KST Krompachy | 21. Malá Fatra 3. deň

Dňa 1.06.2008 uskutočnila sa turistická akcia.

Prechod hrebeňom Malej Fatry.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Chata Kľačianská Magura – Sedlo pod Suchým – Chata pod Suchým – Starý hrad –

Nezbudská Lúčka – ŽSR Strečno

Dĺžka trasy : 13 km Prevýšenie : 200 m Čas trasy podľa mapy: 4.30 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Muller, Gemgeľ, Kunová, Olšavský, Neubeller, Uhrín, Petruš

Turistická mapa Malá Fatra – Martinské hole – č. 120 Turistický atlas list č. 52

Popis trasy :

Trasu začíname zelenou značkou smerom do sedla pod Suchým vrchom. < Chata Kľačianska Magura je ďalšia horská

chata, ktorá sa nachádza v Malej Fatre. Stojí na južnej strane v nadmorskej výške 1115 m. n. m. pod Kľačianskou

Magurou (1367 m. n. m.), z toho vychádza aj názov. Chata nestojí priamo na hrebeni Malej Fatry ale na južnom bočnom

hrebeni. Za pekného počasia sa spred chaty ponúkajú pekné výhľady. Priamo pred chatou vľavo je vidieť Veľkú Fatru s

jej vrcholmi. Vpravo sa tiahne hrebeň Lučianskej Malej Fatry s Martinskými hoľami. Pekne vidno aj celý Turiec, mesto

Martin a okolité dediny. Pred chatou je terasa aj s posedením. Chata Kľačianska Magura je otvorená celoročne a

návštevníkom poskytuje ubytovacie a stravovacie služby. Na spanie je k dispozícii 26 lôžok. V prípade plného obsadenia

sa dá prespať na zemi na matracoch, ale tu je nevyhnutný vlastný spací vak. Na chate je bufet na prízemí, kde si môžete

zakúpiť rôzne nápoje a sladkosti. Jedáleň je na poschodí, kde ponúkajú rôzne studené aj teplé jedlá. Na chate je

elektrina a je tu aj signál pre mobilné telefóny. > Vystupujeme hore lyžiarskym svahom, prechádzame redším lesom

Kľačianskou Magurou až zídeme do sedla pod Suchým vrchom. Zabočíme vľavo žltou značkou cez juhozápadný svah

Suchého vrchu. Nádherný lúčnatý svah na niektorých miestach trčia skalné útvary. Najkrajší je priamo pri chodníku.

Veľmi sa podobá na mužskú ozdobu a pýchu. Prechádzame okolo, dáme spoločnú fotografiu, po prejdení hrany svahu

vstúpime do lesa ktorým je tu už porastený hrebeň Malej Fatry. Les je tu redší, ale chodník vedie bokom strmého svahu.

Postup je trochu náročnejší. Prichádzame do sedla Príslop pod Suchým vrchom na hlavnom hrebeni Malej Fatry. Pred

Javorinou je úsek voľného hrebeňa s lúčnatým porastom. Strmým svahom z Javoriny zídeme k chate pod Suchým vrchom.

< Turistická Chata pod Suchým sa nachádza vo výške 1075 m. n. m. v pohorí Malá Fatra. Chata je prístupná z viacerých

strán, je ideálnym východiskovým bodom pre hrebeňovky Malej Fatry, ale tiež môže byť koncovým bodom vychádzok zo

Strečna, Varína či Kľačianskej Magury. Chata je aj obľúbeným cieľom pre cyklistov, ktorí majú radi horské trasy. V zime

je rajom pre skialpinistov - ponúka ľahké trasy z Nezbudskej Lúčky ale aj ťažšie výstupy a zjazdy zo Suchého. Pre

záujemcov o lyžovanie v prírodnom snehu je pripravený malý lyžiarsky vlek priamo pri chate. Chata bola postavená v roku

1948 a dodnes je stále v prevádzke v nezmenených interiéroch. Spodok chaty je murovaný z kameňa a ostatné poschodia

sú drevené, čo chate dodáva neobyčajne útulný vzhľad typickej horskej chaty. Pri stúpaní po originálnych drevených

schodoch nejednému z nás preblesne hlavou spomienka na časy pionierskych táborov a škôl v prírode. Ale práve tento

kolorit dáva chate svojské čaro. Ubytovanie na chate je klasifikované ako turistická ubytovňa. Ubytovanie je možné v

ôsmich 4-posteľových izbách a v dvoch 6-posteľových izbách. Každá izba má vlastné umývadlo a jednoduché zariadenie.

V prípade núdze je možné využiť aj nocľaháreň s matracmi, kde je potrebné doniesť si vlastný spací vak. Srdcom chaty

je priestranná jedáleň s kozubom, kde si môžete posedieť a kochať sa krásnym výhľadom na Žilinskú kotlinu. Pre

uzavretú spoločnosť radi pripravíme posedenie v útulnom bare v spodnej časti chaty. Chata ponúka poctivú československú

kuchyňu z domácich surovín. > Od chaty pokračujeme ďalej červenou značkou hrebeňom smerom k Starému hradu.

