Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.
|
Dňa 28.06.2008 uskutočnila sa turistická akcia.
Krompašská – 38 čka “
Usporiadateľ : KROVYS Krompachy
Trasa akcie : Krompachy – Žakarovské lúky – Tatárkov kríž – Havrania hlava – Lacemberská dolina –
Poráčská dolina - Biela skala – Čarda - Krompachy
Dĺžka trasy : 38 km Prevýšenie : 1600 m Čas trasy podľa mapy: 9.00 hod
Členovia KST MŠK : Kunová, Muller, Miček, Olšavská, Gengeľ
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY - Krompachy č. 125
Turistický atlas list č. 140, 180
Popis trasy :
Trasu začíname od mapy Galmus pri Mestskom úrade. <<< Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách
pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu.
Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných
osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo
povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko
šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto období tiež do mesta prichádzali bohatý kupci
s rodina. V roku 1602 bola po dohode so zemepán poddanská práca nahradená odvodmi. Odvtedy boli Krompachy
považované za slobodné kráľovské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci. Miestnymi zemepánmi sa v tom období
stal rod Csákyovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré súviseli s epidémiou cholery. >>>
Spred mestského úradu ulicou okolo domu kultúry smerom na Plejsy, zabočíme prvou ulicou vľavo, potom prvou ulicou
vpravo hore kopcom k Strednej združenej školy, pred školou sa pustíme vpravo a potom chodníkom do lesa ktorý je
značený miestnym značením žlto – biele trojuholníky. Pred školou postojte a obzrite sa, odtiaľ je najlepší výhľad na mesto.
Vľavo centrum mesta okolo mestského úradu, vpravo pohľad smerom na Kolinovce v pozadí Hornádska kotlina so siluetou
Vysokých Tatier. Chodník vedie riedkym borovicovým lesom na Bačov vrch, pokračujeme vpravo modrou značkou vpravo
smerom Plejsy. Z chodníka je najlepší pohľad na lyžiarsky areál Plejsy, kde pred nami sa ukazujú lyžiarské trate v hornej
polovici areálu. Chodník vedie bočným lúčnym svahom Bačového vrchu ďalej lesom. V mieste kde modrá značka zabočí
prudko vpravo do kopca, pokračujeme po ceste značenej miestnym značením žlto – biele trojuholníky ktoré nás lesnou
cestou vyvedie až na Žakarovské lúky. Rozsiahle lúky na hrebeni ktoré smerom nad Žakarovce zaberajú celý južný svah.
Milovníci lúčnych kvetov a rastlín tu nájdu množstvo rozmanitých druhov rastlín a kvetov. Po príchode na červenú značku
zabočíme vpravo hrebeňom smerom na Plejsy. Z cesty je vidieť masív Kojšovskej holi. Dole pod nami je vidieť Hnileckú
dolinu utopenú v hustom mlieku. Chodník vedie lesíkom a lúčnym porastom po pevnej širokej ceste okolo smerovníka
Priehyba Plejsy – stretávajú sa tu všetky štyri farebné značené chodníky, smerovníka Sedlo pod Krompašským vrchom,
pokračujeme vpravo cez lúku, odkiaľ máme prvý výhľad na Bielu skalu. Pokračujeme zelenou značkou vľavo popod
Krompašský vrch. Po chvíli schádzame dolu svahom odkiaľ pred nami sa ukáže vpravo hrebeň Kojšovských vrchov s
Kojšovskou hoľou. Vľavo je vidieť Folkmarskú skalu, pod nami Hnileckú dolinu. Prichádzame k Tatárkovému krížu Na hrebeni
v sedle sa nachádza liaty železný banícky kríž, ktorý bol postavený na podnet správcu miestnych lesov Jána Tatarku v
roku 1820. Pokračujeme vpravo zelenou značkou. Po chvíli prechádzame pásom lesa ktorým vedie vysoké napätie. Odtiaľ
je pohľad na Slovinky, Poráčsku dolinu a hrebeň Galmusa. Až po Kotov kríž cesta vedie bočným svahom lesa a nie sú z nej
výhľady. Zo skládky dreva pri kríži je vidieť vrchol Slovinskej skaly. Postupujeme cestou lesom po chvíli krátkym strmším
výstupom vyjdeme na vrchol Havranej hlavy. Vrchol je zarastený lesom a nie sú odtiaľ výhľady. Miestny názov Čuba, v
