Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.
|
Dňa 31.05.2008 uskutočnila sa turistická akcia.
Prechod hrebeňom Malej Fatry.
Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy
Trasa akcie : Chata na Grúni – Poludňový Grúň – Hromové – Chleb – Veľký Kriváň –
Malý Kriváň – Biele skaly – Suchý vrch – Chata Kľačianská Magura
Dĺžka trasy : 17 km Prevýšenie : 1200 m Čas trasy podľa mapy: 7.30 hod
Členovia KST MŠK : Šlacký, Muller, Gemgeľ, Kunová, Olšavský, Neubeller, Uhrín, Petruš
Turistická mapa Malá Fatra – Martinské hole – č. 120 Turistický atlas list č. 52, 53
Popis trasy :
Trasu začíname žltou značkou od chaty na Grúni smerom na Poludňový Grúň. <<< Chatu na Grúni postavil ako súkromnú
chatu v roku 1949 Jaroslav Tejnský, spoluzakladateľ horskej služby vo Vrátnej doline. Je najvyššie položenou horskou
chatou vo Vrátnej doline, v pohorí Malej Fatry. Chata leží vo výške 973 m. n. m. Poskytuje služby pre tých, čo majú radi
pobyt v tichom vysokohorskom prostredí, v nádhernej scenérii Veľkého Rozsutca a ostatných fatranských končiarov.
Chata je prevádzkovaná počas celého roka. Je vhodná aj na organizovanie kurzov, firemných akcií, školení, lyžiarskych
kurzov, školských zájazdov, na rôzne rodinné posedenia a priateľské stretnutia. Vystúpiť na jedinečný hrebeň Malej Fatry,
preliezť rebríky v nádherných Jánošíkovych dierach, vystúpiť na Kriváň či Rozsutec. Navštíviť rázovitú Terchovú, rodisko
Juraja Jánošíka. Prvou rekonštrukciou prešla chata v roku 1992, keď bola pristavená časť s toaletami a sprchami.
V ďalšom období bola postupne ku chate pristavená hospodárska časť, čistička odpadových vôd a zateplenie chaty.
Rekonštrukciou prešiel aj interiér. Vybudovalo sa detské ihrisko, prestrešené ohnisko a vonkajší bufet. V roku 2010 bola
zrekonštruovaná a vymenená strecha. >>> Pred nami máme lyžiarsky svah s náročným stúpaním na Poludňový Grúň.
Vľavo sa ukazuje silueta Veľkého Rozsutca. Pomaly stúpame hore svahom až vojdeme do lesa na konci svahu.
Prejdeme krátky lesík a sme na lúčnatých porastoch Poludňového Grúňa. Za chvíľku vystúpime na vrchol, kde sme
vystúpili na centrálny hrebeň Malej Fatry. <<< Malá Fatra je jadrové pohorie na severe Slovenska v Žilinskom kraji. Je
súčasťou krajinného celku Fatransko - tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Po Vysokých,
Nízkych Tatrách a Oravských Beskydách je štvrtým najvyšším pohorím s bohatou a pomerne zachovalou západokarpatskou
prírodou. Významnú časť pohoria v krivánskej časti Malej Fatry zaberá Národný park Malá Fatra. Malá Fatra patrí do
Fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát. Pôdorys pohoria Malá Fatra predstavuje nepravidelnú elipsu s celkovou
vzdušnou dĺžkou 52 km a najväčšou šírkou 16 km. Charakteristickým znakom je hlavný hrebeň, ktorý sa kľukatí a vytvára
rázsochy oddeľujúce hlboké doliny. Strečniansky priesmyk rozdeľuje Malú Fatru na dva geomorfologické podcelky.
