KST Krompachy | 21. Poľský hrebeň

Dňa 20.8.2005 uskutočnila sa turistická akcia.

Vysoké Tatry - Východná Vysoká.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Tras akcie : Tatranská Polianka - Velická dolina - Poľský hrebeň - Východná Vysoká - Tatranská Polianka

Dĺžka trasy : 15,5 km Výškové prevýšenie : 1420 m Čas trasy podľa mapy : 7.30 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Muller, Mullerová, Olšavská, Mikulová

Turistická mapa VYSOKÉ TATRY č.113 Turistický atlas list č. 61

Popis trasy :

Trasu začíname zelenou značkou z Tatranskej Polianky smerom Poľský hrebeň. <<< Liečebná osada pri ceste Slobody

v lesnatom prostredí južného úbočia Slavkovského štítu. V osade sa nachádza archeologická lokalita, odkryli tu dávnoveké

opevnené sídlisko na tzv. Žltej stene vo výške 1020 m. Dosiaľ sa nepodarilo zistiť, komu patrilo a čomu slúžilo. Sklovitá troska,

ktorú tu našli, naznačuje, že lokalita bola osídlená na prelome nášho letopočtu, keď severné hornaté časti Slovenska obýval

ľud púchovskej kultúry. Osadu založili r.1888 tri podnikavé roľnícke rodiny z Veľkého Slavkova. Spočiatku mala charakter

odpočinkovéhobodu na ceste medzi Smokovcami a Štrbským Plesom a slúžila ako východisko do Velickej doliny s okolím.

Pod vedením lekára - klimatológa Michala Guhra (1873-1933), člena jednej zo zakladateľských rodín, preorientovala sa

koncom 19. storočia na liečbu tuberkulózy, hoci pri Guhrovom záujme o turistiku a lyžiarstvo dávala naďalej určité podmienky

aj pre ich pestovanie. Sanatóriá sa postupne rozrástli, najmä výstavbou nového traktu r.1925, a liečebný program sa rozšíril

aj na Basedowovu chorobu a astmatické ochorenia. Dnes patrí zmodernizovaný ústav, ktorý nesie meno Jiřího Wolkra,

do komplexu tatranských liečební tuberkulózy a respiračných chorôb. Na východnom okraji osady postavili r.1912 bývalý

súkromný penzión Tatranský domov, ktorý je dnes súčasťou polianskej liečebne. V Tatranskej Polianke žil akademický

maliar Andor Boruth (1873-1955), ktorý bol predovšetkým vynikajúci portrétista, ale i tatranský krajinár. Liečil sa tu český

básnik Jiří Wolker (1900-1924) a táto skutočnosť našla odraz aj v jeho predsmrtnej poézii. Miesto básnikovho obľúbeného

posedenia v priľahlom lesoparku označuje pomník s bustou, dielo V. Kýna z r.1949. >>> Je pekné slnečné počasie.

Z parkoviska na hlavnej ceste začíname vystupovať zelenou značkou hore lesom ktorý bol zničený veternou smršťou

minulého oku. Prechádzame zdevastovaným lesom, odkiaľ je výhľad do podtatranskej kotliny. Sem tam je vidieť špičky

tatranských končiarov. Väčšinou postupujeme po asfaltovej cesta ktorá konči pri Horskom hoteli Sliezský dom. Pod

Veľkým krížnym kopcom značka opúšťa cestu a pokračuje lesom. Po čase les začína ustupovať a začína pásmo

kosodreviny. Tu už začínajú prvé výhľady na Gerlachovský masív s výrazným Kotlovým štítom vľavo, na Velickú dolinu

a južný svah Slavkovského štítu vpravo. Postupujeme Poľanou s voľným priestorom porasteným trávou

smerom k Velickému plesu. Za ním sa otvára Velická dolina v pozadí s Poľským hrebeňom. Prichádzame k Velickému

plesu na brehu je postavený Horský hotel Sliezský dom. <<< Velická dolina je 6 km dlhá, terasovitá dolina, leží pod

východnými svahmi mohutnej rázsochy Gerlachovského štítu (2654,4 m) - najvyšší tatranský vrchol s charakteristickým

kotlom na južnom svahu. Velické pleso je morénové pleso vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách. Má rozlohu 2,241 ha,

je 350 m dlhé a 90 m široké. Dosahuje maximálnej hĺbky 4,5 m. Leží v nadmorskej výške 1665,5 m. Plesom preteká

Velický potok, ktorý do neho ústi zo severnej strany a priteká od Velického vodopádu (Večný dážď). Odteká z južného

konca plesa. Pri plese sa nachádza horský hotel Sliezsky dom (1670 m) je to horský hotel na prahu Velickej doliny, na

brehu Velického plesa. Prvá kamenná chatka z roku 1871 stála na východnom brehu Velického plesa. V marci 1874 ju

zmietla snehová lavína. Roku 1878 postavili na juhovýchod od plesa menšiu drevenú útulňu. Ostala v prevádzke ako

nocľaháreň pre nosičov a horských vodcov aj po roku 1895, keď sliezska sekcia Uhorského karpatského spolku postavila

na západnom brehu plesa prvý Sliezsky dom, pôvodne ako prízemnú drevenú budovu. Chatu opätovne rozširovali a

modernizovali. Zvlášť získala veľkou adaptáciou z rokov 1957-1960, ale už r. 1962 celkom vyhorela. Od r. 1968 je na

jej mieste moderný horský hotel rovnakého mena. >>> Východne od plesa sa pozvoľna dvíha hrebeň Velických granátov

