KST Krompachy | 5. Sokolica

Dňa 4.9.2004 uskutočnila sa turistická akcia.

Autobusový zájazd - Pieniny.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Dĺžka trasy : 16,3 km Výškové prevýšenie : 700 m Čas trasy podľa mapy : 5.5 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Muller, Mullerová, Čupaj, Čupajová, Neubeller, Uličný, Uličná, Duhan, Havaš

Havašová, Gaľa, Gaľová, Olšavský, Rodzik, Miček, Mičeková, Papcun, Papcunová, Hamráková

Hamráková, Dzurňák, Dzurňáková, Dzurňáková, Hamrák, Stanek, Mikulová, Mikula, Mikulová

Ďorková,

Nečlenovia KST MŠK : 10 účastníkov

Turistická mapa SPIŠSKÁ MAGURA – PIENINY č.103 Turistický atlas list č. 33

Popis trasy :

Trasu začíname pri chate Pieniny modrou značkou k prielomu Dunajca. Je pekné slnečné počasie iba nad Prielomom sa

ukazuje miestami riedká hmla. Od chaty Pieniny sa nám ukazuje Lenícky prielom v pozadí s vrcholom Sokolice. Pri chate

sa nachádza galéria drevených sôch Goralov. Prechádzame úzkym a hlbokým Lesníckym prielomom až vyjdeme do

prielomu Dunajca. <<< Z turistického hľadiska je to veľmi atraktívne územie, ktoré vymodelovala rieka Dunajec v podloží

pieninského úseku bradlového pásma. Nezvyčajný pohľad na úzky, osem kilometrov dlhý a miestami až 300 metrov hlboký

kaňon s mnohými zákrutami a rozlohou 362 hektárov, ktorý patrí k prírodovedecky, krajinársky i turisticky najzaujímavejším

častiam Pieninského národného parku (2125 ha). Vyznačuje sa vysokou prírodovednou a krajinársko-estetickou hodnotou.

Z jednotlivých petrografických typov hornín sú tu zastúpené rohovcové vápence, zeleno-červené radiolariové vápence, ílovce

a lavicové vápence. Okrem toho sa tu nachádza súbor strednokriedových hornín, ktorý tvoria tmavé vápence, sliene a ílovce

pieninského vývoja a kvartérne fluviálne sedimenty. Rezervácia je zaujímavá svojou pestrou kvetenou podhorského až

horského stupňa spestrená spoločenstvami a spoločným výskytom teplomilných, prealpínskych druhov, druhov horských

až vysokohorských. Početne sú zastúpené karpatské a západokarpatské endemity. Základom fauny je živočíšstvo

západokarpatského, podhorského až horského stupňa spestrené spoločenstvami skalných biotopov. Prielomom vedie

turistický chodník, ktorý je zároveň exkurzno-náučnou trasou s 10 zastávkami. Krása prielomu sa dá obdivovať aj pri splave

Dunajca na pltiach, ktorý je miestnou turistickou atrakciou. Počas plavby po Dunajci môžete obdivovať vápencové skalnaté

bralá a veže týčiace sa takmer z brehov rieky a často opradené povesťami. Tri koruny na poľskej strane Dunajca sú s

výškou 982 m. n. m. najvyšším vrcholom Pienin. Ďalším útvarom sú skalné veže vysoké 80 metrov nazvané Sedem mníchov.

Tí podľa povesti skameneli, keď sa „s hriešnymi myšlienkami zakrádali za mníškou“. Najužším miestom splavu je

Jánošíkov skok – Dunajec je tu široký len 10 m, ale dno je až v hĺbke 12 m. Na tomto mieste údajne Jánošík preskočil

Dunajec pri úteku pred žandármi a to tak prudko, že tam dodnes ostal odtlačok jeho topánky. Iná povesť zas hovorí, že