Na sever od rieky sa nachádza Krivánska Malá Fatra, ktorej veľká časť s rozlohou 22 630 ha je od 1. apríla 1988 národným
parkom. Pomenovaná je podľa najvyššieho vrcholu - Veľkého Kriváňa (1 708,7 m n. m.). Na juh od Váhu sa nachádza
Lúčanská Malá Fatra, ktorá je pomenovaná podľa jej najvyššieho vrcholu - Veľkej lúky (1 475 5 m n. m.). Malá Fatra je
súčasťou vrásovo-príkrovovej stavby fatransko-tatranského pásma jadrových pohorí Západných Karpát. Jej kryštalinické
jadro tatrika je tvorené hlbinnými vyvrelinami mladšieho paleozoika (karbónu) granodioritmi a tonalitmi, ktoré postupne
kryštalizovali a vyzdvihovali sa až do dnešnej podoby. V málo odolných horninách vznikol členitý reliéf s charakteristickými
bralami, tiesňavami a skalnými vežami (napríklad komplex Rozsutcov, Boboty, Sokolie, Vrátna dolina, Tiesňavy). Výraznými
krajinotvornými prvkami sú bralné partie, z krasových foriem sú zastúpené škrapy, závrty, priepasti, kaňony, jaskyne,
krasové pramene. V Malej Fatre sa nachádza viacero jaskýň. Všetky sú verejnosti neprístupné. Najdlhšia je Vyvieračka,
ktorá je dlhá 620 m a je z časti zaplavená. V súčasnosti je zdrojom pitnej vody pre obec Terchová. Kryštálová jaskyňa v
Malom Rozsutci, Hoblíkova jaskyňa, Višňovská jaskyňa, Jaskyňa v kraľovianskej kope, Horná kraľovianska jaskyňa,
Stredná kraľovianska jaskyňa, Stará Stratenecká jaskyňa, Žaškovská jaskyňa, Adamova jaskyňa, Medvedia jaskyňa,
Vyvieračka, Vratnuella, priepasť pod Veľkým Rozsutcom a iné. V oblastiach vápenatých hornín vznikli vodopády. Najväčší
a najkrajší vodopád v Malej Fatre je Šútovský vodopád - (38 m) vodopád sa nachádza v Šútovskej doline. Kľacký vodopád
pod vrcholom Kľaku v Lúčanskej Malej Fatre, Vodopády Dierového potoka - v Jánošíkových dierach, Tiesňavy - viacero
menších vodopádov na riečke Varínka (Vrátňanka), Fačkovský vodopád - pod vrcholom Kľaku v Lúčanskej Malej Fatre.
Pohorie je husto zalesnené iba s výnimkou hrebeňov. V prirodzenej postupnosti sú zachovalé všetky lesné vegetačné
stupne, od bukovo dubového, smrekového, jedľového až po kosodrevinový. Stupne dopĺňajú skalné spoločenstvá,
vysokohorské lúky (hole), mokrade a prameniská. Na území Malej Fatry bolo zistených 26 typov biotopov, 6 druhov
rastlín a 29 druhov živočíchov európskeho významu. >>> Pokračujeme vpravo červenou značkou smerom na Chleb.
Postupujeme úzkym lúčnatým hrebeňom, vpravo je vidieť lyžiarske svahy vo Vratnej doline. Pred nami sa tiahne hrebeň
cez Hromové, Chleb až po Malý Kriváň. Prechádzame sedlom v Stenách. Hrebeň stále zaručuje nádherné výhľady do
okolia. Vystúpime na Severné steny, pokračujeme cez Hromové na vrchol Chlebu. Odtiaľ je už výhľad do údolia Váhu.
Pod nami sa nachádza stará turistická chata pod Chlebom. Vľavo na Váhu je vidieť vodnú nádrž Kraľovany. Schádzame
do Snilovského sedla, odbočíme na vratnú stanicu kabínovej lanovky, kde je opravené občerstvenie. Oddýchneme si,
občerstvíme sa. Vrátime sa späť do Snilovského sedla a pokračujeme červenou značkou na hranu Veľkého Kriváňa kde
odbočíme na vrchol. Pomaly vystúpime na vrchol Veľkého Kriváňa. Počasie sa začína kaziť, začínajú pribúdať tmavé
mraky ale zatiaľ je teplo a nefúka silný vietor. <<< Veľký Kriváň (1 708,7 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Malá Fatra.
Nachádza sa na hlavnom hrebeni Krivánskej časti Malej Fatry, ktorá po ňom nesie svoje meno. Tento lúčnatý vrch s
vrcholom nad hornou hranicou rozšírenia kosodreviny je výborným vyhliadkovým bodom s kruhovým výhľadom. Susedí
s vrchmi Pekelník (1 609 m n. m.) a Chleb (1 645,6 m n. m.), od ktorých ho oddeľujú sedlá Bublen (1 610 m n. m.) a
Snilovské sedlo (1 524 m n. m.). Južné, východné a západné svahy Veľkého Kriváňa sú lavinózne. >>> Z vrcholu je
nádherný kruhový výhľad. Na sever sa tiahne Vratna dolina s nádherným ústim Tiesňav za ňou rozľahlé Oravské vrchy.
Východným smerom Chočské vrchy s dominantou Veľkým Chočom, za nimi sa tiahne hrebeň Západných Tatier. Vľavo
južným smerom sa tiahne hrebeň Veľkej Fatry. Turčianská kotlina oddeľuje Veľkú Fatru od Lučianskej Malej Fatry.
