Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.
|
Dňa 27.05.2016 uskutočnila sa turistická akcia.
Stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska na Veľkej Javorine.
Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy
Trasa akcie : Mohyla M. R. Štefánika – Dlhý vŕšok – Priepasné - Polianka – Jandová dolina – Mohyla M. R. Štefánika
Dĺžka trasy : 15 km Prevýšenie : 445 m Čas trasy podľa mapy: 5.30 hod
Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Muller, Mullerová, Čupaj, Čupajová, Papcun, Hamráková,
Kunová, Furajtár, Kokoruďová, Rimer, Nulasová
Turistická mapa MALÉ KARPATY – Bradlo č. 129 Turistický atlas list č. 156, 198
Popis trasy :
Trasu začíname na parkovisku pod mohylou M. R. Štefánika zelenou značkou smerom k mohylou M. R. Štefánika. Je pekné
slnečné počasie s riedkou oblačnosťou. <<< Myjavská pahorkatina je geomorfologický celok na západnom Slovensku.
Najvyšším vrchom je Bradlo (543,1 m n. m.). Z geomorfologického hľadiska je súčasťou subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty
a oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Jediným geomorfologickým podcelkom sú Brančské bradlá. V starších členeniach
zahŕňala Myjavská pahorkatina aj Chvojnickú pahorkatinu. Myjavská pahorkatina patrí do skupiny flyšových pohorí aj keď
geologická stavba oblasti je relatívne pestrá. Západná časť je budovaná ílovcami, siltovcami, pieskami, pieskovcami, štrkmi
a zlepencami z obdobia spodného miocénu. Východná časť je rôznorodejšia. Okrem spomenutých hornín (v najvýchodnejšej časti)
sa v severnej časti vyskytujú pieskovce, zlepence, ílovce obdobia vrchnokrieodvého až paleocénneho veku (tzv. brezovská
skupina) a tiež obdobia paleocén až spodný eocén (tzv. myjavská skupina). Bradlové pásmo tvorí hranicu s flyšovými horninami
na severe. Severná časť Myjavskej pahorkatiny je budovaná pieskovcami, ílovcami, zlepencami obdobia eocénu až oligocénu,
tieto horniny sú súčasťou flyšového pásma. južnejšie potom slieňmi, vápencami, pieskovcami a zlepencami vrchnej kriedy.
Najjužnejšiu časť už budujú vápence a dolomity, čiastočne bridlice a pieskovce obdobia stredného až vrchného triasu, ktoré
patria hroniku. Z hydrologického hľadiska patrí menšia západná časť k povodiu Moravy (odvodňuje rieka Myjava s Brezovským
potokom), východná časť prináleží k povodiu Váhu (je odvodňovaná prostredníctvom potokov Kamečnica, Jablonka s Tŕstím
a Kostolníkom, najjužnejšia časť Holeškou). Myjavská pahorkatina patrí k nízkym, rozpojeným pohoriam, čo umožnilo vznik
kopaničiarskeho osídlenia. Je súčasťou Myjavsko-bielokarpatskej oblasti rozptýleného osídlenia a jej Myjavskej podoblasti.
Vnútri pahorkatiny sa nachádzajú tri mestá: Myjava, Stará Turá a Brezová pod Bradlom. Má približne 40 000 obyvateľov.. >>>
Vystupujeme hore lúkou na ktorej sú umiestnené informačné tabule. Pred nami na vrchole svieti mohyla vytvorená z bieleho
travetínu z lomu v Spišskom Podhradí. Vystupujeme širokými schodmi na spodnú terasu. <<< Mohyla Milana Rastislava
Štefánika sa nachádza na vrchu Bradlo v Myjavskej pahorkatine, dominujúcom kraji svojou nadmorskou výškou 543 metrov,
nad cestou medzi mestom Brezová pod Bradlom a Košariskami. Je v katastrálnom území mesta Brezová pod Bradlom.