členom Jánošíkovej družiny sa mohol stať len ten, kto na tomto mieste dokázal preskočiť Dunajec. V závere prielomu

vyviera krasový prameň nazvaný Storočná voda, ktorý ani v zime nezamŕza. Ten, kto sa z neho napije, sa vraj dožije

sto rokov. >>> Dunajec vľavo nás privíta nádherným skalným brehom. Pri Dunajci zabočíme vpravo červenou značkou

dolu prielomom. Na zákrute v tichej vode je plno nádherných veľkých rýb. Postupujeme chodníkom okolo riečiska, nad

nami sa týčia strmé skalnaté steny až prichádzame k prístavisku Slovenských pltí ktoré končia na hranici. V prístavisku

čakajú pohoniči s konským povozom, ktorý záujemcov vozia k chate Pieniny. Na hraničnom prechode musíme počkať

kým prídu colníci aby otvorili prechod. Prechádzame colnicou. Po chvíli prídeme na modrú značku ktorá prichádza

sprava a smeruje do prístaviska loďky ktorou sa prepravíme na druhý breh Dunajca. Z loďky je vidieť časť obce Szczawnica.

Vystupujeme na breh a pokračujeme modrou značkou smerom na Sokolicu. Pri vstupe do lesa nás víta vkusná drevená

informačná tabuľa ktorá oznamuje že vstupujete do Pieninského parku národného. Prichádzame na lúku odkiaľ vpravo je

vidieť Kroscienko. Za lúkou začína najstrmšia časť chodník ktorá vedie množstvom serpentín, okolo chodníka je postavené

kovové zábradlie. Pod Sokolicou je postavená drvená búdka kde sa platí za vstup do Národného parku. Vystupujeme

krátkym ale veľmi strmím chodníkom na vrchol Sokolice, z južnej strany vrcholu je osadené kovové zábradlie ktoré je

tu osadené z dôvodu bezpečnosti. Južný svah Sokolice padá takmer kolmo dole k hladine Dunajca. Vľavo je vidieť prielom

Lesnice, obec Lesnica v pozadí Wysoki Wierch. Pokračujeme ďalej modrou značkou. Chodník vedie lesom po hrebeni.

Miestami však vychádza na hranu južného svahu hrebeňa ktorý je zabezpečený kovovým zábradlím a je z neho výhľad

ba Slovenskú stranu. Miestami prechádza úzkym skalným hrebeňom ktorý je taktiež zabezpečený kovovým zábradlím.

Prichádzame k smerovníku Pieninský potok, kde zabočíme vľavo žltou značkou. Pri smerovníku Przelecz Szopka

zabočíme vľavo modrou značkou smerom na vrchol Tri Koruny. Prichádzame k začiatku dvojsmernej kovovej lavičky

so zábradlím smerom na vrchol. Sú tu zhotovené drevené lavičky na ktorých si môžete posedieť, oddýchnuť a počkať

kým bude voľná kovová lavička smerom na vrchol. Prechádzame lavičkou, vľavo dole je vidieť Prielom Dunajca v pozadí

sa rozprestiera Spišská Magura. Množstvom kovových schodov vystupujeme na vrcholovú plošinu. <<< Dominantu Pienin

tvorí ich najvyšší a najzaujímavejší vrch Tri Koruny, ležiaci v poľskej časti Pienin nad ľavým brehom Dunajca, pri ústi

prielomom. Tri koruny majú až 5 častí: Okrąglica, Płaska Skała, Nad Ogródki, Pańska Skała a Niżnia Okrąglica, ktorých

steny sú okolo 100 m vysoké, podobu kráľovskej koruny. Avšak názov vrchu nie je odvodený z podoby vrcholu. V minulosti,

počas 30-ročnej vojny, sa pod týmto vrchom zišli traja vtedajší králi, aby rokovali o mieri. Mierovú zmluvu spečatili tak, že

na vrchu zakopali svoje koruny. Z najvyššej veže Okrúhlej (Okraglica, Okrúhlica) je uchvacujúci pohľad do strmín Prielomu

Dunajca. Na vrchole je vyhliadková plošina pre 15 osôb, pri návale vystupujúcich sa na vyhliadke možno zdržiavať

iba 10 minút. >>> Z vrcholu je nádherný kruhový výhľad na okolité Pieniny. Východným smerom je vidieť vrchol Sokolice,

záver doliny Lesnice. Južným smerom je vidieť Červený Kláštor v pozadí horizont Spišskej Magury. Západným smerom

jazero Czorsztynskie a Poľské Pieniny. Nádherné strmé skalnaté svahy miestami pokryté trávnatým a lesným porastom.

