KST Krompachy | 19. Turá Lúka - hrad Branč

Dňa 28.06.2016 uskutočnili sme turistickú akciu.

Turá Lúka – hrad Branč – Podbranč - Sobotište.

Usporiadateľ : Vlastná

Trasa akcie : Turá Lúka – hrad Branč – Podzámok – Odbranč - Sobotište

Dĺžka trasy : 14 km Prevýšenie : 365 m Čas trasy podľa mapy: 3.30 hod

Účastníci akcie - správca web stránky : Šlacký, Šlacká

Turistická mapa MALÉ KARPATY – Bradlo č. 129 Turistický atlas list č. 155, 156

Popis trasy :

Trasu začíname v Turej Lúke miestnej časti mesta Myjava z autobusovej zastávky modrou pásovou značkou smerom obec

Sobotište. Je pekné slnečné počasie s riedkou oblačnosťou. <<< Turá Lúka je mestská časť mesta Myjava v

Myjavskej pahorkatine, na hornom toku rieky Myjava. Leží na ceste II. triedy č. 581, 3 km na západ od centra mesta. Je to

pôvodne kopaničiarska obec. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1580, patrila panstvu hradu Branč. V roku 1672 tu

došlo k vzbure proti násilnej rekatolizácii. Narodil sa tu architekt Dušan Jurkovič (1868-1947) a pôsobili

Samuel Jurkovič (1769-1873) a jazykovedec Daniel Krman (1663-1740). V obci stojí tolerančný klasicistický kostol z

roku 1793 a pamätník na pamiatku 25 popravených evanjelikov (27. 7. 1672). Zachovali sa tu niektoré ľudové zvyky

(piesne, hry, zvyky), v minulosti bola známa čipkárstvom a výšivkárstvom. Je východiskom k hradu Branč. Od roku 1980 je

súčasťou mesta Myjava. >>> Vychádzame z obce na rozsiahle lúky nad obcou. Pred nami sa rozprestiera mierne zvlnená

Myjavská Pahorkatina. Pahorkatina je na viacerých miestach prerušovaná rozsiahlymi plochami porastenými trávnatým

porastom. V časti Drviská križujeme náučný chodník Drviská – Turá Lúka. „ Chodníčky za poznaním Slovensko – Moravského

pohraničia “. Vychádzame z listnatého lesa na ďalšiu rozsiahlu lúku odklial je už výhľad na hrad Branč. Prechádzame dlhším

trávnatým hrebeňom z ktorého je výhľad na obe strany hrebeňa na Myjavskú pahorkatinu. Prichádzame do miestnej časti

Podzámok obce Podbranč. Okolo cintorína vľavo vystúpime na hrad Branč. <<< Hrad Branč - leží na rovnomennom kopci

Myjavskej pahorkatiny nad Podzámkom, miestnou časťou obce Podbranč. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1317.

Hrad sa rozkladá na ploche asi 7.500 m², vo výške 480 m n.m. Keďže hrad stál na pomerne ľahko prístupnom kopci, jeho

obrana sa neustále zdokonaľovala. Hlavný vchod do dolného hradu je od východu. Vstup do hradu bol strážený dvoma

bastiliónmi vonkajšieho opevnenia. Oproti hlavnému vchodu je trištvrtekruhová delová bašta stredného hradu, chrániaca

paľbou z diel a ručných zbraní priestor vchodu pred nepriateľom. Obvodové murivo dolného hradu je na štyroch miestach

prerušené polkruhovými baštami. Hrad je rozdelený na dve hlavné časti: dolný hrad a stredný hrad. Stredný hrad je od

dolného hradu oddelený výrazne suchou hlbokou priekopou, ktorá zvyšovala prirodzenú výšku opevnenia stredného hradu.

Vchod do stredného hradu bol pôvodne v rohu (oproti pomníku). Aj tam, kde je zem zarovnaná (kde nie je priekopa - bola,

ale sa zem zasypala spadnutím horného a stredného hradu), útočníci museli prekonať 80 m nekrytého priestoru (priekopu)

pod priamou paľbou obrancov hradu. Stredný hrad sa funkčne delí na 2 časti: severné nádvorie stredného hradu a obytnú

palácovú časť. Z nádvoria (pri pomníku) sa po schodisku vystupovalo do átriového dvora a do jednotlivých miestností.