Generál Štefánik tragicky zahynul 4. mája 1919 pri návrate do vlasti neďaleko Ivanky pri Dunaji. O týždeň neskôr ho pochovali
spolu s jeho talianskou posádkou nad jeho rodnými Košariskami na Bradle. O päť rokov po jeho smrti bol položený základný
kameň pamätníka navrhnutého architektom Dušanom Jurkovičom. Na vybudovanie pamätníka bola vyhlásená národná zbierka
, v ktorej sa vyzbieralo dva milióny korún. Mohylu slávnostne odhalili 23. septembra 1928. Charakteristická bielo sa skvúca
terasovitá stavba so štyrmi obeliskmi predstavuje typickú čistotu architektonického prejavu Dušana Jurkoviča v zosúladení
s okolitou krajinou. Celá stavba je postavená z travertínových blokov. Po čelných a bočných schodiskách sa dá vykráčať až
k hrobu velikána slovenských dejín. Na tumbe (vlastnom náhrobku) sú umiestnené štyri dosky s nápismi, ktoré v poradí
juh-východ-sever-západ znejú:
Čs. minister a generál dr. Milan R. Štefánik 21. júla 1880 4. mája 1919
Zahynul pádom lietadla dňa 4. mája 1919 pri Bratislave
S ním kráľ. taliansky serg. U. Merlino a sol. G. Aggiunti
Veľkému synovi oslobodený národ československý
Celá mohyla bola reštaurovaná v rokoch 1988–96, dovtedy chátrajúca národná kultúrna pamiatka. Tumba bola v týchto
rokoch už tak napadnutá zlými poveternostnými vplyvmi, že pôvodné vavrínové vence museli byť nahradené vernými kópiami
vysekanými do talianskeho mramoru. Pôvodný travertínový lom bol už na Slovensku uzatvorený. Takisto boli rozobraté dlažby
a znovu položené na sanované podložie s drenážami. Celé okolie diela bolo čiastočne odhalené do okolitého priestoru
výrubom niekoľkých tzv. náletových drevín, ktoré za posledných skoro 30 rokov zakrývali pohľad na mohylu. Z pomníka je
krásny výhľad do kraja okolitých kopaníc. >>> Po mohyle sa už pohybujú viacerý turisti. Z vrchnej terasy je pekný výhľad
do okolia. Na sever je vidieť Myjavskú pahorkatinu s hrebeňom Veľkej Javoriny. Juhovýchodným smerom je vidieť
Brezovú pod Bradlom v pozadí sa rozprestierajú Brezovské Karpaty. Pokračujeme ďalej zelenou značkou nízkym listnatým
lesom. Les prechádza do rozsiahlych lúk v časti Široké Bradlo. Pred nami sa rozprestiera mierne zvlnená pahorkatina so
širokým výhľadom ktorou prichádzame do obce Priepasné. <<< Obec Priepasné má údajne meno od slova „pasenie“.
Ako samostatná obec vznikla až v roku 1957, kedy sa odčlenila od susednej obce Košariská. Meno obce úzko súvisí s
menom materskej obce Košariská, kde údajne v dávnej minulosti boli košiare pre ovce a práve tieto ovce sa cez naše
terajšie územie prepásali - pásli. Od tohto názov Priepasné. Nezasvätení mnohokrát v písme používajú názov Priepastné,
ako by pomenovanie bolo odvodené od slova priepasť. Korene obce siahajú veľmi hlboko do histórie. Jej vek sa odhaduje
na 400 - 500 rokov vychádzajúc z povesti, podľa ktorej prvými obyvateľmi bola rodina, utekajúca pred Turkami. A najväčšie
turecké vpády na naše územie zaznamenávajú dejiny roky 1500 - 1600, teda roky, na ktoré sa naša povesť vzťahuje
a ktoré by mohli potvrdiť jej pravdivosť. Podľa tejto povesti utekal istý garbiar menom Potúček i so svojou rodinou z
Liptovského Mikuláša pre Turkami. Išiel dlho cez hory, doliny, až sa zastavil nad úbočiami a vrchmi terajšej obce a neobývané
vzdialené miesto sa mu zapáčilo. Usadil sa teda v mieste, ktoré sa dnes volá u Potúčkov, vyučil svojich štyroch synov
garbiarstvu a tak položil základ garbiarskeho cechu v Priepasnom. Synovia si neskôr priviedli nevesty, založili rodiny a svoje
remeslo prenášali na ďalších potomkov. Garbiarsky cech Potúčkov sa začal snubne rozvíjať a domácim garbiarom sa tu veľmi
dobre darilo. Tak sa stal niektorý z týchto potomkov menom Potúček majstrom cechu garbiarskeho a bol veľmi bohatý, ba
bohatší ako známi a slávni garbiari susednej Brezovej. Jeho vzrastajúce bohatstvo vzbudilo závisť i u domácich garbiarov,
ktorí ho začali podozrievať z osobného obohacovania sa. Zo strachu pred nimi rozhodol sa majster Potúček ukryť časť svojich
úspor. Poslal preto svoju slúžku Chudarovú z Batíkovej, aby mu išla zakopať jednu truhličku pod istý starý košatý dub.