Späť sa vrátime k smerovníku Przelecz Szopka kde zabočíme vpravo žltou značkou smerom Kroscienko. Prechádzame

lesom až prídeme k smerovníku Pieninský potok, kde ďalej sledujeme potok dolinou až ku Kroscienku. Až tesne nad

obcou začína výhľad do okolia Kroscienka. <<< Krościenko leží na starej obchodnej ceste do údolia z Sacz Nowy Targ.

Prawdopodobnie już na przełomie XII i XIII w. istniała tu osada służebna Zamku Pienińskiego. Pravdepodobne už na

prelome dvanásteho a trinásteho storočia tu bola pomocná osada Pieninskeho hradu. Od začiatku svojho založenia Krościenko

sa stalo dôležitým centrom, ktoré ležalo slávnej cesty Via Regia, ktorá smerovala od severu k juhu, ktorou prechádzali kráľovské

sprievody a karavany obchodníkov. Tędy też w pogoni za świętą Kingą, podążały tatarskie czambuły.V roku 1348 Kazimír Veľký,

ktorý investuje v mene mesta Magdeburg do obce v prvých rokoch nesúcej názov "Crosno", predniesol významné slová: "Je to

skvelé dielo, ktoré sme sa rozhodli využiť v prospech nášho kráľovstva, malo by byť večne odolné a pevné. V roku 1565 bola

otvorená miestna farská škola. Zdolniejsi i zasobniejsi uczniowie kontynuowali naukę w kolegium pijarskim w pobliskim Podolińcu.

Nadaný študenti pokračovali vo svojom vzdelaní na vysokej škole v neďalekom Podolinci. Przełom XVII i XVIII w. to okres zastoju i

upadku miasteczka. Prelom sedemnásteho a osemnásteho storočia bolo obdobie stagnácie a úpadku mesta. Krościenko

podzieliło los wielu innych polskich miast, przeżywając okres wojen, oraz towarzyszących im pożarom i zarazom. Krościenko

zdieľalo osud mnohých iných poľských mestách, prežívajúcich obdobie vojen, sprievodných požiarov a moru.Zwłaszcza zaraza

z II połowy XVII wieku miała dla miasta fatalny skutek doszło wówczas do niemal całkowitego wyludnienia Krościenka. Najmä

mor druhej polovice sedemnásteho storočia bol pre mesto katastrofálny došlo takmer k úplnému vyľudnenie Krościenka. >>>

Z Kroscienka sa súkromným dopravcom sa zvezieme do Sycawnice. <<< V jednom z najkrajších zákutí južného Poľska,

na hranici Pienin a pohoria Beskid Sadecki, v malebnom údolí Grajcarka v nadmorskej výske 430 - 560 m n. m. sa

nachádza mesto a obec Szczawnica. Szczawnica patrí medzi najstaršie kúpele karpatskej skupiny, pretože súdiac

podľa názvu (szczawa - kyslá voda) boli jej minerálne vody známe už od samého začiatku. Rozprestiera sa na

ploche 8789 ha a svojim územným rozsahom zahŕňa mesto Szczawnica a dve obce - Szlachtowa a Jaworki. Prvé

zmienky o osídlení pochádzajú zo začiatku pätnásteho storočia a týkajú sa upísania 400 florénov Abrahámovi z

Goszczyc od králom a Vladislava Jagelovského, pri príležitosti ktorého sa v rámci starostovstva Czorsztyn spomínajú

dve Szczawnice, Vyšná a Nižná. Dynamický rozvoj Szczawnice ako kúpeľného mestečka sa však datuje na polovicu

devätnásteho storočia, kedy sa majiteľom Szczawnických majetkov stal syn Jozefíny a Stefana - Jozef Stefan Szalay,

považovaný za zakladateľa szczawnického letoviska. Postavil prvé kúpeľné objekty, nové vily a penzióny, vytvoril

architektonickú podobu nekrytých zdrojov: Magdalény, Valérie, Jána, Simona, Helene a Anjele, rozšíril a zmodernizoval

