce, maďarsky Vagyóc. Obec

patrila panstvu Čachtice. V roku 1715 mala obec 3 mlyny, 30 poddanských, 26 želiarskych a 8 slobodných domácností, v

roku 1753 mala 160 rodín, v roku 1787 mala 114 domov a 857 obyvateľov, v roku 1828 mala 150 domov a 1050 obyvateľov.

Zaoberali sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka, tkáčstvom a inými domácimi remeslami. Od roku 1876 tu mali majetky

Breunerovci. Po roku 1918 sa zachovali tradičné remeslá. Pracovali tu píly. >>> Prechádzame malebnou obcou a po chvíľke

vychádzame znovu na rozsiahle lúky smerom na Višňové. Silueta hradu sa vypína čoraz výraznejšie. Poľná cesta na viacerých

miestach po nočnom daždi je blatistá. Schádzame do obce Višňové. <<< Višňové - Obec sa spomína od roku 1392 ako

Bysnew, z roku 1436 ako Wisnyowe, z roku 1773 ako Visnove, maďarsky Visnyó, Alsóvisnyó. Obec patrila panstvu Čachtice,

neskoršie rodinám Štiborovcov, Országhovcov, v roku 1695 Erdődyovcov, v 18. storočí aj Forgáchovcov. V roku 1715 mala

vinice, mlyn a 21 domácností, v roku 1753 mala 64 poddanských rodín, v roku 1787 mala 58 domov a 403 obyvateľov,

v roku 1828 mala 63 domov a 439 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, nádenníčili a chovali dobytok. Od roku 1855

tu mali majetky Breunerovci a Springerovci. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali ešte aj domácou výrobou slamených košíkov

a tkaním ľanového a konopného plátna. >>> Vchádzame do malej obce učupenej pod majestátnou siluetou Čachtického hradu.

V hostinci Škulec, opravenom zo starej staničnej budovy si posedíme a dáme si občerstvenie. Malý hostinec s pekným interiérom

a nádherným exteriérom okolo hostinca. Nádherné miesto pred výstupom na Čachtický hrad. Z obce Višňové pokračujeme ďalej

zelenou značkou do dolinky ktorou vystúpime na hradný hrebeň. Chodník postupne zabočí vľavo do svahu a začína čoraz

strmšie vystupovať na hrebeň. Po trochu náročnejšom výstupe na hrebeň, kde zabočíme vľavo po skalnatom hrebeni smerom

k Čachtickému hradu. Z hrebeňa je už pekný výhľad do okolia a na obec Višňové. Na konci hrebeňa sa vypína silueta zrúcaniny

Čachtického hradu. <<< Čachtický hrad - vznikol v prvej polovici 13. storočia. Patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali

západnú hranicu Uhorska, najmä v 13. storočí, keď ho spravoval hradný kráľovský kastelán. V roku 1273 ho napadol a silno

poškodil český kráľ Přemysl Otakar II. Medzi prvými pánmi hradu boli Peter a Pongrác z rodu Hunt-Poznanovcov, načas patril

aj Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. V roku 1392 prešiel do majetku Stibora zo Stiboríc, ktorý vlastnil 15 hradov na Považí.

V roku 1467 väznili na hrade husitského veliteľa Jána Švehlu. Hrad mal predovšetkým chrániť hranice Uhorska, preto bol

budovaný ako mohutná pevnosť. Nikdy sa nestal prepychovým sídlom. Bývanie na hrade bolo nepohodlné. Jedinou aspoň

trochu zdobenou časťou na hrade bola kaplnka. Od roku 1569 boli vlastníkmi Nádasdyovci. V roku 1708 dobyli hrad vojská

František II. Rákoci a odvtedy začal pustnúť, aj keď začas slúžil ako väzenie. Zrúcaniny Čachtického hradu tvoria dodnes dobre identifikovateľné budovy, postupne sa dvíhajúce na hornom, strednom a dolnom hrade. Opevnenia si zachovali zvyšky štítkových

renesančných atík, na hornom hrade sú fragmenty pôvodných omietok s maľbami. Na starších fotografiách môžete hrad vidieť

s vežou, v súčasnosti stojí bohužiaľ už iba jeden jej múr. Z hradu je nádherný výhľad na okolité svahy Malých Karpát, kopanice

Myjavskej pahorkatiny a Považský Inovec. Od júna 2012 sa na hrade vykonávajú záchranné práce, plánované do mája 2014.