Zvedavá slúžka však truhličku otvorila a na svoje veľké prekvapenie tam našla veľa zlatých mincí. Dlho nerozmýšľala,
peniaze vzala a pod dub zakopala už len prázdnu truhličku. Neskôr sa táto slúžka vydala do Minárčiných, kde zakúpila okolité
pozemky a stali sa tam i so svojou rodinou najbohatšími gazdami na okolí. Toľko hovorí ľudová povesť o prvých obyvateľoch
a zároveň zakladateľoch obce Priepasné. Pravdivosť tejto povesti by mohla potvrdiť i skutočnosť, že v Liptovskom Mikuláši,
odkiaľ prišiel garbiar Potúček, naozaj prekvitalo garbiarstvo v rokoch 1500 - 1600, a to v čase, kedy Turci plienili toto okolie
a dávali tak podnet obyvateľstvu k hromadným útekom zo svojho rodiska. Ďalším dôkazom osídľovania obce je pamätná
tabuľa na pomníku, postavenom v roku 1938, na pamiatku zhromažďovania sa evanjelikov v čase náboženského útlaku po
roku 1733, kedy už obec musela mať viacej obyvateľov. O tejto pamätnej tabuli ako historickej pamiatke je spomenuté v
rubrike historické a kultúrne pamiatky obce. Postupné začiatky rozrastania sa obce sú datované ako súčasť Brezovej, pretože
Priepasné spolu s Košariskami patrili k Brezovej až do roku 1926. Cirkevne sa však Košariská-Priepasné odpojili od Brezovej
už v roku 1870, kedy Košariščania dali na súdne trovy v Prahe stopäťdesiaťtisíc, aby dostali povolenie vytvoriť si samostatnú
cirkevnú obec, nezávislú od Brezovanov. >>> Pokračujeme ďalej okolo lesa, za chvíľu prichádzame k prístrešku so stolom.
