KST Krompachy | 15. Stará Tura

Dňa 28.05.2016 uskutočnila sa turistická akcia.

Stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska na Veľkej Javorine.

Usporiadateľ : Redakcia časopisu Krásy Slovenska

KST – Sekcia pešej turistiky

KST Stará Tura

RR KST Trenčín

Mesto Stará Tura

Obec Lubina

Trasa akcie : Stará Tura – Miškech salaš – Holubyho chata – Vaľká Javorina – Holubyho chata – Miškech salaš - Trávniky

Dĺžka trasy : 20,5 km Prevýšenie : 700 m Čas trasy podľa mapy: 6.30 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Muller, Mullerová, Čupaj, Čupajová, Papcun, Hamráková,

Kunová, Furajtár, Kokoruďová, Riemer, Nulasová

Turistická mapa MALE KARPATY – Bradlo č.129 Turistický atlas list č.157,117

Popis trasy :

Trasu začíname v meste Stará Tura žltou značkou smerom Veľká Javorina. <<< Stará Tura - prvá písomná zmienka o

Starej Turej je z roku 1392, keď sa spomína v darovacej listine kráľa Žigmunda ako obec patriaca Čachtickému hradu, ktorý

v tom čase vlastnil Stibor zo Stiboríc a Beckova. Súčasťou čachtického hradného panstva bola Stará Turá až do zániku

feudalizmu v Uhorsku. Rozvoj Starej Turej možno datovať od roku 1467, keď ju kráľ Matej Korvín povýšil za preukázané

zásluhy pri chytení Jána Švehlu na poddanské mestečko (oppidum). Na základe udeleného privilégia boli Staroturania

oslobodení od platenia tridsiatku a iných mýtnych poplatkov vo všetkých krajinách uhorskej koruny. Toto privilégium, ktoré

pomáhalo obchodnej a trhovej činnosti mestečka, niekoľkokrát potvrdili ďalší uhorskí panovníci. Keď chudobná pôda, najmä

na kopaniciach, nestačila uživiť obyvateľstvo, hľadali Staroturania možnosti vo výrobe a predaji po domácky zhotovovaného

dreveného riadu. Popri tejto tradičnej výrobe, ktorá sa zachovala dodnes, je potrebné spomenúť obuvníkov a kožušníkov,

mlynárov, stolárov, tokárov, kováčov i hrnčiarov. Stará Turá mala mlyny, valchy, vyhne, varilo sa tu pivo, pestoval šafrán

a dokonca vyrábal papier. V okolí Starej Turej sa chovalo veľké množstvo kráv, z ktorých mlieka sa po úprave vyrábalo

topené maslo. Staroturania sa preslávili aj ako prví zakladatelia bryndziarní na Slovensku. Starej Turej sa stratami na životoch

i veľkými materiálnymi škodami /mesto takmer vyhorelo/ nevyhli ani udalosti v roku 1948. V histórii mesta nájdete stopy

J.F.Patermanna, J.N.Zimmermanna, A. Pullmana, Augusta Roya, Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Jozefa Hollého

a ďalších osobností. Významné sú snahy sestier Royových - Kristíny Royovej a Márie Royovej - na duchovnom prebudení

svojho národa. Viedli k vzniku abstinentského spolku Modrý kríž, založeného na kresťanských princípoch. Popri výchove

misijných pracovníkov mal i činnosť evanjelizačnú, vydavateľskú a v jeho rámci začala pracovať prvá slovenská diakonia,

ktorá sa neskôr transformovala do samostatného spolku Vieroslava, pod ktorého správou boli aj staroturianske sociálne

ústavy - Útulňa, Chalúpka, Domov bielych hláv. Masív Bielych Karpát bol významným priestorom partizánskeho odboja.

Tragické udalosti druhej svetovej vojny zvlášť poznamenali kopanice Hlavina a Nárcie. Prívlastok "stará" v názve mesta

neharmonizuje s terajším skutočným vzhľadom mesta "Starú" Starú Turú v jej centre pripomína iba niekoľko pamätníkov

histórie: evanjelický a rímskokatolícky kostol, stĺp hanby, bývalý Obecný dom. >>> Je nádherné slnečné počasie s

minimálnou oblačnosťou. Značka spočiatku sleduje asfaltovú cestu až v obci Trávniky zabočí cez lúku do lesa s miernym

pahorkom Brezina. Po prejdení Breziny vychádzame na rozsiahlu lúku odkiaľ je už nádherný výhľad na vrchol Veľká Javorina

a Jelenec. Po prejdení lúky v časti Miškech salaš vchádzame do lesa, ktorým po čase prichádzame k Holubyho chate.

