Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

                                  Dňa 26.6.2004 uskutočnila sa turistická akcia.

                                               

                                                   Prechod Spišskou Magurou.

 

 

Trasa akcie      :  Podolinec – Panské lúky – Vyšné Ružbachy – Nižné Ružbachy  

 

Dĺžka trasy :  15 km         Prevýšenie : 190 m       Čas trasy podľa mapy: 5.30 hod

 

Členovia KST MŠK :   Šlacká, Čupaj, Čupaj, Muller, Mullerová, Papcun, Gengeľ, Mikulová, Duhan, Olšavský, Olšavská

 

Nečlenovia KST MŠK : 2 účastníci                               

 

 

Turistická mapa SPIŠSKÁ MAGURA – PIENINY č.103             Turistický atlas list č. 34, 64    

 

Popis trasy :

Trasu začíname červenou značkou na ŽSR Podolínec smerom Vyšné Ružbachy. <<<  História mesta bola ovplyvnená

jeho umiestnením, pretože na území, kde sa rozprestiera, sa odpradávna stretala poľská a uhorská zvrchovanosť. Osudy

mesta sú preto späté s osudmi obidvoch krajín. Pôvodnú slovanskú osadu Podolínec v rokoch 1241 a 1244 zničili Tatári a 

znovu založili ju kolonisti  v druhej polovici 13. storočia. V roku 1412 kráľ Žigmund  Luxemburský povýšil Podolínec na

slobodné kráľovské mesto, čím sa dostal na úroveň Levoče a Kežmarku a mohol organizovať týždenné trhy a výročné

jarmoky. V tom období rozkvitali v meste remeslá a obchod, najviac bola preslávená výroba nožov s drahocennými

ozdobnými rukoväťami. V tom istom roku sa Podolínec dostal s ďalšími šestnástimi spišskými mestami na tristo rokov

do zálohu poľskému kráľovi Vladislavovi  II. Z obáv pred husitmi umiestnil v roku 1422 kráľ Žigmund na Spiši vojenské

útvary, z ktorých jeden bol aj v Podolínci. Preto sa na rozdiel od iných miest, ktoré stagnovali v dôsledku bojov, Podolíncu

darilo. Dodnes si historické jadro mesta zachovalo pôvodnú štruktúru, ktorá súvisí s jeho goticko-renesančným vývojom.

Najstaršou budovou v meste je Kaplnka sv. Anny na cintoríne z prelomu 13. a 14. Storočia, ktorá sa nachádza

severozápadne od dnešného mesta. Dá sa z toho usudzovať na značnú rozlohu niekdajšieho osídlenia. Predpokladá sa,

že i opevnenie budované od roku 1295 obkolesilo hustejšiu časť osídlenia a mesto sa rozkladalo na podobnej ploche ako

dnes. Neďaleko trhoviska postavili v roku 1295 nový Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý odvtedy prešiel viacerými

úpravami. V presbytériu kostola sú vzácne gotické nástenné maľby v niekoľkých vrstvách z rokov 1380 – 1430. Hodnotu

má aj plastický riešený hlavný oltár z rokov 1700 – 1710 a gotická krstiteľnica z druhej polovice 14. storočia. V roku 1659

postavili vedľa kostola renesančnú zvonicu so vzácnym zvonom z roku 1392. V polovici 17. storočia za hradbami vyrástol

ranobarokový piaristický kláštor s dvojvežovým kostolom. Tieto monumenty aj v súčasnosti  vytvárajú neodmysliteľnú súčasť

podmanivej siluety mesta. Zachované urbanisticko-architektonické pamiatky a uličky mesta s romantickým nádychom sú

na Slovensku unikátom. Preto niet divu, že Podolínec bol v roku 1990 vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu. >>> 

Značka prechádza okrajom mesta okolo železničnej trati preto z mesta nič nevidíme. Značka sleduje poľnú asfaltom spevnenú.

Po čase značka odbočí vľavo od trati, sleduje dolinku. Prechádzame okolo dvoch chatových osád situovaných v nádhernej

plytkej dolinke uprostred rozsiahlych lúk. Postupujeme ďalej veľmi peknou mierne zvlnenou trávnatou krajinou. Smerom na

juh sa ukazuje silueta Levočských vrchov. Na Panských lúkach značka odbočí z cesty vpravo na poľnú cestu. Trávnaté

plochy sa striedajú s malými plochami lesa. Prechádzame sedlom a schádzame do kúpeľov. <<<  Kúpele sú situované

pod výbežkami ihličnatého lesa, obklopené parkom. Zemitouhličité pramene patriace k najvýdatnejším v Európe, sú

základom liečby nervových chorôb a depresívnych stavov, prispievajú k liečbe krvného tlaku a mozgovej arteriosklerózy.