. Na západe sa dvíha Čertov chrbát, ktorý je ramenom Gerlachovského štítu. Severne od plesa sa rozprestiera

Velická dolina, ktorá sa južne od plesa rozširuje. Pokračujeme ďalej zelenou značkou sprava okolo Velického

plesa a začíname stúpať ďalším prahom na ktorom sa nachádza vodopád Večný dážď. Odtiaľ je pekný výhľad na Velické

pleso a hotel. Prechádzame okolo vodopádu a pomaly prichádzame do príťažlivej trávnatej časti Velickej doliny – Kvetnica.

Táto časť Velickej doliny dostala názov podľa množstva byliniek a kvetou ktoré tu rastú a v minulosti sa hodne zbierali a

využívali na liečenie. V tejto časti doliny sa nachádza zanikajúce plesom rovnakého mena. Postupujeme dolinou vpravo sa

tiahne hrebeň od Velickej kopy cez Veľkú Granátovú vežu, Bradavicu smerom na Východnú vysokú. Vľavo sa dvíhajú

východné steny Gerlachovského štítu. Prechádzame okolo Dlhého plesa a pred nami je už len svah ktorým začíname

vystupovať do sedla Poľský hrebeň. Chodník pod hrebeňom prechádza exponovanou bočnou skalnou stenou, ktorá je

zabezpečená reťazou z dôvodu bezpečného výstupu do sedla. Vystupujeme do sedla odkiaľ sa nám otvára výhľad na

sever do Bielovodskej doliny v závere so Zamrznutým plesom v pozadí sa tiahnu Poľské Tatry, vpravo sa týči vrchol

Vychodnej Vysokej. Južným smerom sa tiahne Velická dolina ale ju môžeme pozorovať len po Dlhé pleso. Vpravo sa

tiahne hrebeň cez Velický štít a Lavorový štít až na masív Gerlachu. Zo sedla pokračujeme vpravo žltou značkou na

vrchol Východnej Vysokej. Vystupujeme strmým skalnatým svahom na vrchol. Po výstupe sa nám otvárajú nádherné

výhľady na severnú časť Vysokých Tatier. Smerom na juh Guľatý kopec ukrýva Velickú dolinu. Juhovýchodným smerom

sa tiahne hrebeň cez Bradavicu, Východnú, Slavkovskú kopu na vrchol Slavkovského štítu. Východným smerom sa

rozprestiera rozsiahly záver Veľkej Studenej doliny s množstvom väčších a menších plies s celoročne otvorenou

Zbojníckou chatou. Dolinu ohraničuje Prostredný hrebeň z východu za ním v pozadí sa vypína Lomnický štít, hrebeň

pokračuje cez Ostrý štít, Javorový štít, Malý Javorový štít, Svišťové veže, Divú vežu a cez sedlo Prielom končí

na Východnej Vysokej. Severozápadným smerom sa tiahne Litvorová dolina zo Zamrznutým plesom v závere,

pokračujúc Bielovodskou dolinou. Na sever sa rozprestierajú Poľské Tatry. Juhozápadným smerom sa tiahne hrebeň

cez Velický štít, Lavorový štít, Batizovský štít na Gerlachovský štít. Naďalej pretrváva pekné slnečné počasie.

Oddychujeme na vrchole a využívame pekné augustové slniečko. Späť sa vraciame ako sme prišli, cez Poľský hrebeň,

Velické pleso do Tatranskej Polianky. Zastavíme v Horskom hoteli Sliezský dom na čapované pivo a iné občerstvenie.

Oproti vystupuje ešte množstvo turistov aj keď je už pokročila hodina. Trasu končíme na parkovisku pri autách.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Velická poľana v pozadí Velická dolona, vľavo východný svah Gerlachovského masívu, vpravo hrebeň Velických granátov

pohľad z Poľany.

Západné svahy Velickej doliny, hrebeň Velických granátov pohľad z Poľany.

Velická dolina s Dlhým plesom.

Výstupový svah na Poľský hrebeň je zabezpečený reťazov pohľad z Poľského hrebeňa.

Velický štít pohľad z Poľského hrebeňa.

Cyklisti na Poľskom hrebeni.

Zamrznuté pleso v závere Litvorovej doliny pohľad z Poľského hrebeňa.

Česká dolina - České pleso v pozadí Poľské Tatry pohľad z Východnej Vysokej.

Záver Veľkej Studenej doliny pohľad z Východnej Vysokej.

Prostredný hrebeň pozadí Lomnický štít pohľad z Východnej Vysokej.

Belianské Tatry pohľad z Východnej Vysokej.

Na vrchole Východnej Vysokej.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Vysoké Tatry / Velická dolina - Poľský hrebeň /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.