<<< Holubyho chata - je jedinečná nielen svojou polohou, atraktívna pre turistov, ale má i zaujímavú históriu, odohrávajúcu

sa na pozadí dejinných udalostí blízkej Javoriny. Základný kameň chaty bol položený roku 1923. Pomenovali ju z úcty k životu

a dielu evanjelického farára Jozefa Ľudovíta Holubyho /1836 -1923/, ktorý botanizoval v okolí Javoriny. Jeho meno nesie dodnes,

nik sa neodvážil navrhnúť zmeniť ho, alebo ho akokoľvek spochybniť. Jozef Ľudovít Holuby sa narodil v Lubine, kde jeho otec

pôsobil ako evanjelický farár. On sám bol neskôr farárom v Zemianskom Podhradí. Botanizoval v širokom okolí, poznal detailne

rastlinstvo podjavorinského kraja. Bol uznávaný botanik, rok pred smrťou si ho uctili čestným doktorátom Univerzity Karlovej.

Stýkal sa s mnohými českými vzdelancami , napr. Jožom Úprkom, Josefom Klvaňom, či Aloisom Jiráskom. Holuby osobne

vyzýval amerických Slovákov na zbierku, ktorá mala pomôcť k vystavaniu chaty, jej otvorenia sa však nedožil, zomrel

15. júna 1923. Miesto pre Holubyho útulňu vybrali pri silnom prameni horskej vody, kde bol už terén upravený. Na slovenskej

strane stavba vyrástla i z dôvodu pekného výhľadu na Považie, ale i preto, aby bola krytá proti silnému severozápadnému vetru.

Tak ako staviteľ Josef Jirásek z Uherského Brodu sľúbil, do roka bola chata postavená, slávnostne ju otvorili 6. júla 1924.

Jedinečný archívny materiál k výstavbe prvej chaty sa nachádza v Státním archíve v Uherském Hradišti. Prvým správcom bol

František Vostřel, po ňom Karel Havlíček z Kralup, od roku 1926 Alois Zálešák z Uherského Brodu. Chata však slúžila turistom

iba dva roky, 6. decembra 1926 zhorela do tla, zostali iba kamenné základy a murovaný komín. Chatára, ktorý sa akoby

zázrakom zachránil spolu s celou rodinou, v zime prichýlili v Květnej, na leto už zostal bývať v prístavbe stajní, ktoré sa

dokončovali a slúžili i ako príležitostný nocľah turistom. V júli 1928 bol položený základný kameň novej chaty. Projekty , uložené

v Štátnom archíve Trenčín, sú už z roku 1927, podpísaný je na nich známy pražský architekt František Svoboda, staviteľom bol

Jozef Hanuš z Uherského Brodu. Slávnostne otvorená bola 22. júna 1930, ale skolaudovaná o rok skôr v zime. Zaujímavo bol

vybavený interiér - každý odbor Slováckej aj Považskej turistickej župy, ako i kúpele Trenčianske Teplice a Luhačovice si

rozdelili zariadenie izieb. Chata lákala turistov, o rok sa už na priľahlej lúke konali lyžiarske preteky. Po roku 1939 a rozpade

Československa bola Holubyho chata miestom dramatických udalostí, cez hranice Protektorátu boli napríklad prevádzaní českí

vlastenci, ktorí sa nezmierili s okupáciou svojej domoviny. Chata bola majetkom Klubu českých turistov v Uherském Brode,

ale stála na slovenskom území, rozhraničovacia komisia mala problém s posunom hraníc na tomto mieste. Chatu počas SNP

občas využívali partizáni, pôsobiaci v oddieli Hurban- Uher. V apríli 1945 bola nakrátko obsadená nemeckým vojskom, ale to

po postupe frontu odišlo. Keď sa v septembri 1945 konal Národný zjazd československej vzájomnosti na blízkej Javorine, chata

zažila všetky vtedajšie politické osobnosti- Zdenka Fierliengera, Bohumila Laušmana, účastníkov povstania.Za socializmu

viackrát zmenila majiteľov- vlastníkmi boli Stredoslovenské hotely Ružomberok, Turista, národný podnik Piešťany, Reštaurácie

a jedálne Trenčín. Tie financovali v roku 1968 rozsiahlejšiu rekonštrukciu celej chaty, vodovod i kanalizáciu. Po roku 1989 kúpil

