KST Krompachy | 18. Výstup na Volovec

Dňa 24.05.2008 uskutočnila sa turistická akcia.

Stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska na Volovci.

Usporiadateľ : KST - sekcia pešej turistiky

Redakcia časopisu Krásy Slovenska

RR KST Rožňava a obec Čučma

Trasa akcie : Chata Gulapalág – Skalisko - Chata Skalisko - Čučma

Dĺžka trasy : 10 km Prevýšenie : 560 m Čas trasy podľa mapy: 4.30 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Čupaj, Čupajová, Gengeľ, Neubeller, Petruš, Smreková, Pačanová, Olšavská,

Stanek, Duhán, Hamrák, Hamráková, Kandrik, Kandriková, Smaržíková, Šuhajdová, Papcun,

Papcunová, Dzurňák, Dzurňáková, Kunová, Vozárová, Udrín, Kurey, Pobiecká

Nečlenovia KST MŠK : 14 účastníci

Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy č.125

Turistická mapa Slovenský kras – Domica č. 139

Turistický atlas list č. 178, 220

Popis trasy :

Trasu začíname žltou značkou od chaty Gulapalag. Počasie nie je najlepšie. Aj keď nie je zima, mrholí a je vysoká vlhkosť

vzduchu. Spočiatku postupujeme lesnou cestou. Po čase chodník zabočí do strmého svahu. Pod Malou skalou začína

hustý les rednúť, lúčnaté porasty sa striedajú s porastom borievky. Na Malej skale stojí samostatná skala, pri ktorej si

urobíme spoločnú fotografiu. Z Malej skaly miernejším hrebeňom vystúpime na Skalisko. <<< Volovec, vrch vo Volovských

vrchoch, nachádzajúci sa v rožňavskom okrese na hlavnom hrebeni Volovských vrchov. Jeho najvyšším bodom je skalné

bralo Skalisko.(1 293, m n. m.), vrcholová asi 10 metrová skupina brál na hôľnatom vrchole Volovca, s kruhovým výhľadom

na hornatú časť východného Slovenska. Na severozápade vidieť Vysoké Tatry, na západe Nízke Tatry s Kráľovou hoľou,

na juhu planiny Slovenského krasu a na východe pokračovanie hrebeňa s Kojšovskou hoľou v pozadí. >>> Na Skalisku už

prestalo pršať ale je hustá hmla a skoro žiadna viditeľnosť. Organizátor akcie otvoril stretnutie a privítal účastníkov na

Skalisku. Z dôvodu počasia sa dlho nezdržíme a zelenou značkou schádzame k chate Volovec. <<< Chata Volovec,

nazývaná aj Chatou pod Volovcom, sa nachádza v západnej časti Volovských vrchov, v nadmorskej výške 1130 m n. m.

Je situovaná do južného svahu masívu Volovca, pod jeho skalnatým vrcholom, volaným Skalisko. Chata predstavuje

významný bod pri putovaní po Ceste hrdinov SNP (červená značka). Z vrcholu Skaliska, ktorým prechádza, sa k nej

dostanete po zelenej značke za necelých 15 minút. Pomerne hustá sieť turistických chodníkov dovoľuje prístup z

viacerých smerov. Chata bola vybudovaná KČT v roku 1933. Po Viedenskej arbitráži (1938) je územie v okolí Rožňavy

pričlenené k hortyovskému Maďarsku. Vrchol Volovca – Skalisko, sa tak stáva najvyšším vrcholom vtedajšieho Maďarska.

Chatu v tom čase spravuje Hornogemerská rožňavská sekcia MTE (Maďarská turistická jednota). Po oslobodení (1945)

je chata v držbe TJ Baník Rožňava. V 50-tych a 60-tych rokoch sa rozširuje, prebiehajú úpravy, buduje sa vodovod,

chata je elektrifikovaná. V súčasnosti chatu spravuje Občianske združenie turistov obce Čučma. >>> Pri chate je

pripravené občerstvenie, na náladu hrajú a spievajú chlapi s folklórneho súboru. Pokračujeme zelenou značkou do obce

Čučma. < Počiatky osídľovania obce sa kladú do 1. polovice 14. storočia. Za zakladateľa sa považuje istý Michal, syn

Milečka z Nadabulej, ktorý prvé pozemky na našom území získal od ostrihomského arcibiskupstva za určité zásluhy.