Bolo tu 40 izieb - 15 v prízemí, 20 na prvom poschodí a 5 na druhom poschodí. Na západnom nádvorí dolného hradu

(neďaleko pomníka) bola hradná studňa. Staršia studňa bola i na nádvorí stredného hradu (blízko jedinej sprístupnenej

miestnosti). Hrad nechal postaviť magister Aba z Hlohovca medzi rokmi 1251 - 1297. Toto datovanie bolo určené podľa

archeologického výskumu - podľa nálezu mincí s uvedenými rokmi 1251 - 1261. V ďalších rokoch sa na hrade vystriedalo

40 majiteľov. V roku 1309 hrad získal Matúš Čák Trenčiansky, krátku dobu hrad vlastnil i český kráľ Ján Luxemburský, v

roku 1394 Žigmund Luxemburský. Po tomto roku sa datuje prestavba v rozsahu stredného hradu. Výsledkom bol typicky

gotický skalný hrad s útočnou vežou, palácom, kaplnkou a v juhovýchodnom rohu stredného hradu s vysokým hradbovým

obvodovým múrom. V 16. storočí sa stal hrad vlastníctvom Františka Nyáryho, ktorý sa oženil s dcérou pána hradu Korlátko

(Cerová) a s celou rodinou tu žili i poslední príslušníci rodu Nyáry, ktorí si postavili nový kaštieľ v Sobotišti (na námestí) a

postupne sa tam presťahovali aj so zariadením. Bolo to pre nich pohodlnejšie sídlo. Hrad zostal opustený a chátral. V období

tureckých vojen slúžil ako útočište okolitému obyvateľstvu, pričom v období rokov 1674 - 1675 bol prechodnou väznicou

protestantských kňazov, ktorí boli odsúdení bratislavským súdom na galeje. Zomreli v jamách (väznica po obvode múru).

Túto udalosť pripomína pamätník a každoročné bohoslužby na hrade. Keďže bol hrad opustený, ľahko ho napadli a vypálili

Turci a hrad tak zostal dodnes. V roku 1968 Pamiatkostav Žilina prevádzal pamiatkovú obnovu hradu, ktorá nebola

dokončená. Archeologický výskum sa robil od roku 1978. Počas piatich sezón sa v odkrytých zasypaných miestnostiach,

v jednotlivých vrstvách našli články kamennej architektúry z okien, dverí; ďalej sa našli črepiny z majoliky, z hrncov a kachieľ.

K zaujímavým nálezom patrila ozdobná kamenná renesančná rímsa so štítom s letopočtom ukončenia prestavby hradu 1539

a monogramom majiteľa hradu Františka Nyáryho. Ďalej sa našla sústava pilierov, drevené časti z pôvodného hradu,

železný šíp, 2 guľky, starý nôž, bronzové ihlice, rôzne druhy gombíkov, kovaní, kľúčik od šperkovnice, medené cedidlo a i.

Príťažlivá a malebná krajina s hradom Branč bola mnohým umelcom námetom na výtvarné zobrazenie. Hrad Branč vo svojich

dielach stvárnil maliar Martin Benka, Július Koreszka, hodonínsky maliar Karel Novák. Hrad Branč bol a je námetom pre

fotografov. Obrazy hradu Branč sa nachádzajú v Galérii mesta Bratislavy, v múzeu Martina Benku v Martine a Záhorskej

galérii v Senici. >>> Vchádzame do už zaniknutou bránou. Múry druhého predhradia sú opravené, terén je vyčistený a

pokrytý udržiavaným trávnatým porastom. Taktiež múry prvé predhradia sú opravené a terén je pokrytý udržiavaným

trávnatým porastom. Múry západného paláca sú opravené a dosť zachovalé. Obytné a hospodárske budovy na prvom

predhradí sú v ruinách a nie sú opravené. Vo východnom paláci v pôvodnej obytnej veži sa pracovalo na oprave vnútorných

múrov. Opravené hradné múry s vodnou priekopou a udržiavaným trávnatým porastom pôsobia veľmi impozantným dojmom.

Z hradu je nádherný výhľad do okolia na Myjavskú pahorkatinu. Na hrade sa muselo vykonať množstvo práce. Na hrade sme

sa zdržali dosť dlho. Z hradu sa vrátime do Podzámku a pokračujeme modrou značkou smerom Podbranč. Z podzámku

vychádzame na pokosenú lúku. Odtiaľ sa nádherne vyníma silueta hradu. Na lúke pred nami prebehla srnka. V tomto mieste

je problematické značenie. Je potrebné sa pustiť vľavo dole lúkou a potom zabočiť vpravo do dolného cípu lúky. Dole hustým

lesom schádzame do obce Podbranč. <<< Podbranč - prvý zápis o obci Podbranč je z roku 1394, kedy sa k panstvu

hradu Branč pričleňuje 13 obcí. Obec však existovala oveľa skôr, len sa o nej nepísalo, lebo obce a osady kopaníc v okolí

Branča sa prideľovali Sobotišťu. Názov Podbranč má obec už vyše 200 rokov. Rozprestiera sa na ploche 1.414 hektárov a

pozostáva z 37 osád, samôt a väčších usadlostí. Väčšina z nich leží v údolí rieky Myjavy (U Varsíkov, Horná Dolina, Majeričky,

Dolná Dolina, Švrčkov Jarok, U Hulkov, U Gažov a pod.). Ďalšia časť obce leží priamo pod zrúcaninou hradu Branč (Podzámok)

a v dolinách pri úpätí hradného kopca (Martiské, Drieňové a pod.). V minulosti sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom

a chovom dobytka. Boli tu i dva mlyny (začiatkom 19. stor.), ku ktorým neskôr pribudol kameňolom. V roku 1907 tu bolo

založené Potravinové družstvo. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v prevažnej miere pracuje v miestnom roľníckom družstve

a väčšina ostatných dochádza za prácou do Senice a Myjavy. V obci Podbranč sú len dve malé zvonice, a to v časti

Dolná Dolina a v osade Podzámok. >>> Je naďalej pekné slnečné počasie. Z obce sa na kopci vyníma silueta hradu.

