KST Krompachy | 13. Vojkovská 25.

Dňa 23.04.2016 uskutočnila sa turistická akcia.

Vojkovská 25 – ka.

Usporiadateľ : KST Sľubica Vojkovce

Trasa akcie : Vojkovce – Sedlo Predky – Sľubica – Rajtopiky – Rudník – Sedlo Branisko –

Motorest Branisko – Sedlo Predky - Vojkovce

Dĺžka trasy : 25 km Prevýšenie : 1000 m Čas trasy podľa mapy: 7.00 hod

Členovia KST MŠK : Muller, Gengeľ, Papcun, Rimer, Nulasová, Neubeller

Nečlenovia KST MŠK : 1 účastník

Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy č.125 Turistický atlas list č. 100, 140

Popis trasy :

Trasu začíname v obci Vojkovce zelenou značkou smerom sedlo Predky. <<< Vojkovce patria najstarším spišským obciam so

slovanským osadením. Už koncom 13. Storočia sa v listinách uvádzajú ako dedina ( VILLA VOYK 1290. ) Neskoršie

pomenovanie má viac podôb napríklad Wykfoula, Woyk, Wojkenadorf, Wojkovce, Vojkócz, Vojkfalva. Spočiatku patrili rodu

Žehranských (Szigray) zo Źehry, od 16. storočia boli súčasťou hradného panstva Spiš. V 17. storočí ich majitelia Spišského hradu

Čákiovci zálohovali rodine Holló. V strede obce na malej vyvýšenine sa nachádza malý cintorín. Pôvodne to bola okrajová časť

obce. Miesto po malej kaplnke si obyvatelia zvolili pre stavbu nového chrámu. Kostol svätého Bartolomeja sa začal stavať

v roku 1990, vysvätený bol v roku 1992. O dva roky potom architekt za toto dielo bol ocenený prestížnou cenou Spolku

architektov Slovenska a Fondu výtvarných umení – Cenou Dušana Jurkoviča. V kategórii architektonickej tvorby získal cenu

práve architekt Rybarčák za zrealizovanie diela „ Rímsko-katolícky kostol svätého Bartolomeja vo Vojkovciach“ a to za výnimočné architektonické hodnoty. >>> Pri kostole zabočíme vľavo po širokej ceste smerom do doliny. Počasie je zamračené s vysokou

oblačnosťou a dosť choadno. Postupujeme hore dolinkou. Za rampou značka odbočí z cesty a pokračuje okolo potôčika hore

dolinou, ale mi pokračujeme ako zvyčajne ďalej po ceste. / Chodník ktorým vedie značka v prípade zlého počasia je dosť

nebezpečný, preto odporúčam neodbočiť z cesty a pokračovať stále po ceste, po chvíli budeme križovať značku ktorá prichádza

sprava, vyjdeme na skládku dreva kde už pokračujeme žltou značkou z Richnavy smerom na Sľubicu. / Prichádzame na lúku

v sedle Predky. Vpravo na začiatku lúky na drevenej tabuli je napísaná prosba lesa. Postoj, prečítaj si prosbu lesa a rešpektuj ju.

Na lúke pokračujeme vľavo cestou do lesa. Vpravo pokračuje výstavba dreveného prístrešku. Pokračujeme cestou a po chvíli

zabočíme vľavo do svahu. Pred nami je strmší výstup úzkym chodníkom ktorý vedie rovno hore. Po zdolaní strminy prichádzame

k polomu pred dlhou a úzkou lúkou pred vrcholom Sľubice. Tu už začína fúkať studenší vietor. Pod vrcholom sa nachádza ďalší

polom z tohto dôvodu je chodník preznačený vľavo, obchádza vrchol a vychádza priamo k informačnej tabuli na vrchole.

Na vrchole už fúka silnejší studený vietor. Z vrcholu Sľubice je nádherný výhľad do širokého okolia. Vľavo sa začína

Bielou skalou, začiatok hrebeňa Galmus nad Krompachmi, ktorý sa tiahne až po Vranie vrchy. Za Galmusom sa tiahne

hrebeň Volovských vrchov, pokračujú obrysy Vraních vrchov, za nimi sa vypína Kráľová hoľa začiatok hrebeňa Nízkych Tatier.

Horizont prechádza vpravo na siluetu hrebeňa Západných Tatier, postupne zubatý hrebeň Vysokých Tatier končiaci hrebeňom

Belianských Tatier. Pred nimi tajomné a nepoznané Levočské vrchy, končiac na hrebeni Braniska a to Smrekovicou a Patriou.

Pred nami sa rozprestiera Hornádska kotlina so svojím klenotom pod Sľubicou. Najväčšia travertínová kopa v strednej Európe

Dreveník, najväčší hrad v strednej Európe Spišský hrad a historická Spišská kapitula. Polom umožnil výhľad na Šarišskú stranu.

