KST Krompachy | 18. Manínska a Kostolecká tiesňava

Dňa 15.05.2005 uskutočnila sa turistická akcia.

Prechod Súľovskými vrchmi.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Chata Súľovčanka – Vrchteplá – Kostolecká tiesňava – Záskalie – Manínska tiesňava - Povžská Tepla

Dĺžka trasy : 14,5 km Prevýšenie : 250 m Čas trasy podľa mapy: 3,30 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacka, Muller, Mullerová, Čupaj, Čupajová, Olšavský, Olšavská,

Gaľa, Gaľová, Mikulova, Sokolska, Uličný, Uličná, Havaš, Havašová,

Dzurňáková, Dzurňáková, Papcun, Papcunová

Turistická mapa SÚĽOVSKÉ VRCHY Turistický atlas list č. 49, 83

Popis trasy :

Trasu začíname od chaty Súľovčanka červenou značkou cez Manínsku tiesňavu na ŽSR Považská Teplá. Od chaty sa

pustíme vpravo po ceste, po prejdení najužšieho miesta prielomu potôčika Hradnianka zabočíme vľavo na lúky k chate KINEX.

Ráno je nízka oblačnosť, vrcholky skál sú miestami ukryté v mrakoch. Prechádzame okolo veľkej podnikovej chaty KINEX.

Začína mierne mrholiť. Chodník mierne stúpa hore lesom, po čase klesá a pod Havraňou skalou vychádzame na rozsiahlu

lúku okolo obce Vrchteplá. <<< Prvá doteraz známa písomná zmienka o Vrchteplej pochádza z roku 1351. Je to listina,

ktorou nariadil kráľ Ľudovít I. nitrianskej kapitule, aby uviedla Mikuláša, syna Adriana z Podmanína a Pavla, syna Tanaka

z Teplej do držby lesného majetku zvaného Lúčka. Obec sa spomína od roku 1430 ako Toppla. U ďalších zemanov sa

uvádzajú slovenské miestne názvy ako predikáty. Klobušický (z vetvy rodu Podmanických) sa uvádza z Vrchteplej „Werch“

možno považovať za prvú písomnú podobu názvu obce. Obyvatelia pracovali v lesoch a v poľnohospodárstve. >>> Prestalo

mrholiť a obloha sa trochu vyjasnila. Prechádzame pekne upravenou obcou ležiacou v malebnej doline uprostred

Suľovských vrchov. Z obce pokračujeme vpravo asfaltovou cestou ktorou sa dostaneme až do Považskej Teplej. Postupujeme

v smere Manínskeho potoka až prichádzame do záveru Kostoleckej tiesňavy. <<< Kostolecká tiesňava sa nachádza

neďaleko obce Považská Teplá v pohorí Súľovské vrchy ako pokračovanie Manískej tiesňavy pred obcou Vrchteplá.

Je výborným učebnicovým príkladom vodnej erózie a geomorfológie vôbec. Epigenetickým zarezávaním sa

Manínskeho potoka do vápencového bradla vznikla prelomová úžina lemovaná skalnými stenami. Pod nimi sa vytvorila

veľká plocha trojuholníkového tvaru vyplnená suťovými kužeľmi na vrchole s veľkým skalným previsom, ktorého steny sú

tvorené prevrásnenými vápencami. Tiesňava sa prerezáva naprieč antiklinálou, jej najvyšší bod je zhruba nad stredom

tiesňavy, jej svahy tvoria obe ústia tiesňavy - horné aj dolné. Bralo tvoriace ľavú stranu tiesňavy sa nazýva Kavčia skala,

podľa výskytu kavky tmavej (Corvus monedula ). Vrchol pravého svahu tiesňavy má názov Drieňovka, dutina zvetraného

jadra antiklinály je nazývaná aj Strecha Slovenska. Za tiesňavou sa na svahu nad obcou Kostolec nachádza výrazný

geomorfologický útvar - vápencové bralo Bosmany. >>> Vstupujeme do tiesňavy. Vpravo sa nachádza vysoká

skalná stena, pod ňou sa vytvorila veľká plocha trojuholníkového tvaru vyplnená suťovými kužeľmi na vrchole s veľkým

skalným previsom, ktorého steny sú tvorené prevrásnenými vápencami. Z dna tiesňavy ťažko je odhadnúť skutočnú veľkosť

veľkej diery pod skalným previsom. Prechádzame najužším miestom tiesňavy kde je miesto len pre cestu a potok. Strmé

skalné steny sú miestami porastené kvetmi a trávou. Krátka ale pekná tiesňava. Vychádzame do voľného priestoru kde

sa nachádza Záskalie. <<< Obec sa spomína od roku 1379 ako Chonkakwmegye, Chukakeumegye, v roku 1405 ako Zazkale,

v roku 1484 ako Superior Zazkalye, v roku 1598 ako Zaskalie, maďarsky Zászkalje, Sziklahát. Patrila zemianskym rodinám