chatu Miroslav Masaryk, od novembra 2006 je majiteľom Miro Martinček, ktorý vracia Holubyho chate nielen jej niekdajšiu

podobu, napríklad prístavbou architektonicky zaujímavého vstupu, ale i historickú vážnosť. Na priečelí chaty sa jeho zásluhou

skvie nová busta Jozefa Ľudovíta Holubyho, od akademického sochára Stana Mikuša. Chata prechádza za plnej prevádzky

náročnou rekonštrukciou, upravovať plánuje i okolie tak, aby prilákala čo najviac turistov z moravskej i slovenskej strany hraníc.

Historická „útulňa“ si nákladnú stavebnú opravu určite zaslúži. >>> Pri chate sa už nachádza množstvo turistov ktorý sa

zúčastnia stretnutia čitateľov časopisu Krásy Slovenska na Veľkej Javorina. Pri chate je prezentácia účastníkov. Je tu

pripravených viacero stánkov s remeselnými výrobkami a občerstvením. Nad chatou je postavená tribúna na ktorej sa

uskutočnilo privítanie účastníkov, krátke hudobné vystúpenia a bola odovzdaná štafeta KST Svidník, kde sa uskutoční stretnutie

v roku 2117. Po čase vychádzame na vrchol Veľkej Javoriny, kde sa nachádza vysoký stožiar vysielača. <<< Veľká Javorina

(969,8 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Biele Karpaty, nachádza sa v jeho juhozápadnej časti. Z geologického hľadiska je masív

Veľkej Javoriny tvorený paleogénnym flyšom, v ktorom sa striedajú hrubšie vrstvy pieskovca s tenšími vrstvami ílovitých bridlíc.

Vrchol sa nachádza na slovenskej strane a má tvar širokého plochého chrbta. Je odlesnený a pokrytý je rozsiahlou lúkou.

Veľkou Javorinou prebieha štátna hranica medzi Slovenskom a Českom. Dané územie výrazne podlieha ľudským zásahom.

Na vrchole stojí vysielač Veľká Javorina, z dolín sem smeruje asfaltová komunikácia – rovnako z moravskej ako aj slovenskej

strany. Veľká Javorina je aj vyhľadávaným lyžiarskym strediskom. Vleky sú postavené najmä na slovenskej strane. Na slovenskej

strane stojí aj viacero súkromných chát rovnako ako aj najznámejšia a verejnosti prístupná – Holubyho chata. Veľká Javorina je

oddávna považovaná za jeden zo symbolov svedčiacich o dobrých vzťahoch medzi Čechmi a Slovákmi o čom svedčí i kameň na

vrchole Javoriny s nápisom: „Tu bratia vždy sa stretať budú.“ Na Veľkej Javorine sa nachádza Prírodná rezervácia Veľká Javorina.

Kyslé pôdy na flyši vytvárajú podklad pre zachovalé lesné spoločenstvá. Lesy sa tu vyznačujú prirodzeným zmladením so znakmi

pôvodnej štruktúry porastov. V tejto polohe vystupujú ako klimaxové spoločenstvá s málo zmeneným genofondom v 4 – 6

vegetačnom stupni. Flóra. Les je pôvodného druhového zloženia – bučiny a javorové bučiny, ale je poznačený dlhodobým

hospodárením, preto nemá štruktúru pralesa, hlavne čo sa týka vekového rozvrstvenia stromov. Stromy tu majú približne rovnaký

vek, hrúbku a výšku. Chýba tu aj väčšie zastúpenie „mŕtveho“ dreva, ktoré patrí k základným indikátorom pralesa, kde môže jeho

podiel dosiahnuť až 30%. Aj napriek tomu sa tu vyskytujú vzácne rastliny ako je mliečivec alpínsky – jediná lokalita

vysokohorského druhu v Bielych Karpatoch. Z bežnejších lesných druhov je tu aj bohatá populácia snežienky, mesačnice

trvácej a chochlačky dutej. Živočíchy sú štandardne zastúpené poľovnou zverou ako jeleň lesný, srna hôrna, diviak lesný a

iné. Občas zablúdi aj medveď hnedý. Z menších, menej viditeľných, ale o to vzácnejších živočíchov sa tu vyskytuje fuzáč alpský,

fuzáč bukový - trávia odumierajúce drevo drevo. Vyskytujú sa tu aj ďalšie vzácne druhy, pre ktoré slovenské názvoslovie nemá