Na najvyššom mieste hradného brala postavili palác s hranolovou a podkovovitou vežou, v ktorej bola umiestnená aj kaplnka.

Okolo horného nádvoria vznikali postupne v 14. storočí ďalšie budovy, zatiaľ čo veľké nádvorie stredného hradu iba na okraji

lemovali hospodárske budovy. Z čias stiborovských úprav pochádza ďalší palác a kaplnka. Dolné nádvorie, ktoré slúžilo najmä

obrane, bolo prístupné z horného hrebeňa ponad priekopu vysekanú v skale. Medzi dolným dvorom a renesančným nádvorím

bol v druhej polovici 16. storočia dlhý spojovací tunel. V prvej polovici 16. storočia vznikol pod hradom kaštieľ, nazývaný aj

hradný kaštieľ. V roku 1772 vyhorel, v literatúre sa uvádza ako ruina alebo archeologická lokalita. Legenda o Alžbete Bátoriovej

- vydávala sa ako 15-ročná. Už počas manželstva s Františkom Nádašdym, ktorý bol viac preč ako pri mladej žene, začala mučiť

a vraždiť dievčatá. Ako 44-ročná ovdovela, a potom už jej sadizmus nepoznal hranice. V rokoch 1585 až 1610 umučila vyše

600 dievčat a mladých žien bez ohľadu na ich národnosť alebo pôvod. Dejiskom týchto krutých orgií boli Čachtice, ale aj ďalšie

panstvá po celej monarchii. Týrala ich najrôznejším spôsobom, bičovaním, bodaním, pálením rozžeraveným železom na citlivých

miestach, strhávala im nechty alebo ich nechala poliať vodou a zmrznúť. Legendy hovoria dokonca o špeciálnom mučiacom

nástroji, železnej panne, ktorá prebodla svoje obete. Krv z nich mala stekať do pripraveného kúpeľa, v ktorom si grófka Alžbeta

chcela navrátiť mladosť. Takýto mučiaci nástroj sa našiel v rakúskom Lockenhause, a ten v minulosti patril Bátoričke. Jej

pomocníkov Ficka, Ilonu Jó a Dorotu Sentešovú popravili, Alžbeta musela zvyšok života stráviť na Čachtickom hrade. Podľa

legendy ju zamurovali a nechali len úzky otvor, ktorým dostávala jesť. >>> Vchádzame do hradu a so sprievodcom si pozrieme

zrúcaniny Čachtického hradu. Hrad pod správou obce Čachtice je zväčša opravený, s dosť zachovalými hradnými múrmi.

Z hradu je nádherný výhľad do okolia. Po prehliadke hradu pokračujeme zelenou značkou smerom obec Čachtice. Značka vedie

listnatým lesom, mirným svahom ktorým schádza do obce Čachtice. <<< Čachtice - osídlenie Čachtíc v praveku dokazuje

množstvo archeologických nálezov od neolitu až po slovanské sídlisko z 8. až 9. storočia. Písomné pramene ju uvádzajú v

roku 1263 ako Chekche, 1276 – "Chechte", 1299 – Chechte", 1505 – "Csejthe". Pôvodne patrila Nitrianskemu hradu, neskôr

panstvu Čachtického hradu postaveného v prvej polovici 13. storočia. V roku 1392 dostali výsadu zemepanského mestečka

s erbom svätého Ladislava. Turci ich spustošili v roku 1599. Obyvatelia sa pôvodne zaoberali roľníctvom, vinohradníctvom a

remeslami, ktoré rozvinuli najmä habánski usadlíci zo 17. storočia. Roku 1847 sa tu uskutočnilo výročné zhromaždenie Tatrína,

ktorého členovia sa dohodli na spisovnej slovenčine podľa Štúrovej koncepcie. Pozornosť návštevníkov upúta na briežku stojaca

kamenná pevnosť s kaplnkou a kostolom. Najstaršia stavba je gotická kaplnka svätého Antona Paduánskeho z roku 1330.

Vidno však na nej viaceré prvky zhodné so stavbami z veľkomoravského obdobia. Má malé presbytérium so šiestimi rebrami,

ktoré sa na strope zbiehajú do svorníka s trojuholníkovým erbom. Rebrá sú položené na ihlanovitých konzolách. V stene sú dva

oblôčiky. Loď je obdĺžna, na východnej stene má dva väčšie obloky. Povalu tvorí valená klenba so štukovou výzdobou na troch

pároch pilierov. Nad vchodom je drevený chór s maľovanými obrazmi Panny Márie, sv. Štefana a sv. Ladislava, prevezený sem

z hradnej kaplnky. Na vonkajšej severnej stene odkryli v roku 1940 pôvodné gotické okno. Kostol je zasvätený sv. Ladislavovi.