Horný park privezením zaujímavých variet stromov a krov. Práve z tohto obdobia jeho činnosti pochádza väčšina budov

na Dietlovom námestí. V rokoch 1844 - 1847 bola postavená neogotická kúpeľná kaplnka, ktorú navrhol a vybavil

kostolným instrumentárom. Samotný Jozef Szalay do nej namaľoval obraz Madony s dieťaťom, ktorý bol umiestnený

na oltáre kaplnky. Szalay vytvoril aj mnohé kresby Pienin a Szczawnice a celé svoje dielo uverejnil v roku 1858 v

takzvanom "Szczawnickom albume". Sám viedol prvý organizovaný splav Dunajca. Priatelil sa a pozýval do Szczawnice

významné osobnosti z tohto obdobia. Za zmienku stojí aj to, že miestne tradície pripisujú Jozefovi Szalayovi myšlienku

zavedenia, ako aj pôvodného vyhotovenia drevených tabúl, takzvaných "szalayovských symbolov" s názvom a maľbou,

ktoré boli vešané na goralských domoch ako "Pod srdcom", "Pod drakom", "Pod Wegrzynom" a podobne. Vďaka úsiliu

miestnych orgánov boli v rokoch 2008 - 2009, rekonštruované a reštaurované existujúce symboly, ktoré v súčasnosti

vymedzujú v Szczawnici jedinečný chodník predstavujúci unikátny produkt cestovného ruchu. >>> Vchádzame do

Szcawnice. Cez Dunajec sú natiahnuté laná na ktorých sú zavesené bránky pre vodný slalom. Vpravo na skale ktorá

vyčnieva z dna Dunajca sa ukáže drevená socha pltníka, postavená na počesť pltníkov ktorý tu po dlhé roky splavovali

drevo. Vľavo za mostom sa nachádza pekné nové zrubové občerstvenie. Vpravo pri Dunajci sa nachádza nádherná

kvetinová výzdoba v podobe páva. Prechádzame okolo múzea Pieninského Parku Národového, nachádza pri chodníku

ktorý je upravený a vyložený zámkovou dlažbou. Vpravo pod cestou sa nachádza lodenica z ktorej preváža kompa turistov na

druhú stranu Dunajca kde je pokračovanie modrej značky smerom na Sokolicu. Prechádzame colnicou kde nás kontrolujú.

Postupujeme okolo Dunajca a Lesníckym prielomom sa vrátime späť k chate Pieniny. Autobusom sa prepravíme na

motorest Goralský dvor, kde si posedíme a občerstvíme sa . Niektorý sa zabavia v detskom a dospelom kútiku. Príjemné

posedenie v nádhernej prírode pod Haligovskými skalami.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Chata Pieniny v Prielome Lesnického potoka.

Prielom Lesníckeho potoka.

Štátna hranica s Poľskom.

Pred vstupom do Poľska.

Prievoz na druhú stranu Dunajca.

Strana Dunajca z ktorej sa vystupuje na Sokolicu.

Vkusná informačná tabuľa pri začiatoku výstupu na Sokolicu.

Chodník na Sokolicu.

Vrchol Sokolica.

Vrchol Sokolica v pozadí vrchol Tri Koruny.

Hrebeň na Zamkovu Goru.

Smerovník pri Pieninskom potoku.

Kovový dvojsmerný chodník na Vrchol Tri Koruny.

Kovový dvojsmerný chodník na Vrchol Tri Koruny, záverečné schody pod vrcholom.

Kroscienko, čakanie na odvoz.

Kvetinová výzdoba v Szcawnici.

Prielom Dunajca na Slovenskej strane.

Motorest - Goralský dvor. Hojdačka - pobavenie aj pre dospelých.
-

Na terase motorestu Goralský dvor.

Strážca motorestu.

Vstup do reštaurácii aj so strážcami vstupu.

Detský a dospelý kútik pre zábavu.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Pieniny, Spišská Magura / Prielom Dunajca /

Fotogaléria – Pieniny, Spišská Magura / Sokolica – Tri Koruny /

Fotogaléria – Pieniny, Spišská Magura / Motorest – Goralský dvor /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.