pomenovanie. Okolo lesných potôčikov a studničiek sa zdržiava salamandra škvrnitá, kunka žltobruchá. V korunách stromov

môžeme zahliadnuť ďatľa bielochrbtého a muchárika bielokrkého. >>>. Z vrcholu je nádherný kruhový výhľad. Na juh pod nami

sa rozprestiera smerom na juhozápad Myjavská pahorkatina. Na juhu je vidieť hrebene Malých Karpát. Západným smerom sa

tiahnu Biele Karpaty. Severovýchodným smerom pokračuje hrebeň Bielych Karpát na vrchol Malej Javoriny. Z vrcholu

pokračujeme červenou značkou západným smerom po hrebeni na nižší vrchol kde sa nachádzajú pamätné tabule na stretnutia

Čechov a Slovákov na vrchole Veľkej Javoriny. <<< Javorina bola oddávna horou národnou - pod jej úpätím, na lúke pri

horskom prameni sa dávno pred postavením chaty konali pamätné, historické stretnutia národovcov. Hoci ňou prechádza

hranica, nikdy nerozdeľovala, ale po celé stáročia spájala. Po prvýkrát sa tu Slováci zišli v roku 1845 na podnet

Samuela Jurkoviča, učiteľa v Sobotišti, aby oslávili vydanie prvého čísla Slovenských národných novín redigovaných Ľ. Štúrom,

na tajných schôdzkach rečnil Jozef Miloslav Hurban. Maďarskí žandári sliedili po všetkých takýchto zhromaždeniach a výletoch,

aby ich včas rozohnali. Konali sa tu pravidelné tábory slovenského a moravského ľudu, v roku 1882 sa verejne deklarovala

potreba československej vzájomnosti. Aj po prevrate sa tu stretávali oba národy, na prvom výlete, „sneme drobných

pracovníkov“ v roku 1922, organizovanom Štefanom Svetským z Moravského Lieskového sa už hovorilo o nutnosti postaviť

novú útulňu pod pamätnou Javorinou. Ten vyzval na prvú verejnú zbierku na chatu. Zásluhou Klubu československých turistov

v Uherskom Brode na čele s aktívnym Ferdinandom Prágerom dostala myšlienka postaviť na temene Javoriny útulňu jasnejšie

kontúry. Nápad vzišiel aj z čisto praktického hľadiska- na Javorine návštevníkov vždy prekvapil silný lejak, nemali sa kde skryť,

chata mala poskytnúť útočisko v čase nepohody - v lete turistom a v zime lyžiarom. >>> Prezrieme si tabule, urobíme si

spoločnú fotografiu a vrátime sa k Holubyho chate. Po príchode k chate sa spustil poriadny lejak, ktorý asi po polhodine prestal

a slnko si našlo cestu pomedzi mraky. Mnoho turistov už neostalo na program ale schádzalo ako mi nami dole, podľa toho

skadiaľ vychádzali na Veľkú Javorinu.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Žltá značka vychádza popod železničnú trať z mesta.

Lesíkom vystupujeme vrcholček Breziny.

Rozsiahla lúka smerom na Miškech salaš v pozadí sa tiahne hrebeň Veľkej Javoriny so stožiarom vysielača.

Účastníci stretnutia čitateľov časopisu Krásy Slovenska pri Holubyho chate.

Stánok s remeselnými výrobkami miestneho remeselníka.

Účastníci stretnutia čitateľov časopisu Krásy Slovenska pri Holubyho chate.

Tribúna z ktorej sa uskutočnili príhovory k účastníkom stretnutia.

Účastníci stretnutia čitateľov časopisu Krásy Slovenska pri Holubyho chate.

Tribúna z ktorej sa uskutočnili príhovory k účastníkom stretnutia.

Účastníci stretnutia čitateľov časopisu Krásy Slovenska pri Holubyho chate.

Tribúna z ktorej sa uskutočnili príhovory k účastníkom stretnutia.

Účastníci stretnutia čitateľov časopisu Krásy Slovenska pri Holubyho chate.

Na vrchole Veľkej javoriny v pozadí stožiar vysielača.

Pri pamätníku stretnutia Čechov a Slovákov na Veľkej Javorine.

Vrchol Veľkej Javoriny so stožiarom vysielača.

Mohutnosť stromov pod Veľkou Javorinou.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Javorníky, Kysuce / Stará Tura – Veľká Javorina /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.