KST Krompachy | 40. Silvestrovský výstup na Rohačku

Dňa 31.12.2008 uskutočnila sa turistická akcia.

Silvestrovský výstup na Roháčku.

Usporiadateľ : KST Margecany

Trasa akcie : ŽSR Richnava – Klinkovec – Čierná hora – Rohačka - Margecany

Dĺžka trasy : 14 km Prevýšenie : 690 m Čas trasy podľa mapy: 4 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Muller, Čupaj, Neubeller, Andrašková, Šlacký, Petruš, Sakmar, Sakmarová, Ďorko, Ďorková

Nečlenovia KST MŠK : 3 účastníci

Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY - Krompachy č. 125 Turistický atlas list č. 140

Popis trasy :

Trasu začíname od smerovníka na ŽSR Richnava modrou značkou smerom Roháčka. Zo ŽSR Richnava modrou značkou

vpravo po ceste, na hlavnej ceste sa pustíme vľavo cez most ponad Hornád, vpravo cestou okolo kostola hore obcou k

mostu kde prejdeme na druhú stranu Dolinského potoka. <<< Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1304, kedy sa

spomína ako „CLICHNO“. V roku 1316 sa už spomína ako CLUCHNOW-CLYCHNOW,v roku 1336 ako KLUKNOW,v

roku 1786 ako KLUKNAWA a v roku 1920 ako KLUKNAVA. Slovenské meno má podľa kľuky Hornádu, ktorá je zavinená

Dolinským potokom, ktorý obcou preteká. Kluknava ako samostatná obec vznikla na základoch staršej Richnavy.

Materiál zo zničeného richnavského hradu bol použitý ako stavebný materiál na stavbu kaštieľa v Kluknave. Dnes do

značnej miery schátralý barokový kaštieľ z rokov 1715-1720 renesančného pôvodu patril medzi majetky

kluknavsko-iliašovskej vetvy rodu Csakyovcov. Je to jednopodlažná budova štvorcového pôdorysu so štyrmi nárožnými

vežami, sedlovou strechou a uzavretým dvorom. Kedysi krásne sídlo šľachty, dnes čas zanechal na jeho vzhľade svoje

stopy. Kaplnka sv. Jána Nepomuckého je baroková stavba z 2. polovice 18. storočia. Je to stavba takmer štvorcového

pôdorysu s oblou oltárnou konchou. Oltár so sochou sv. Jána Nepomuckého ja vzácna drevorezba. >>> Prechádzame

okolo hostinca U Mili. Je pekné slnečné počasie. Pokračujeme vpravo bočnou uličkou na kraj obce, kde pokračujeme

lukmi vľavo do kopca smerom Klinkovec. Z lúk je výhľad na Sľubicu, okolie Krompách a hrebeň z Plejsoch smerom

na Margecany. Na Klinkovec je trochu strmší výstup až na hrebeň, cez Koľvek až k poľovníckej chate na Čiernej hore

je cesta už menej náročná. Pred poľovníckou chatou je rozsiahla lúka. Vpravo pod chatou pri ceste je prameň pitnej

vody. Pokračujeme vľavo okolo chaty na hrebeň Čiernej hory, porastený malinčím, riedkym krovím striedajúcim sa s

stromovým porastom. Prichádzame na najkrajšiu časť tejto trasy. Vrchol Čierna hora / miestny názov Roztrúsené

skaly /, na vrchole je drevená plastika Panny Márii. Vrchol je holý a skalnatý s výhľadom na Prešovskú stranu. Vľavo

je vidieť hrebeň Čergova, vpravo je vidieť typickú siluetu nad Prešovom Stráž a Dlhá Stráž, pred nimi Šarišský hradný

kopec. Vpravo je vidieť hrebene Kojšovských vrchov a Bujanovské vrchy. Pokračujeme modrou značkou lesom ktorým

vedie skalnatý hrebeň. Z chodníka je ho vidieť po ľavej strane, odporúčam odbočiť ku skalám a pozrieť si ho zblízka.