V roku 1681 postavili vežu kostola, ale pre chybné základy ju v roku 1740 zbúrali a postavili novú. Baroková stavba má štyri

podlažia. V roku 1756 v nej bolo šesť zvonov. Západne od kostolnej pevnosti dal postaviť v roku 1668 chorvátsky bán

Mikuláš Draškovič renesančný kaštieľ. Je to jednoposchodová bloková budova s výrazným stredným rizalitom. Na začiatku

18. storočia budovu získali Forgáčovci (Forgách). Pristavili k nej dve krídla, jedno na juhozápade a druhé na severovýchode.

V západnej časti pôvodnej budovy zriadil v roku 1708 biskup Pavol Forgáč kaplnku, ktorú vysvätil 22. októbra 1708 Mikuláš Lipai

(Lippay), novomestský prepošt „sub titulo Patronae Hungariae“. Poslednými majiteľmi bola rodina Čenkayová, ktorá kaštieľ

kúpila v roku 1851 od Mikuláša Forgáča (Forgách). Po roku 1989 sa budova dostala do vlastníctva Trenčianskeho múzea.

Od roku 1960 je v časti budovy na poschodí umiestnené múzeum histórie Čachtíc a Tatrína. Kúria je renesančná prízemná

budova postavená začiatkom 17. storočia ako menšie vidiecke sídlo šľachty. Postavil ju gróf Juraj Druget z Humenného, manžel

Kataríny Nádašdyovej (Nadasdy). Neskôr sa dostala do vlastníctva Andrášiovcov (Andrásy) a Jesenskovcov. Má tvar písmena U,

nad vchodom je oblúkovitý portál s erbom Drugetovcov uprostred. Stĺp na námestí z roku 1742. V prvej polovici 18. storočia

obyvatelia Čachtíc veľmi trpeli nájazdmi rôznych vojsk a tlúp bývalých vojakov, epidémiami a živelnými pohromami, ktoré

predstavovali v čase drevených a hlinených domčekov so slamenými a šindľovými strechami dva hrozné živly – voda a oheň.

V súvislosti s mariánskym stĺpom to boli požiare. V priebehu deviatich rokov bolo 30 ničivých požiarov. Tak 15. apríla 1723 pri

veľkom požiari horela aj strecha kostola. Bolo zrejmé, že požiare okolo roku 1738 niekto zakladal úmyselne. Ľud bol prestrašený,

modlil sa za ukončenie pohrôm a v roku 1741 za farára Jozefa Mackoviča zložil slávnostný sľub – putovať každoročne do Šaštína

a prosiť tam Bohorodičku za odvrátenie častých požiarov. Aby zvýraznili svoje rozhodnutie, v roku 1742 dali občania postaviť

mariánsky stĺp. Na čelnej strane je text (chronostikon). V preklade: „Ku cit hviezdami zdobenej Panny a Matky venujú veriaci

za deväť rokov tridsať raz požiarom postihnutí“. Mariánsky stĺp je vzácna baroková pamiatka. >>> Pozrieme si námestie

s drevenou sochou Bátoričky. Na námestí s si posedíme v reštaurácii, dáme si obed, oddýchneme si a potom pokračujeme domov.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Začiatok trasy na ŽSR Stará Tura.

Vodná nádrž Dubník I.

Miestny kostol v obci Vaďovce.

Obec Vaďovce pohľad zo značky smerom od obce Višňové.

Exteriér hostinca Škulec.

V obci Višňové.

Zrúcaniny Čachtického hradu pohľad z hradného hrebeňa.

Vstup do Čachtického hradu.

Informačná tabuľa Čachtického hradu.

Na dolnom nádvorí Čachtického hradu pri prehliadke s výkladom sprievodcu.

Dolné nádvorie hradu.

Na strednom nádvorí hradu.

V obytnej veži, kde bola uväznená Báthorička.

Ruiny horného hradu.

Drevená socha Báthoričky na námestí obce Čachtice.

Spoločná fotografia na námestí obce Čachtice.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Hrady a zámky A až G / Čachtický hrad /

Fotogaléria – Malé Karpaty / Stará Tura – Vaďovce – Čachtický hrad – Čachtice /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.