minulosti vrchol vrhol holý a porastený borievkami, dobré miesto na zber borievok. Pokračujeme chodníkom do sedla
Svinská jama / miestny názov Svinčová jama /. V sedle odbočíme vpravo žltou značkou smerom Lacemberská dolina,
Suchinec, Poráčska dolina. Schádzame najprv hustým ihličnatým lesom, neskôr redším listnatým lesom, úzkymi a hlbokými
cestami. Pred dolinou je výhľad na Slovinskú skalu. V Lacemberskej doline si oddýchneme a občerstvime sa pred
náročným výstupom pod Slovinskú skalu. Veľké prevýšenie na krátkom úseku. Pod Slovinskou skalou vyjdeme na lúku
kde sprava prichádza zelená značka zo Sloviniek. Pokračujeme vľavo popod južné skalnaté svahy Slovinskej skaly až
prídeme do sedielka Suchinec. Pred nami sa otvára pohľad na Poráč. Odbočíme vpravo úzkou kamenistou cestou popod
skalné zrázy až vyjdeme na rozsiahlu lúku zabočíme vpravo a pokračujeme lúkou, miestami porastom liesky. Lúka sa
strieda s lieskovým porastom. Postupujeme východným smerom až vystúpime na lúku tesne pod vrcholom. Na konci lúky
zabočíme vpravo cez les sa dostaneme na skalné zrázy pod vrcholom. Na skalách je umiestnený kríž. Zo skál je pohľad
na hrebeň z Plejsoch smerom na Bukovec. Vrátime sa späť na lúku a pokračujeme vpravo úzkym a strmým chodníkom
dolu svahom až prídeme na širokú cestu ktorou pokračujeme stále dolu až prídeme do Poráčskej doliny. Z cesty sú
miestami pohľad na hrebeň Galmusa. Zídeme do Poráčskej doliny, prekročíme Poráčsky potok zabočíme vpravo
červenou značkou. Pri kaplnke zabočíme vľavo žltou značkou smerom Biela skala. Postupujeme krátkou ale strmou
dolinkou Vlašského chodníka, prechádzame širokú lesnú cestu ktorá spája Poráčsku dolinu popod Bielu skalu s
Krompachmi. Značka pokračuje do sedla Pod Bielou skalou. Značka vedie strmou a úzkou cestou, pred sedlom sa
nachádzajú vľavo skalnaté svahy. V sedle zabočíme vpravo južnou stranou Bielej skaly ktorá je tvarovaná rôznymi
skalnými útvarmi. Prechádzame popod skalné steny a samostatne stojace skaly až vyjdeme na východný hrebeň
vrcholu a zabočíme vpravo smerom na vrchol Bielej skaly. Južný skalnatý svah Bielej skaly je otvorený s možnosťou
výhľadu na Slovinky a hrebeň z Plejsoch na Bukovec. Slovinky stará banícka obec, vznikla ako banícka osada na
pôvodnom gelnickom chotári. Z vrcholu pokračujeme zelenou značkou smerom Krompachy. Z vrcholovej lúky vľavo je
vidieť štíty Vysokých Tatier. Značka vedie po východnom okraji vrcholu, po chvíli zabočí prudko vpravo dole lesom.
Zostup vedie strmým úzkym chodníkom, preto pri zostupe je potrebné zvýšiť opatrnosť zostupu. Chodník postupne
vedie miernejším hrebeňom lesa, striedajúci sa s lúčnym alebo mladým ihličnatým porastom až na lesnú cestu kde
pokračujeme vľavo po ceste dole dolinou. Značka vedie širokou lesnou cestou ktorá končí až v meste. Po zídení na
otvorenejšiu časť dolinky vpravo pod cestou sa nachádza chata pod Vápencom kde je možnosť občerstvenia.
Pokračujeme do vitálneho sveta VELNES kde je koniec trasy. Tu sa podávalo občerstvenie, účastnícke listy a odznaky.
Je tu priestor kde sa dá posedieť, dať si pivo, oddýchnuť si pri hudbe v príjemnom prostredí. Do centra mesta je už na skok.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Bačov vrch.
-
-
Lyžiarske stredisko Plejsy pohľad Bačového vrchu.
-
-
V sedle Priehyba - Plejsy.
-
-
Výstup na Havraniu hlavu.
-
-
V sedle Svinská Jama.
-
-
Chvíľka občerstveneia v Lacemberskej doline.
-
-
Obec Poráč pohľad zo Suchinca.
-
-
Na vrchole Slovinskej skaly.
-
-
Na vrchole Bielej skaly.
-
-
Velnes cieľ turistického pochodu.
-
-
Velnes cieľ turistického pochodu.
-
-
Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Krompachy / Plejsy - Bukovec - Poráč /
Fotogaléria - Krompachy / Slovinky - Slovinská hora - Poráč /
Fotogaléria - Krompachy / Biela skala /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.
-
-
-
|