Kúpele, známe termálnym kúpaliskom a chráneným prírodným výtvorom – travertínovým jazierkom Kráter o priemere 20 m

s termálnou vodou 23 °C, ponúkajú predovšetkým hydrouhličitano-síranové, vápenato-horečnaté, hydrouhličité pramene

a povzbudivé klimatické podmienky. Pri liečbe sú využívané účinky balneoterapie, fyzikálnej terapie, elektroterapie,

rehabilitácie, psychoterapie a hipoterapie. V kúpeľnom areáli sú zaujímavé Švajčiarske domčeky a Biely dom. V priebehu

celého roku ponúkajú kúpele wellness programy, školy v prírode, ozdravovacie pobyty pre zamestnancov firiem aj

jednotlivcov. Krásne prostredie kúpeľov je priam predurčené na prechádzky a relax v prírode. V parkoch nájdete okrem

zaujímavých výtvorov prírody alebo človeka i množstvo drevených sôch a kompozícií od rôznych umelcov. Po roku 1997

organizátori nadviazali na dobré tradície a pokračovali v tvorbe sôch z dreva, ktoré ozvláštňujú areál kúpeľov.

V areáli kúpeľov je vyhľadávané prírodné termálne kúpalisko so skupinou stromov uprostred. Zvláštnosťou je unikátne

jazierko Kráter s priemerom 20 m a hlbkou 3 m, ohraničené travertínovým valom s termálnou vodou. Tieto krátery

nepochádzajú z vulkanickej činnosti, ale vznikli klesaním travertínových vrchov v okolí minerálneho prameňa bohatého

na kalcium. >>>  Prechádzame kúpeľami, pekne upravené trávnaté plochy s nádhernou kvetinovou výzdobou. Opravené

kúpeľné domy a okolie. Prichádzame k unikátnemu jazierku Kráter s priemerom 20 m a hĺbkou 3 m, ohraničené travertínovým

valom s termálnou vodou. Nádherné kruhové jazierko. Prechádzame okolo veľkej stavby – Biela dom. V areáli kúpeľov je

množstvo rôznych kamenných útvarov dekorovaných živou prírodou. V parku je vidieť niekoľko koní na ktorých sa

prevážajú pravdepodobne návštevníci. Na niektorých miestach na svahu je vidieť malé vápencopády tvorené tečúcou

minerálnou vodou. Posedíme si na stoličkách pre obrou. Prechádzame obcou Vyšné Ružbachy. <<<  Prvá zmienka o obci

je z roku 1288, kedy Šoltýs Henrich z Podolinca založil Nižné a Vyšné Ružbachy. V roku 1412 dal Žigmund Luxemburský

poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelovi do zálohy za pôžičku 16 spišských miest (medzi nimi aj obec Vyšné Ružbachy)

na 360 rokov. V roku 1549 nastal zlatý vek pre Ružbachy, keď poľský kráľ Žigmund II. August menoval grófa Sebastiána

Ľubomirského bza dedičného starostu zálohových miest. To podnietilo stavebný a spoločenský ruch. V roku 1595 bola

postavená kúpeľná budova s bazénom, kuchyňou, jedálňou a spoločenskou miestnosťou. Sebastiánov syn Stanislav

urobil z kúpeľov známe spoločenské stredisko poľskej a uhorskej šľachty. V roku 1744 vymrela priama vetva rodu

Ľubomirských. Kúpele začali meniť majiteľov čo im očividne neprospievalo. V roku 1772 sa zálohové oblasti dostali späť

do Uhorska a tým kúpele chradli ešte viac. Až v roku 1825 sa kúpele stali vlastníctvom baróna von Jony, ktorý začal s ich

prestavbou. Postavil si tu kaštieľ, nový kúpeľný dom a zrkadlový kúpeľ. Jeho syn Daniel Jozef Jóny ako dedič spravoval

kúpele až do roku 1865, kedy sa dostali na krátky čas aj do majetku Kežmarského lýcea. V roku 1882 ich kúpil poľský

šľachtic Zamoysky. Dal postaviť dnešný hotel Dukla a pri ňom veľké prírodné kúpalisko, ktoré slúži dodnes.