Keďže bola Rožňava zemepánskym, nie Kráľovským mestom, obec Čučma bola vo zvláštnom vzťahu k mestu. Túto

skutočnosť potvrdzuje aj listina napísaná dňa 15. apríla 1339 arcibiskupom Csanadínom. Podľa tejto listiny mali občania

volebné právo voľby richtára, v prípade nespokojnosti voličov listina umožňuje aj jeho výmenu. Namiesto poddanskej dane

platila obec pozemkovú daň, tzv. teragium a tým sa občania považovali za rovnocenných s občanmi Rožňavy. Z nariadenia

správcu arcibiskupských majetkov Barnabáša Branchaiho z roku 1413 Čučma je pripojená k Rožňave. Obec sa zaťažuje

platením mýta a prikazuje odovzdávať vyťaženú rudu mestu. V daňovom súpise z roku 1427 sa Čučma spomína ešte vždy

ako majetok ostrihomského arcibiskupstva. V stredoveku mal najväčší význam výskyt zlatých, strieborných a medených

rúd. Neskôr sa doluje železná ruda, patrila k najkvalitnejším v Uhorsku. Od 17. storočia antimonová a v 30. rokoch sa

začala ťažba mangánovej rudy. >>> V obci je už pekné počasie s vysokou oblačnosťou. Pri kultúrnom dome je pripravené

občerstvenie, chutný guláš s čapovaným pivom. Po chvíli sa prehnala krátka dažďová prehánka. Ukryli sme sa v sále

kultúrneho domu kde na počúvanie hrá country skupina. Po občerstvení sa autobusom presunieme do Krásnohorského

Podhradia na parkovisko pod hradom. Vystúpime chodníkom na hrad Krásne Hôrka. Absolvujeme prehliadku hradu.

<<< Hrad vznikol na ochranu stredovekej cesty, ktorá viedla cez banícke oblasti Slovenského rudohoria. Pravdepodobne

stojí na mieste staršieho hradiska, ktoré poskytlo v roku 1241 útočisko kráľovi Belovi IV. pred Tatármi. Kráľ daroval

Ákšovcom (z ktorých pochádzajú Bebekovci) rozsiahle majetky v Gemeri, kde sa aj usadili a vládli na krásnohorských

majetkoch vyše 300 rokov.

Pôvodný hrad, ktorý vznikol niekedy v 13. storočí, tvorila hranolová veža a obytný palác so spoločným opevnením.

V roku 1441 Jiskrovo vojsko obsadilo Gemer, ale hrad nezničilo a keď posádka hrad opustila, patril až do roku 1566 opäť

Bebekovcom. Hrozba tureckého vpádu a boje o kráľovský trón prinútili Františka Bebeka 1546 vybudovať nové opevnenie

podľa projektov talianskeho architekta A. de Vedano. Aj jeho hrad Fiľakovo napadli a obsadili Turci. Potom, čo zistil, že

Turci sa zmocnili Fiľakova s cisárovým súhlasom, napadol jeho vojská a napádal aj šľachtické sídla v okolí. Poškodení

si vymohli potrestanie Bebeka vyhnanstvom a potom čo jeho syn Juraj strávil 5 rokov v Tureckom zajatí a bol podozrievaný

z organizovaného povstania proti cisárovi. Jeho vojská tak obsadili Bebekove majetky a v roku 1567 v Sedmohradsku vymrel

smrťou Juraja aj rod Bebekovcov. Na hrade sa striedali kráľovskí kapitáni, čo hradu veľmi neprospievalo, pokiaľ sa na hrad

nedostal mladý, ambiciózny Peter Andrássy. Keď hrad získal do dlhodobého prenájmu, začal koncom 16. storočia s

prestavbou hradu, ktorá napokon trvala 100 rokov. V roku 1642 získali Andrássyovci hrad donačnou listinou a postupne ho

prebudovali na šľachtické reprezentačné sídlo, ktoré obsahovalo všetky prvky dômyselnej obrany. Juraj Andrássy, syn