Západným smerom sa tiahne hrebeň Malej Fatry s dominantou Malého Kriváňa. Z vrcholu sa vrátime na hrebeňový
chodník a pokračujeme vľavo červenou značkou. Prechádzame hrebeňom cez Pekelník, ostrý hrebeň ktorého južný svah
je veľmi strmý, severný svah je miernejší. Schádzame do sedla Bublen, kde sa sprava pripája bočný hrebeň smerom od
Kraviarského. Hrebeň je tu širší so svahmi mierne sa zvažujucími do dolín. Začíname vystupovať nie náročným zubatým
hrebeňom na vrchol Malého Kriváňa. <<< Malý Kriváň (1 670,9 m n. m. (alebo Malý Fatranský Kriváň) je druhý najvyšší vrch
Malej Fatry. Nachádza sa v Krivánskej časti Malej Fatry na jej hlavnom hrebeni, ktorý je prístupný po červenej turistickej
značke. Z vrcholu je kruhový výhľad na okolité vrchy. Na samotnom vrchole sa nachádzajú vápencové skaliská. Okolie
vrchu je bohaté na vápnomilnú a vysokohorskú vegetáciu. Na jeho severných svahoch sa rozprestiera Národná prírodná
rezervácia Prípor, kde pramení Beliansky potok. Na vrchole Malého Kriváňa je vysoký kamenný stĺp a viacero kamenných
„hniezd“, vhodných na bivak. >>> Na vrchole Malého Kriváňa je postavený betónový ihlan, značne poškodený bleskami ktoré
do neho udierali. Mrakov čoraz viac pribúda, v diaľke počuť hrmenie. Pokračujeme ďalej úzkym hrebeňom do sedla Priehyb.
Vpravo sa ukazuje hladina vodného diela Žilina. V sedle sme sa rozhodovali či pokračovať ďalej hrebeňom na Suchý vrch
alebo žltou značkou do sedla pod Suchým vrchom z dôvodu kaziaceho sa počasia. Rozhodli sme sa pokračovať ďalej
hrebeňom. Vystupujeme zo sedla na Stratenec, pekné holé skaly vyčnievajúce z trávnatého hrebeňa. Pred nami sa tiahne
neskutočný hrebeň, hrebeň porastený trávnatým porastom s kríkmi kosodreviny z ktorého vystupujú vápencové skaly.
Schádzame do sedla Vráta z ktorého vystúpime na začiatok nádherného hrebeňa Bielých skál. Krátky ale strmý výstup
na vrchol holej skaly, svahom porasteným kosodrevinou, po chvíli postupujeme holou skalou. Pred nami je vidieť vodné
dielo Žilina s mestom Žilina. Chodník miestami schádza na bočný svah, chvíľu vedie po hrebeni. Po chvíli skaly skončia
a hrebeň vedie lúčnatým hrebeňom na Suchý vrch. Počasie sa zlepšilo, čierňava ustúpila. Z vrcholu schádzame zelenou
značkou dolu lúčnatým svahom do sedla pod Suchým vrchom, pokračujeme cez Kľačiansku Maguru smerom k chate
Kľačianska Magura. Vrchol je porastený redším lesom, podložie je porastené borievkovými kríkmi. K chate schádzame
starým lyžiarskym svahom. Pred chatou sú umiestnené stoly, odložíme batohy a ideme doplniť tekutiny dobrým
čapovaným pivom. Ubytujeme sa, dáme si večeru a sadneme si vonku pred chatu, popíjame pivo a sledujeme pred nami
ležiacu Turčiansku kotlina s mestom Martin. Po zotmení máme pre sebou osvetlené mesto Martin ako na dlani.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Severná stena, Hromové, Chleb pohľad od Poludňového Grúňa.
-
-
Hromové, v pozadí vľavo Chleb, vpravo Veľký Kriváň pohľad od Severných stien.
-
-
Severná stena v pozadí vpravo Stoh, vľavo Veľký Rozsutec pohľad zo Severných stien.
-
-
Na vrchole Chlebu.
-
-
Jedáleň vo vratnej stanici kabínovej lanovky z Vrátnej doliny do Snilovského sedla pohľad spod Snilovského sedla.
-
-
Zľava Severné steny, Hromové, Chleb pohľad z vratnej stanici kabínovej lanovky.
-
-
Vrchol Veľkého Kriváňa.
-
-
Veľký Kriváň pohľad z Pekelníka.
-
-
Malý Kriváň pohľad zo sedla Bublen.
-
-
Vrchol Malého Kriváňa.
-
-
Hrebeň z Malého Kriváňa do sedla Bublen.
-
-
Stratenec v pozadí Biele skaly.
-
-
Sedlo Bublen, vpravo Malý Kriváň v pozadí hrebeň Malej Fatry pohľad zo Stratenca.
-
-
Stratenec.
-
-
Biele skaly v pozadí Suchý pohľad zo Stratenca.
-
-
Biele skaly.
-
-
Vrchol Suchého.
-
-
Biele skaly v pozadí Malý Kriváň pohľad zo Suchého.
-
-
Biele skaly pohľad zo Suchého.
-
-
Južný svah Suchého pohľad zo sedla pod Suchým.
-
-
Chata na Kľačianskej Magure.
-
-
Pohľad na nočný Martin spred chaty Kľačianská Magura.
-
-
Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Malá Fatra / Chata na Grúni /
Fotogaléria – Malá Fatra / Stoh – Poludňový Grúň – Hromové – Chleb /
Fotogaléria – Malá Fatra / Veľký Kriváň – Malý Kriváň /
Fotogaléria – Malá Fatra / Biele skaly – Suchý vrch /
-
-
Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.
-
-
-
|