Mierny sklon hrebeňa sa strieda so strmými zostupmi, lesným porastom z ktorého nie sú žiadne výhľady. Postupne

prichádzame k zrúcaninám Starého hradu. < Hrad postavili pred rokom1300 na ochranu starej cesty vedúcej Považím,

neďaleko brodu. Patril Varínskemu panstvu. Názov Starý hrad dostal až po postavení Strečna, ktoré prevzalo jeho

pôvodnú funkciu. Najstaršou časťou hradu bola útočištná veža, ktorá mohla vzniknúť ešte v 13. stor. Hrad patril koncom

13. stor. predkom Balassovcov, Matúšovi Čákovi a 1323 zvolenskému županovi Dončovi. Neskôr sa dostal do kráľovských

rúk. V 14. stor., keď sídlil na hrade kráľovský kapitán s posádkou, postavili niektoré obytné a hospodárske budovy.

Od 1443 patril Pongrácovcom, ktorí tu bývali až do 16. stor., keď si v Krasňanoch postavili pohodlný renesančný kaštieľ

a nepohodlný hrad opustili. Zrúcanina hradu, dvíhajúce sa vo výške 475 m n. m. priamo nad Váhom, na jeho pravom brehu,

3 km od železničnej stanici Strečno, je výrazná dominanta Strečianského priesmyku. Do zač. 18. stor. sídlili na hrade

jeho strážcovia. Po ich odchode hrad postupne začal chátrať. Hrad svojím pôdorysom pretiahnutého tvaru sleduje

charakter terénu. Na najvyššom bode stojí veža, dodnes zachovaná asi do výšky druhého poschodia. Na západ od nej

stál poschodový palác, na východ od nej, už v predhradí, boli hospodárske budovy, ktoré tvorili súčasť predsunutej obrany

hradu. V areáli sa miestami zachovali otvory pôvodných okien a vstupov. Na paláci je vidieť časť gotického arkiera. >

Prezrieme si zrúcaniny hradu a zídeme z hrebeňa do Starohradskej doliny. Pri potôčiku sa osviežime a pokračujeme

dole dolinou. Vychádzame z lesa k Váhu kde končí meander Váhu v Strečnianským priesmykom. Po chvíli sa pred nami

vpravo objaví silueta hradu Strečno. Malebná opravená zrúcanina hradu na strmom brale nad Váhom. Vchádzame do

Nezbudskej Lúčky. < Obec Nezbudská Lúčka leží na okraji pohoria Malá Fatra. Dominantou obce je Starý hrad.

Archeologické nálezy dokázali stopy po osídlení človeka v obci už v mladšej dobe železnej – staršej rímskej dobe.

V Nezbudskej Lúčke sa nachádzajú zvláštne výrobné objekty zo staršej doby rímskej pri starom ihrisku – zvyšky

železnej trosky, prepálenej zeminy i črepy púchovskej kultúry. Z obdobia slovanského osídlenia nie je v obci známi

žiadny archeologický nález, ale je pravdepodobné, že Slovania sa v tomto priestore usadzovali od 8. – 9. storočia.

Zo začiatku stredoveku pochádza pravdepodobne malé opevnenie. Z obdobia feudalizmu je známe, že v roku 1397

správca Starého hradu Peter Wangel dal na príkaz kráľa Žigmunda Pavlovi Bolešovi do dedičného richtárstva majetok

Lúčku a Rozbehy (Rozbehom). Pavol Boleš okrem slobôd, aké poskytovalo žilinské právo, dostal aj ojedinelú fojtovskú

výsadu – slobodne pltničiť na Váhu. Na základe uvedenej listiny sa nedá vysvetliť vznik a vývoj oboch osád pred ich

spustením, ktoré sa spomína v roku 1397. Je však pravdepodobné, že Lúčka (Nezbudská) bola podhradskou dedinou

Starého hradu už v prvej polovici 13. storočia. Roku 1439 kráľ Albrecht daroval svojej manželke Alžbete viaceré mestá

a panstvá v Trenčianskej stolici. Medzi inými to boli strečnianske a starohradské panstvá, pod ktoré spadali aj Vápenná

(Nezbudská) Lúčka a ostatné obce. > Prechádzame obcou až k reštaurácii pri kompe, ktorá premáva na druhú stranu

Váhu pod hrad. Chvíľu si posedíme, občerstvíme sa a pokračujeme na ŽSR Strečno na vlak domov.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Chata na Kľačianskej Magure.

Suchý vrch obídeme chodníkom vedúcim bočným svahom.

Miestná pozoruhodnosť, umelec príroda.

Chata pod Suchým.

Starý hrad v pozadí stužka Váhu a hrebeň Lučianskej Malej Fatry.

Biela pani na Starom hrade.

Hrad Strečno pohľad z Nezbudskej Lúčky.

Kompa pod hradom Strečno.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Malá Fatra / Suchý – Strečno /

Fotogaléria – Hrady a kaštiele / Starý hrad /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.