Dňa 15.1.2005 uskutočnila sa turistická akcia.
Zimný prechod Sľubicou.
Usporiadateľ : KST Richnava
Trasa akcie : Chvalabohu - Rudník - Rajtopiky - Sľubica - Richnava
Dĺžka trasy : 18 km Výškové prevýšenie : 750 m Čas trasy podľa mapy : 6.00 hod
Členovia KST MŠK : Šlacký, Muller, Muller, Mullerová, Mikulová, Olšavský, OLšavská, Neubeller
Čupaj, Čupajová, Mikula, Pobiecka
Turistická mapa ŠARIŠSKÁ VRCHOVINA – Branisko č.115 Turistický atlas Slovenska list č.100
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy č.125 Turistický atlas Slovenska list č.140
Popis trasy :
Organizátor trasy zabezpečil dopravu účastníkov autobusom z Richnavy do sedla Branisko. <<< Pohorie Branisko tvorí
morfologicky výrazný horský chrbát smeru S-J o dĺžke asi 18 km. Na západe a severe hraničí s Levočskými vrchmi a
začíname v sedle Branisko kde organizátor turistickej akcie privítal účastníkov zimného prechodu zelenou značkou
smerom Sľubica. Sedlo Branisko „ Chvalabohu “ podľa ľudovej legendy názov sedlo dostalo podľa výroku furmanov, ktorý
keď došli do sedla si vydýchli a povedali si „ Chvalabohu sme hore “. Počasie je slnečné s vysokou oblačnosťou, veľmi málo
snehu, miestami sú rozsiahle plochy bez snehu. Z cesty vystúpime na lúku so súkromnou chatou a pokračujeme chodníkom
cez les, po chvíli asfaltovou cestou k vysielaču na hrebeni smerom na Rudník. Tu užzačína súvislá vrstva snehu. Od vysielača
chodník vedie bočným lesným svahom až vystúpime na skalnatý vrchol Rudníka. Vrchol Rudníka z južnej a východnej strany nie
je porastený lesom, umožňuje pohľad do doliny ktorou vedie cesta zo Širokého do sedla Braniska. Smerom na severozápad sa
začínajú objavovať mraky a počasie sa začína kaziť. Schádzame do sedla a krátky strmým výstupom vystupujeme na začiatok
hrebeňa Rajtpiky. <<< NPR Rajtopiky je vyhlásená od roku 1982 na výmere 1 196 700 m2 na ochranu lesných a reliktných
nelesných xerotermných spoločenstiev na dolomitickom podklade v pohorí Branisko. Vrchol Rajtopiky dosahuje nadmorskou
výšku 1036m a v jeho okolí vystupujú na povrch skalne formacie triasovych bridlíc, kremencov a dolomitov. Tie vytvárajú na
pomerne dlhom, vyše kilometrovom úseku zaujímavý, členitý, miestami exponovaný skalnatý hrebienok s viacerými
pozoruhodnými formami reliéfu. Z hrebeňa Rajtopikov padajú smerom ku obciam Dúbrava a Harakovce príkre svahy, tzv.
Harakovska strana, na ktorých sa vyskytujú viaceré vzácne druhy rastlín a živočíchov, ako aj povodne lesné spoločenstva.
Tieto strane boli spoločne so spomínaným hrebenom. >>> . Krátky ale o to krajší hrebeň tvorený vápencovým podložím
vystupujúcim na povrch. Je tvorený rôznymi kolmými stenami, menšími a väčšími vežičkami a rôznymi prírodnými útvarmi.
Hrebeň ukrýva veľmi pekný prírodný útvar – nádherné skalné okno 3 m vysoké. Pri skalnom okne pod chodníkom smerom
na Rudník sa nachádza krátka jaskynka. Postupne prechádzame chodníkom ktorý vedie západným svahom hrebeňa, je
dosť snehu a preto je potrebná vysoká opatrnosť pri prechádzaní chodníkom. Na niektorých miestach odbočujú chodníčky
na skalnaté stena odkiaľ je výhľad do Hornádskej kotliny. Najkrajší chodník je na jar, keď južné svahy sú porastené
vzácnymi teplomilnými rastlinami. Krátkym trochu strmším zostupom schádza do sedla Humenec, pokračuje vľavo cestou
ktorá východným a severným svahom obchádza Suchý hrb až vychádza strmým výstupom hore lúkou k Suchému hrbu,
kde odbočí vľavo lesom až vyjde na kraj polomu odkiaľ začínajú prvé výhľady na Hornádsku kotlinu so všetkými jej
dominantami a pozadím. Postupujeme krajom polomu až vystúpime na hrebeň smerom na Skalu. Pred sebou máme
Širockú brázdu, s obcou Víťaz a Ovčie nad nimi vpravo je vrchol Roháčky najvyšší vrchol Čiernek hory. V pozadí typická
silueta okolia Prešova. Vľavo je Lysá Stráž, Stráž, vpravo je Kapušiansky hradný kopec, pred nimi vľavo silueta Šarišského
hradného kopca. Vľavo sa nachádza železný Slovenský kríž Na skale za ním vľavo Smrekovica, vpravo Patria. Značka
pokračuje vpravo do sedielka aby vystúpila na vrchol Sľubice. Aj keď na oblohe je rozsiahly tmavý mrak, viditeľnosť je
pomerne dobrá. Za pekného počasia výhľad ktorý sa nám naskytne stojí za tú námahu výstupu na Sľubicu. Vľavo začína
Bielou skalou, začiatok hrebeňa Galmus nad Krompachmi, ktorý sa tiahne až po Vranie vrchy. Za Galmusom sa tiahne
hrebeň Volovských vrchov, pokračujú obrysy Vraních vrchov, za nimi sa vypína Kráľová hoľa začiatok hrebeňa Nízkych Tatier.