Mikuláša, sa stal zakladateľom novej vetvy rodu. Hrad po roku 1710 upravili, súčasne s kaštieľom Betliar, ktorý vlastnil

jeho brat Štefan. Baroková kaplnka vznikla prestavbou delovej bašty v roku 1770. Hrad v roku 1818 vyhorel a bol núdzovo

opravený manželkou Štefana. Jeho syn Juraj pokračoval v prácach a Krásna Hôrka sa napokon stala v roku 1857 ich

rodovým múzeom, sprístupneným verejnosti po roku 1875. V 1903 gróf Dionýz Andrássy zriadil v priestoroch hradu pietne

múzeum grófky Františky Hablawcovej. Vplyvní Andrássyovci si po reštaurácii hradu v rokoch 1903-1905 svoje pozície

udržali do roku 1945. Odvtedy je hrad majetkom štátu a po jeho pamiatkovej obnove je opäť sprístupnený verejnosti. >>>

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Chata Gulapalág - začiatok výstupu na Skalisko.

Čierná dolina.

Výytup na Malú skalu.

Výstup na Malú skalu.

Účastníci výstupu na Malej skale.

Flóra pod Malou skalou.

Volovec - Skalisko - miesto stretnutia čitateľov časopisu Krásy Slovenska.

Otvorenie stretnutia čitateľov časopisu Krásy Slovenska organizátorom podujatia.

Volovec - Skalisko - miesto stretnutia čitateľov časopisu Krásy Slovenska.

KST MŠK Krompachy.

Chlapi z foklorného súboru sa postarali o kultúrny program pri chata Volovec.

Pri chate Volovec.

Obec Čučma.

Spoločenská sála kultúrneho domu.

Spoločenská sála kultúrneho domu - na počúvanie hrá country skupina.

Spoločenská sála kultúrneho domu.

Pred kultúrnym domom.

Parkovisko pod Krásnou Hôrkou.

Vstupná brána hradu Krásna Hôrka. Prekrásne mohutné delo cisára Maximiliána pred bránou hradu.

Vstupné nádvirie hradu Krásna Hôrka.

Pred vstupnou bránou hradu Krásna Hôrka kde je pokladnica.

Interiér hradu Krásna Hôrka.

Pôvodný kanón vo vstupných priestoroch hradu Krásna Hôrka.

Pohrebný kočiar vo vstupných priestoroch hradu Krásna Hôrka.

Kožené mechy ktorými sa čerpala voda z hlbokej studni.

Rytierské celotelové oceľové brnenie.

Mučiareň. Dereš - lavica na ktorej sa vykonával trest bičovaním.

Zbrojnica - rytierská výzbroj.

Zbrojnica - rytierská výzbroj. Dvojručný meč.

Jazdecké kresadlové pištole.

Zbrojnica - turecké šable.

Zbrojnica.

Rytierská prilba s erbovým znakom.

Jeden z obrazov majiteľov hradu.

Interier hradu Krásna Hôrka.

Interier hradu Krásna Hôrka. Secesné stolové hodiny.

Interier hradu Krásna Hôrka. Sklenená vitrína s drobnými ozdobnými predmetmi.

Krypta pod kostolíkom.

Pietne múzeum grófky Františky Hablawcovej.

Do stien kaplnky sú vsadené renesančné epitafy prvých Andrássyovcov

na Krásnej Hôrke – Petra I. a jeho syna Jána.

Múmia grófky Františky Hablawcovej.

Spoločná fotografia pred vstupnou bránou hradu Krásna Hôrka. Prekrásne mohutné delo cisára Maximiliána

pred bránou hradu.

Kaplnka pred vstupom do hradu.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Volovské vrchy / Henclová – Skalisko – Zlatý stôl /

Fotogaléria – Hrady a zamky / Krásna Hôrka /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.