Prechádzame asfaltovou cestou obcou. Na dolnom konci obce značka zabočí vpravo, po chvíli zabočí vľavo poľnou cestou

aby strmším výstupom vyšli sme na hlavnú cestu ktorá spája Senicu s Myjavou. Odtiaľ je nádherný výhľad na okolitú

zvlnenú Myjavskú pahorkatinu. Pred nami sa ukazuje nádherný obraz zvlnenej Myjavskej pahorkatiny s jej pásmi trávnatých

porastov, osiatymi poľami prerušovanými pásmi krovia a lesíkov s jej dominantou hradom Branč. Cestou schádzame do

obce Sobotište. <<< Obec Sobotište sa hodnoverne písomne prvýkrát spomína v roku 1251 v listine Bela IV.

ako „terra Zobodicha“. Obec patrila do hradného panstva hradu Bana, od roku 1297 do brančského hradného panstva.

Názov obce dokladá, že vznikla snáď už v 12. storočí ako trhová osada na obchodnej ceste spájajúcej územie Moravy s

Podunajskom. Patrí k veľmi starým obciam Myjavskej pahorkatiny. Od druhej polovice 13. stor. sa hospodársky vývoj

osady Sobotište spomalil, v dôsledku premiestnenia trhov do blízkej Senice, ktorá sa už v roku 1273 spomína ako

mestečko (oppidum). Sobotište tak nadobudlo charakter mestečka až v druhej polovici 16. storočia. Patrilo však k

najľudnatejším obciam Brančského panstva a zachovalo si rozsiahly chotár, v ktorom od 17. storočia prebiehalo intenzívne

kopaničiarske osídlenie. Z demografického vývoja Sobotišťa je známe, že roku 1576 tvorilo v ňom daňový základ 19 port a

roku 1617 bývalo v Sobotišti popri bližšie neznámom počte želiarov a podželiarov, 40 sedliackych a 12 slobodníckych rodín.

Po roku 1526 prešiel majetok Brančského hradného panstva, teda i obec Sobotište do rúk uhorskej grófskej rodiny

Nyáryovcov, ktorí v obci 1630 nechali postaviť opevnený kaštieľ s parkom a rybníkom. V roku 1613 kráľ Matej I. povolil v

obci usporadúvať výročné jarmoky, čo spolu s týždennými trhmi podporovalo rozvoj obce. V priebehu 18. storočia vznikla

manufaktúra na spracovanie koží a v roku 1770 vznikla manufaktúra na spracovanie súkna založená Nyáryovcami.

Obyvateľstvo sa v prevažnej miere živilo poľnohospodárstvom, rozšírené bolo aj pestovanie viniča. Domáci remeselníci

popri bežnej remeselnej produkcii vyrábali drevený riad a do konca 19. storočia vrecia. V roku 1831 mal obec 4854 obyvateľov.

V tom čase tu bolo niekoľko mlynov, menších pivovarov a viac ako 30 krčiem. Vybudovaním železnice sa obec dostala mimo

obchodnej trasy, čo prispelo k jej hospodárskej stagnácii a poklesu počtu obyvateľstva. V roku 1845 založil v Sobotišti

učiteľ Samuel Jurkovič Gazdovský spolok a spolu s mladými štúrovcami – študentmi Bratislavského ev. lýcea tu založili

v roku 1841 Slovenské národné divadlo nitrianske a odohrali tu dve predstavenia. >>> V obci si dáme dobrý obed s pivom

a ukončíme trasu.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Kostol v miestnej časti Turá Lúka mesta Myjava.

Nádherná mierne zvlnená Myjavská pahorkatina.

Hrad Branč.

Zaniknutá vstupná brána do hradu Branč.

Východný palác s pôvodnou obytnou vežou.

Na prvom predhradí hradu Branč, v strede sa tiahne vodná priekopa v pozadí sa vypínajú múry východného paláca

s obytnou vežou.

Miestna časť Podzámok obce Podbranč.

Miestny obyvateľ okolitej prírody.

Ulica obcou Branč.

Nádherne zvlnená Myjavská pahorkatina s jej dominantou hradom Branč.

Obec Sobotište.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Hrady a zámky A až G / Branč /

Fotogaléria trás – Malé Karpaty / Turá Lúka – hrad Branč - Sobotište /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.