V pozadí sa nachádza typická silueta okolia Prešova. Vľavo je Lysá Stráž, Stráž, vpravo je Kapušiansky hradný kopec, pred

nimi vľavo silueta Šarišského hradného kopca. Z vrcholu pokračujeme vpravo cestou dolu lesom, po vyjdení z lesa je pred

nami železný Slovenský kríž Na skale za ním je vidieť vľavo Smrekovica, vpravo Patria. Po vyjdení z dolinky na hrebeň a

otočení sa je vidieť pred sebou Širockú brázdu, s obcou Víťaz a Ovčie nad nimi vpravo je vrchol Roháčky. V pozadí typická

silueta okolia Prešova. Vľavo je Lysá Stráž, Stráž, vpravo je Kapušiansky hradný kopec, pred nimi vľavo silueta Šarišského

hradného kopca. Pokračujeme značkou cez lúku až prichádzame na lesný polom. Odtiaľ sa nám naskytá výhľad podobný

ako zo Sľubice. Pred nami je hornádska kotlina so všetkými jej dominantami a pozadím. Lepší je však pohľad na Dúbravu.

Značka vedie krajom polomu, zabočí doprava cez les prichádza k Suchému hrbu, kde odbočí vpravo dole strmším zostupom

na cestu, pokračuje vľavo cestou ktorá východným a severným svahom obchádza Suchý hrb až schádza do sedla Humenec.

Zo sedla Humence krátkym trochu strmším výstupom zo sedla vystúpime na hrebeň Rajtopiky. Krátky ale o to krajší hrebeň

tvorený vápencovým podložím vystupujúcim na povrch. Je tvorený rôznymi kolmými stenami, menšími a väčšími vežičkami a

rôznymi prírodnými útvarmi. Hrebeň ukrýva veľmi pekný prírodný útvar – nádherné skalné okno. Pri skalnom okne nad

chodníkom smerom na Rudník sa nachádza krátka jaskynka. Postupne prechádzame chodníkom ktorý vedie západným

svahom hrebeňa. Na niektorých miestach odbočujú chodníčky na skalnaté steny odkiaľ je výhľad do Hornádskej kotliny.

Najkrajší chodník je na jar, keď južné svahy sú porastené vzácnymi teplomilnými rastlinami. Schádzame do sedla a krátky

strmým výstupom vystupujeme na Rudník. Vrchol Rudníka z južnej a východnej strany nie je porastený lesom umožňuje

pohľad do doliny ktorou vedie cesta zo Širokého do sedla Braniska. Prechádzame skalnatým vrcholom Rudníka, chodník

vchádza do lesa a vedie hrebeňom po chvíli bočným svahom až prídeme k vysielaču pod Rudníkom. Pokračujeme po ceste,

chodník odbočí vľavo lesom vedie až na lúku nad sedlom, po krátkom zostupe prídeme na hlavnú cestu v sedle

Branisko / Chvalabohu /. Podľa ľudového podania názov sedlo dostalo podľa výroku furmanov, ktorý keď došli do sedla

si vydýchli „ Chvalabohu sme hore “. Zo sedla pokračujeme vpravo modrou značkou po ceste smerom Široké. Táto značka

v starších mapách nie je vyznačená. V motoreste Branisko si oddýchneme, občerstvíme sa dobrou kapustovou polievkou

a po chvíli pokračujeme po ceste smerom Široké. Pri mostíku zabočíme vpravo do doliny. Postupujeme hore dolinkou,

popod Peklisko, vľavo cesta obchádza Brezovú, prechádza Francovou dolinou a stále sledujúc vrstevnice stúpa smerom

do sedla Predky. V sedle fúka silnejší vietor. Zo sedla Predky pokračujeme zelenou značkou smerom do Vojkoviec. /

V prípade zlého počasia odporúčam pokračovať žltou značkou po ceste až na skládku dreva kde opustíme značku a

pokračujeme vpravo po ceste až do Vojkoviec /. V obci ukončime trasu.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Pred krčmou v obci Vojkovce.

Novo stavaný prístrešok v Sedlo Predky.

Chvíľka oddychu pri prístrešku v sedle Predky.

Na vrchole Sľubice.

Hornádska kotlina pohľad z vrcholu Sľubice.

Na vrchole Sľubice.

V sedle Humance.

Skalné okno v hrebeni Rajtopiky.

Dominanta hrebeňa Branisko – Poniklec alpinský.

Prvosienká jarná v hrebeni Rajtopiky.

Dolinka z obce Široké smerom sedlo Branisko pohľad z hrebeňa Rajtopiky.

Veža vysielača pod vrcholom Rudník.

V sedle Predky.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Krompachy - Predky /

Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sľubica /

Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Rajtopiky - Rudník - Sedlo Branisko /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.