Vrchol Rohačky je porastený lesom nie sú z neho žiadne výhľady. Pokračujeme žltou značkou smerom do obce

Margecany. Spočiatku chodník vedie miernejším bočným svahom, po chvíli chodník začína prudko klesať až do

sedla pod Roháčkou. Odtiaľ na Grúň chodník vedie mierne zvlneným hrebeňom pokrytým lesom. Prechádzame

okolo opraveného košiara, ohradeného kamennou ohradou kde v minulosti pastieri zatvárali ovce. Prichádzame

pohodlným chodníkom až na Grúň. Po prechode Grúňa začína chodník prudko klesať a zostup je veľmi náročný z

dôvodu starého lístia na chodníku, je potrebné dávať veľký pozor. Pred Holým hŕbkom kde začína miernejší svah, vľavo

je postavený starý železničný vagón. Teraz je už nepoužívaný a dosť poškodený, v minulosti slúžil ako chatka. Rád bi

som sa dozvedel ako dopravili do týchto miesto vagón. Schádzame do sedla pred Holým hŕbkom kde je voľné priestranstvo

pokryté lúčnatým porastom. Nepokračujeme ďalej značkou z dôvodu veľmi zarasteného chodníka, ale zabočíme vľavo

lesnou cestou cez lesík až vyjdeme na rozsiahle lúky. Pred nami ležia Bujanovské vrchy s vrcholom Bystrá vpravo sa

vypína vrchol Šľuchty. Po chvíli viac vpravo sa ukážu lúky nad Jaklovcami v pozadí sa tiahne hrebeň Kojšovských vrchov.

Cestou ktorá vedie po boku lúky prídeme naspäť na značku, ktorou pokračujeme do obce Margecany. Chodník znovu

vedie lesom odkiaľ nie sú výhľady až tesne na svahu pred obcou je výhľad na Margecany. Schádzame do obce

Margecany. <<< Obec s veľmi starou históriou. Historik Varsík v knihe Osídlenie východného Slovenska do XV.storočia

píše: Slováci v Margecanoch, ktorí sídlia pri vtoku Hnilca do Hornádu sú na svojom pôvodnom mieste bez prerušenie

kontinuity od čias spred príchodu Nemcov k rieke Hnilec, teda od čias Svätoplukových v IX. - X. storočí. Prvé písomné

zmienky o Margecanoch sú z r.1235. Z nich vyplýva, že dedinka Margecany vznikla v chotári banského mesta Gelnica

a jej pôvodný názov sa viaže k názvu tunajšieho kostola. V priebehu storočí sa názov obce menil. Napriek značnému

poklesu obyvateľov následkom morových epidémií v r. 1662-1710 boli Margecany na konci 18. storočia už významným

územným sídlom. Dokazuje to aj skutočnosť, že mali svoju pečať. Jej vznik je datovaný rokom 1789. Na pečati je

zobrazená sv. Margita s troma margarétami a nápis "Sigil: Communitatis Margithfalva 1789". Uvedená pečať je

uchovaná na listine. >>> Prechádzame obcou popod železničnú trať hlavnou cestou smerom ŽSR Margecany. Trasa

končí v krčme Pod gaštanom.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Roztrúsené skaly na Čiernej hore.

Hrebeň Čergova pohľad z Roztrúsených skál.

Roztrúsené skaly na Čiernej hore.

Skalný hrebeň smerom na Rohačku.

Údolie Hornádu V pozadí Plejsy pohľad zo skalného hrebeňa smerom na Rohačku.

Skalný hrebeň smerom na Rohačku.

Rohačka.

Grúň.

Náročný zostup z Grúňa, sneh na lísti najhoršia kombinácia.

Sedlo pred Holým Hŕbkom.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Čierna hora / Richnava - Roháčka - Margecany /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.