Popis trasy :
Trasu začíname v obci Vojkovce zelenou značkou smerom sedlo Predky. <<< Vojkovce patria k najstarším spišským
obciam so slovanským osadením. Už koncom 13. Storočia sa v listinách uvádzajú ako dedina ( VILLA VOYK 1290. ).
Neskoršie pomenovanie má viac podôb napríklad Wykfoula, Woyk, Wojkenadorf, Wojkovce, Vojkócz, Vojkfalva. Spočiatku
patrili rodu Žehranských (Szigray) zo Źehry, od 16. storočia boli súčasťou hradného panstva Spiš. V 17. storočí ich
majitelia Spišského hradu Čákiovci zálohovali rodine Holló. V strede obce na malej vyvýšenine sa nachádza malý cintorín.
Pôvodne to bola okrajová časť obce. Miesto po malej kaplnke si obyvatelia zvolili pre stavbu nového chrámu. Kostol
svätého Bartolomeja sa začal stavať v roku 1990, vysvätený bol v roku 1992. O dva roky potom architekt za toto dielo
bol ocenený prestížnou cenou Spolku architektov Slovenska a Fondu výtvarných umení – Cenou Dušana Jurkoviča.
V kategórii architektonickej tvorby získal cenu práve architekt Rybarčák za zrealizovanie diela „ Rímsko-katolícky kostol
svätého Bartolomeja vo Vojkovciach“ a to za výnimočné architektonické hodnoty. >>> Už ráno je pekné slnečné počasie,
obloha bez jediného mraku. Pri kostole zabočíme vpravo po širokej ceste smerom do doliny. Za rampou značka odbočí z
cesty a pokračuje okolo potôčika hore dolinou, prekročíme cestu a strmším výstupom hore lesom znovu vystúpime na
cestu až prídeme na lúku v sedle Predky. / Chodník ktorým vedie značka v prípade zlého počasia je dosť nebezpečný,
preto odporúčam neodbočiť z cesty a pokračovať stále po ceste, po chvíli budeme križovať značku ktorá prichádza sprava,
vyjdeme na skládku dreva kde už pokračujeme žltou značkou z Richnavy smerom na Sľubicu. / Vpravo na začiatku lúky
na drevenej tabuli je napísaná prosba lesa. Postoj, prečítaj si prosbu lesa a rešpektuj ju. Na lúke pokračujeme vľavo do
lesa cestou, po chvíli značka odbočí vľavo. Pred nami je strmší výstup úzkym chodníkom ktorý vedie rovno hore. Po zdolaní
strminy prechádzame dlhou a úzkou lúkou pred vrcholom Sľubice. Postupne ako vychádzame z lesa otvára sa pred nami
výhľad ktorý stojí za tú námahu výstupu na Sľubicu. Je nádherné slnečné počasie, obloha naďalej bez jediného mraku s
veľmi dobrou viditeľnosťou. Vľavo začína Bielou skalou, začiatok hrebeňa Galmus nad Krompachmi, ktorý sa tiahne až
po Vranie vrchy. Za Galmusom sa tiahne hrebeň Volovských vrchov, pokračujú obrysy Vraních vrchov, za nimi sa vypína
Kráľová hoľa začiatok hrebeňa Nízkych Tatier. Horizont prechádza vpravo na siluetu hrebeňa Západných Tatier, postupne
zubatý hrebeň Vysokých Tatier končiaci hrebeňom Belianských Tatier. Pred nimi tajomné a nepoznané Levočské vrchy,
končiac na hrebeni Braniska a to Smrekovicou a Patriou. Pred nami sa rozprestiera Hornádska kotlina so svojím klenotom
pod Sľubicou. Najväčšia travertínová kopa v strednej Európe Dreveník, najväčší hrad v strednej Európe Spišský hrad a
historická Spišská kapitula. Pokračujeme vpravo cestou dolu lesom, po vyjdení z lesa je pred nami železný Slovenský
kríž Na skale za ním vľavo Smrekovica, vpravo Patria. Po vyjdení z dolinky na hrebeň a otočení sa vidíme pred sebou
Širockú brázdu, s obcou Víťaz a Ovčie nad nimi vpravo je vrchol Roháčky. V pozadí typická silueta okolia Prešova.
Vľavo je Lysá Stráž, Stráž, vpravo je Kapušiansky hradný kopec, pred nimi vľavo silueta Šarišského hradného kopca.
Pokračujeme značkou cez lúku až prichádzame na lesný polom. Odtiaľ sa nám naskytá výhľad podobný ako zo Sľubice.
Pred nami je hornádska kotlina so všetkými jej dominantami a pozadím. Lepší je však pohľad na Dúbravu. Značka vedie
krajom polomu, zabočí doprava cez les prichádza k Suchému hrbu, kde odbočí vpravo dole strmším zostupom na cestu,
pokračuje vľavo cestou ktorá východným a severným svahom obchádza Suchý hrb až schádza do sedla Humenec.
Krátkym trochu strmším výstupom zo sedla vystúpime na hrebeň Rajtopiky. Krátky ale o to krajší hrebeň tvorený
vápencovým podložím vystupujúcim na povrch. Je tvorený rôznymi kolmými stenami, menšími a väčšími vežičkami
a rôznymi prírodnými útvarmi. Hrebeň ukrýva veľmi pekný prírodný útvar – nádherné skalné okno. Pri skalnom okne
pod chodníkom smerom na Rudník sa nachádza krátka jaskynka. Postupne prechádzame chodníkom ktorý vedie
západným svahom hrebeňa. Na niektorých miestach odbočujú chodníčky na skalnaté stena odkiaľ je výhľad do
Hornádskej kotliny. Najkrajší chodník je na jar, keď južné svahy sú porastené vzácnymi teplomilnými rastlinami.
Schádzame do sedla a krátky strmým výstupom vystupujeme na Rudník. Vrchol Rudníka z južnej a východnej strany
nie je porastený lesom umožňuje pohľad do doliny ktorou vedie cesta zo Širokého do sedla Braniska. Prechádzame
skalnatým vrcholom Rudníka, chodník vchádza do lesa a vedie hrebeňom po chvíli bočným svahom až prídeme k
vysielaču pod Rudníkom. Pokračujeme po ceste, chodník odbočí vľavo lesom vedie až na lúku nad sedlom, po krátkom
zostupe prídeme na hlavnú cestu v sedle Branisko / Chvalabohu /. Podľa ľudového podania názov sedlo dostalo podľa
výroku furmanov, ktorý keď došli do sedla si vydýchli „ Chvalabohu sme hore “. Zo sedla pokračujeme vpravo modrou
značkou po ceste smerom Široké. Táto značka v starších mapách nie je vyznačená. V motoreste Branisko si
oddýchneme, občerstvíme sa a pokračujeme po ceste, cez mostík zabočíme vpravo do doliny, popod Peklisko, vľavo
cesta obchádza Brezovú, prechádza Francovou dolinou a stále sledujúc vrstevnice stúpa smerom do sedla Predky.
Zo sedla Predky pokračujeme zelenou značkou smerom do Vojkoviec. / V prípade zlého počasia odporúčam pokračovať
žltou značkou po ceste až na skládku dreva kde opustíme značku a pokračujeme vpravo po ceste až do Vojkoviec /.
Na obecnom úrade je ukončenie trasy.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-