Záskalských, Zamaróczyovcov, Klobušických, Podmanických, neskôr panstvu Považská Bystrica. Zaoberali sa

poľnohospodárstvom, pôdu obrábali súkromní hospodáriaci roľníci. >>> Pekne upravená obec medzi Manínskou a

Kostoleckou tiesňavou. Pokračujeme ďalej až prichádzame k záveru Maninskej tiesňavy. <<< Ústie Manínskej tiesňavy

sa nachádza pri obce Považská Teplá v pohorí Súľovské vrchy Epigenetický prielom vytvorený zarezávaním sa Manínskeho

potoka, ktorý rozdelil Manínske bralo na dve časti – Veľký a Malý Manín. Vlhká mikroklíma vysokých skalných stien a

bralných útvarov umožňuje výskyt horských druhov rastlín a živočíchov v malej nadmorskej výške. Na slnečných polohách

skalných stien sa nachádzajú teplomilné rastlinstvo. >>> Vchádzame do tiesňavy kde bočné skalné steny sa skoro

úplne uzatvárajú a nad nimi sa týči ihlan Kavčej skaly. Za zúžením po ľavej strane potoka sa rozprestiera malebná lúčka

s niekoľkými borovicami. Skoro kolmé steny sú porastené machom a trávnatým porastom. Prechádzame okolo niekoľkých

informačných tabúľ Manískej tiesňavy. Prichádzame k najkrajšiemu a najužšiemu miestu tiesňavy. Skalné steny sú od

seba vzdialené len 5 metrov. Ponad Manínsky potok v tejto časti tiesňavy je postavený drevený most ktorý umožňuje prechod

tiesňavou. Pred postavením mostu nad Manínskym potokom v smere potoka, bolo potrebné v tejto časti tiesňavy furmanské

vozy vyložiť, rozobrať vozy, poprenášať časti vozov a tovar. Za tiesňavou vozy poskladať, tovar naložiť a pokračovať ďalej.

Autobus ktorý premáva do Vrchteplej pri prechádzaní týmto miestom má po stranách len niekoľko centimetrov voľnosti.

Prechádzame nádhernými zákutiami Manínskej tiesňavy. Prichádzame k miestu kde sú zvyšky ničivej snehovej lavíny,

ktorá zasypala tiesňavu a na dlhú dobu ju uzatvorila. Na moste bolo vidieť zábradlie zničené snehovou lavínou. Postupujeme

nádhernou tiesňavou, vľavo pred ústim tiesňavy sa nachádza ATC Manín. Zastavíme sa v ATC kde si dáme obed a

pokračujeme cez Považskú Teplú na ŽSR. Považská Tepla s typickým obrázkom bociana. Najstaršia písomná zmienka

o obci pochádza z roku 1439. Považská Teplá je najväčšia mestská časť mesta Považská Bystrica. K mestu bola pričlenená

v roku 1979. Pred nami na kopci sa ukazuje Považsky hrad. <<< Podľa neoverených správ hrad bol vystavený už v roku 1128

na ochranu dôležitej považskej cesty. Prvá zmienka je však z roku 1316 ako Bystrický hrad. Najstaršou časťou hradu bola

veža, stojaca na najvyššom bode brala, a gotický palác. Veľké predhradie oválneho tvaru obklopoval hradný múr, ktorý

chránili zo SV dve hranolové veže. Prístupová cesta, vedúca na hrad zo severovýchodu, je v teréne dodnes viditeľná.

Vstupnú bránu chránila hranolová veža s barbakanom. Čiastočne sa zachovali múry paláca, veží a opevnenia. Na paláci

sú viditeľné otvory okien, miestami so zachovanými renesančnými rímsami. Z bývalých hospodárskych budov, postavených

na nádvorí, sú viditeľné len časti múrov,prípadne ich základy. V niektorých priestoroch sú zvyšky renesančných klenieb. >>>

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Súľovské skaly nad prielomom Hradnianky cez Súľovské skal.

Veľká diera pod skalným previsom v Kosoleckej tiesňave.

Informačná tabuľa Kostoleckej tiesňavy.

Obec Záskalie. Pekne upravená záhradka v Záskalí.

Informačná tabuľa Manínskej Tiesňavy.

Záver Manínskej tiesňavy.

Manínska tiesňava.

Jedna z viacerých informačných tabúľ Manínskej tiesňavy.

Najužšie miesto Manínskej tiesňavy. Cez potok je po dĺžke tiesňavy postavený most.

ATC Manín pred Manínskou tiesňavou.

Považský hrad pohľad z Považskej Teplej.

ŽSR Považská Tepla.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Súľovské vrchy / Súľov – Kostelecká – Manínska tiesňava /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.