Horizont prechádza vpravo na siluetu hrebeňa Západných Tatier, postupne zubatý hrebeň Vysokých Tatier končiaci hrebeňom
Belianských Tatier. Pred nimi tajomné a nepoznané Levočské vrchy, končiac na hrebeni Braniska a to Smrekovicou a
Patriou. Pred nami sa rozprestiera Hornádska kotlina so svojím klenotom pod Sľubicou. Najväčšia travertínová kopa v
strednej Európe Dreveník, najväčší hrad v strednej Európe Spišský hrad a historická Spišská kapitula. Z vrcholu pokračujeme
žltou značkou do Richnavy. Schádzame z vrcholu dlhou a úzkou lúkou, a pred nami je strmý zostup úzkym chodníkom ktorý
vedie rovno dole smerom na Predky. Značka zabočí vpravo, vľavo na začiatku lúky na drevenej tabuli je napísaná prosba lesa.
Postoj, prečítaj si prosbu lesa a rešpektuj ju. Z Predkov sa ukazuje trochu pohľad smerom na Plejsy. Lesnou cestou vľavo
pokračujeme popod Košiare až vyjdeme z lesa na rozsiahle lúky na Svibíku, ktoré sa tiahnu vľavo až nad Hrišovce.
Z lúky vľavo je vidieť časť Hrišoviec v pozadí hrebeň Čiernej hory, vpravo je vidieť obec Kaľavu. Prechádzame nenápadným
vrcholkom Gavart a pred nami je vidieť Hornádsku dolinu smerom k Margecanom. Vpravo sa naskytujú výhľady smerom
Krompachy. Vľavo je lyžiarske stredisko Plejsy, mesto Krompachy, vpravo Biela skala. Prejdeme nízkym lesíkom až
vyjdeme na asfaltovú cestu smerom do Hrišoviec. Pokračujeme vpravo cestou do Richnavy. <<< Richnava sa ako obec
spomína v roku 1246. Meno je slovansko-germánske. Podľa Levočskej kroniky Gašpara Maina bol v Richnave založený
roku 1261 kláštor križovníkov svätého hrobu. Prvým známym majiteľom bol comes Eugen, syn Jána „de Rychnou” v
roku 1300. Zomrel asi v roku 1304 bez dediča. Ostala po ňom vdova a dve dcéry. Jeho majetky si rozdelili príbuzní zo
šľachtickej rodiny zo Žehry. V roku 1314 sa spomína kostol svätej Kataríny. Po bitke pri Rozhanovciach od roku 1336
sa Richnava dostala do majetku Perínskych (Perényi) a v ich držbe zostala až do polovice 15. storočia. V obci vznikol
strážny hrad a obec sa stala strediskom hradného panstva, ktoré tvorili Richnava, Kluknava, Hrišovce, Olcnava, Kaľava,
Folkmár, Jaklovce, Žakarovce, Margecany, Slovinky, Krompachy. V roku 1442 sa vlastníkmi stali bratríci pod vedením
kapitána hradu Jána Talafúsa, až do roku 1460, kedy sa stala majetkom Zápoľských. Po nich dostali panstvo Thurzovci.
Po roku 1543, keď umiera Alexius Thurzo, sa v Richnave usadil Andrej Báthory, manžel Alexiovej najstaršej dcéry.
Po vymretí Thurzovcov Richnavské panstvo tiskal Ján Rottal a jeho brat. Po ich smrti získavajú majetky Csákyovci. >>>
Prechádzame obcou hlavnou cestoudo reštaurácii Bašta kde je cieľ prechodu, podané je občerstvenie.
Pokračujeme na ŽSR Richnava.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Sedlo Branisko - začiatok prechodu Sľubicou.
-
-
Sedlo Branisko - začiatok prechodu Sľubicou.
-
-
Retlansačný vysielač na Rudník.
-
-
Pri kovovom Slovenskom krížu Na skale.
-
-
Sľubica vrchol.
-
-
Dreveník, Spišský hrad, Levočské vrchy pohľad z vrcholu Sľubice.
-
-
Zostup zo Sľubice aj takým spôsobom.
-
-
Richnava - cieľ prechodu.
-
-
Príjemné posedenie v cieli.
-
-
V cieli prechodu Sľubice.
-
-
-
Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Rajtopiky - Rudník - Sedlo Branisko /
Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sľubica /
Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Richnava - Predky /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.
-
-
-