Na travertínovom skalisku dal pre svoju manželku, španielsku princeznú Izabelu, vybudovať exkluzívny Biely dom,

kópiu jedného z palácov v Monte Carlo. Voda zo známeho prameňa Izabela má optimálne zloženie vápnika a magnézia

a zvýšený obsah lítia, ktorý má antidepresívne účinky. Po smrti Andreja Zamoyskeho v roku 1927 zdedil kúpele najmladší

syn Ján s manželkou Izabelou de Bourbon, neterou španielskeho kráľa. Kúpele ešte pred 2. svetovou vojnou navštívil

samotný španielsky kráľ Alfonz XIII. Plány majiteľov na rozmach kúpeľov však prekazila druhá svetová vojna a potom

znárodnenie. V roku 1952 prešli kúpele pod správu ROH. Od roku 1957 sa vrátili kúpele zase pod správu štátu. Kúpeľné

budovy pochádzajú prevažne z roku 1920 až 1940 a sú doplnené objektmi z rokov 1975 až 1997. Zvláštnosťou kúpeľov

je jazierko Kráter, naplnené termálnou vodou z prameňa Izabela. Je situované na vrchu travertínovej kopy a od roku 1967

je chráneným prírodným výtvorom. V okolí sú zaujímavé prírodné útvary „smrtné jamy“ a „kráter“ s termálnou vodou a

množstvo iných zaujímavostí.  >>>  Z Vyšných Ružbách pokračujeme asfaltovou cestou smerom Nižné Ružbachy. Za obcou

odbočíme si pozrieť galériu skulptúr umiestnenú v bývalom travertínovom lomu na okraji obce. Pod lesom uprostred lúk

tu nájdu unikátnu prírodnú galériu 104 sôch z travertínu od umelcov zo štrnástich krajín ako pozostatok medzinárodných

sochárskych sympózií, ktoré sa tu konajú od roku 1964. Postupujeme cestou ktorá vedie trochu hlbšou trávnatou

dolinkou až vstúpime do Nižných Ružbách. <<<  Obec je prvýkrát písomne doložená roku 1286 v metácii dediny Hniezdne.

Založená bola na nemeckom zákupnom práve. Od r. 1272 do roku 1279 bola majetkom podolínskeho šoltýsa Henrika,

ktorý ho roku 1303 so šoltýskymi výsadami daroval svojej sestre Hildegunde. Nižné Ružbachy boli staršou slovenskou

osadou, ktorá prebrala nemecké právo. Pravdepodobne koncom 13. stor. Nižné Ružbachy spustli alebo sa vyľudnili za

nepokojov na hornom Spiši. Darované nemecké právo malo prispieť k ich znovuobnoveniu. O existencii osady sa

dozvedáme aj z prvého variantu súdobého odpisu listiny Žigmunda z roku 1408, ktorý ju ako majetok hradného panstva

Ľubovňa daroval Imrichovi z Perína. Od roku 1412 do roku 1772 bola v zálohu Poľska. Podľa úradného popisu kráľovských

majetkov, ktorý nariadil poľský snem roku 1562-63, platila ročne 40,22 fl. daní. Od roku 1755 do 1. pol. 19. stor. tu pôsobila

papiereň, ktorá vyrábala papier veľmi dobrej kvality. Z majstrov tejto papierne sú známi: Ján Matavovský, ktorý tu pracoval

pravdepodobne od roku 1759 do roku 1802, Tomáš Neumann (od roku 1811) a okolo roku 1820 bol papierenským

majstrom Tomáš Hoffman. Koncom 18. stor. bolo v obci plátennícke bielidlo. Roku 1828 mala obec 120 domov.

Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka a spracovaním ľanu. V obci boli 2 mlyny.

Po roku 1918 sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. 24. júla 1932 bolo v obci založené Potravné druž­stvo, ktoré

sa 30. novembra 1951 zlúčilo s Jednotou OSD. >>>  Trasu ukončíme na autobusovej zastávke v obci.

-

-

Mapa Trasy :

-

-

Výškový profil trasy :

-

-

-

 

Na ceste pri chatovej osade smerom na Panské lúky.

-

-