Po chvíli lúkami vchádzame do obce Polianka. <<< Obec Polianka osídlenie obce sa datuje do obdobia reformácie a
náboženského útlaku, kedy sa utečenci z Čiech usadzovali v odľahlých častiach Myjavska, teda Polianky, najmä v okolí
prameňov s vodou. Takto boli utvorené i časti našej obce - kopanice. Relief katastra obce symbolizuje i povesť o vzniku názvu
obce Polianka - prví osadníci sa usadili v dnešnej lokalite u Sadákov, ktorá má tvar jamy a svoje majetky identifikovali "od
pol jamky nahor a od pol jamky nadol" t.j. poljamka a v myjavskom dialekte sa skomolene udomácnilo Polianka. Hoci obec
Polianka vznikla až v roku 1955 odčlenením od Myjavy, najstarší písomný záznam o existencii našej obce je z
prelomu 16. a 17. storočia z roku 1611. Superintendent evanjelickej cirkvi Izák Abrahamides, pre Nitriansku, Bratislavskú
a Tekovskú stolicu, pri vizitácii myjavskej cirkvi v roku 1611 uvádza, že myjavský farár mal tri role. Jednou z nich bola tzv
Mišárovská pri Polianke. Táto roľa sa ešte aj dnes nazýva "Kňazová". Ďalší písomný záznam je tiež z roku 1611. Zo
zachovaného urbára nadášdyovskej časti čachtického panstva sa dozvedáme, že myjavský poddaní mali zakázané používať
medzi inými i les "Pod Poliankou". Centrum obce je Dolná Polianka, kde sú sústredené Obecný úrad, kultúrny dom, požiarna
zbrojnica, vodojem, školská budova - t.č. využívaná ako klub dôchodcov a klub mládeže. Ľudové tradície, remeslá a výroba
tradičných kopaničiarskych výrobkov zaniká. V starších domácnostiach sa však dodržujú ešte dávne zvyky, najmä na
Vianoce a pri rodinných udalostiach s varením a pečením „starodávnych jedál“ i jedál sezónnych napr. „cestenice, koblihy,
šmidková polievka“a iné. >>> Na terase pred krčmou ktorá je zatvorená, si oddýchneme, občerstvíme sa a pokračujeme
ďalej červenou značkou ktorá je súčasťou magistrály ktorá sa tiahne naprieč Slovenskom. Značka vedie opäť rozsiahlymi
lúkami. Profil terénu je mierne zvlnený. Postupne sa strieda mierny lesík s lúkami. Po čase schádzame do Jandovej doliny,
kde sa nachádza opravená budova starej kopaničiarskej školy. <<<Penzión Stará škola – názov prezrádza , že táto budova
pôvodne bola naozaj školou. Bola postavená v roku 1904 ev. cirkevným zborom v Brezovej. Pred jej vybudovaním sa deti
učili v súkromnej chalúpke, v skromný podmienkach takzvanej nutnej školy. Svojho učiteľa, ktorým bol obyčajne jeden
chudobnejších gazdov, rodičia platili sami a vyučovalo sa zvyčajne od novembra do marca. Počas ostatných mesiacov boli
deti doma a museli pomáhať pri hospodárstve. Os roku 1904 už neškolený gazdovia vyučovať nemohli, preto sem chodili
učitelia 2 – 3 týždenne z Brezovej. Takto sa v škole vyučovalo do roku 1910, kedy nastúpila diplomovaná učiteľka Ida
Suchánková. Škola bola v roku 1972 zrušená pre malý počet žiakov. >>> Z Jandovej doliny začína mierny výstup k
parkovisku. Prechádzame okolo nenápadných skalných stien vedľa chodníka, ktoré sa nachádzajú v nízkom listnatom
poraste, ktorý je miestami prerušovaný neveľkými lúkami. Prichádzame k chate Bradlo kde sa občerstvíme a končíme
trasu na parkovisku. Ukončili sme nenáročnú trasu ktorá prechádzala mierne zvlnenou veľmi peknou krajinou
Myjavskej pahorkatiny.
-
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Západná strana mohyly M. R. Štefánika na Bradle prístupná od parkoviska.
-
-
Východná strana mohyly M. R. Štefánika v pozadí sa vypína tumba ( vlastná hrobka ).
-
-
Východná strana mohyly M. R. Štefánika.
-
-
Nádherná lipa v obci Dlhy vŕšok.
-
-
Chvíľka oddychu pod prístreškom pred obcou Priepasné.
-
-
V obci Polianka.
-
-
Obec Polianka pohľad z červenej značky.
-
-
Budova penziónu Stará škola opravená zo starej kopaničiarskej školy.
-
-
Na chodníku pred výstup na parkovisko pod mohylou M. R Štefanika.
-
-
Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Kultúrne pamiatky / Mohyla M. R. Štefánika /
Fotogaléria – Malé Karpaty / Mohyla M. R. Štefánika – Polianka /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.
-
-
-
|