KST Krompachy | 7. Tomaš. výhľad

Dňa 6.11.2004 uskutočnila sa turistická akcia.

Prechod Slovenským rajom – Veľký Kyseľ.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Spišské Tomášovce - Tomášovský výhľad – Prielom Hornádu - Kláštorisko – Veľký Kyseľ -

- Záver Suchej Belej - Podlesok - Hrabušice

Dĺžka trasy : 24 km Prevýšenie : 850 m Čas trasy podľa mapy: 6.30 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Hamráková, Papcun, Gengeľ, Olšavský, Duhán

Turistická mapa SLOVENSKÝ RAJ č.124 Turistický atlas list č. 137

Popis trasy :

Trasu začíname na ŽSR Spišské Tomášovce zelenou značkou smerom Tomášovský výhľad.

<<< Samotná obec vznikla na prelome 12. a 13. storočia. Založil ju istý Tomáš, syn Botu (Botch), po ktorom nesieaj svoje

pomenovanie. Dozvedáme sa to zo zachovaných listinných prameňov. V roku 1217 kráľ Ondrej II. z rodu Arpádovcov vymenil

Tomášovi jeho zem, ktorú vlastnil na Spiši, za inú zem v Novohradskej stolici nazývanú Lengend. Predtým však Tomáš na

neobrábanej ploche namáhavou prácou a na vlastné náklady vybudoval dve veľké dediny. Aj keď sa konkrétne mená dedín

nespomínajú, na základe ďalších písomností vieme, že sa to vzťahuje na dnešné Spišské Tomášovce a Arnutovce, ktoré

sa nazývali aj Veľké a Malé Tomášovce. Prvé písomné zachytenie názvu obce Spišské Tomášovce nachádzame v listine

z roku 1229. V roku 1415 časť obce získali do vlastníctva kartuziáni zo Skaly útočišťa. Neskôr vlastnili celú obec. Po zničení

kláštora a odchode mníchov v roku 1543 dedina pripadla opäť panovníkovi. Ferdinand I. ju v roku 1550 daroval

Spišskej Kapitule.Čiastočne sa dedina dostala aj do vlastníctva panstva Spišského hradu. >>> Počasie je chladné s

vysokou oblačnosťou. Prechádzame obcou na lúky severne od Tomašovského výhľadu. Z lúk sú prvé výhľady smerom

na Vysoké Tatry a okolie. Lesom prechádzame na vyhliadkovú skalu Tomášovského výhľadu. <<< Skalná galéria v južnom

svahu Ludmanky s výhľadom do Prielomu Hornádu, doliny Bieleho potoka, na Čertovu sihoť, ako aj na Vysoké Tatry.

Pod skalnou terasou v bezprostrednej blízkosti turistického chodníka sa nachádza jaskyňa "Michalova džura". Stenu

Tomášovského výhľadu po prvý raz zliezli 8.10.1938 A.Brnčal, A.Huba a E.Leschinský. Tomášovský výhľad je stálym

miestom horolezeckého výcviku a skalolezeckých pretekov. Tento fascinujúci vápencový skalný blok, s dĺžkou viac

ako 200 metrov, sa týči nad hladinou rieky Hornád na niektorých miestach až do výšky 146 metrov. Tvorený je strmými,

miestami až previsnutými lavicovými skalnými blokmi, s celkovou hrúbkou 26-32 metrov, vytvárajúcimi jednotlivé terasy.

Tie sú dôsledkom diferencovaného zvetrávania niekoľkých, rôzne odolných horninových zmesí, podieľajúcich sa na stavbe

tohto skalného útvaru. Jeho najvrchnejšia časť, rozkladajúca sa v nadmorskej výške 650-667 metrov. Má charakter skalnej

plošiny a zároveň tvorí vyhliadkovú vrcholovú plošinu tejto turistickej atrakcie. >>> Pokračujeme vpravo chodníkom južnou

stranou Tomašovského výhľadu, po chvíli chodník zabočí vľavo strmo dole svahom k Prielomu Hornádu. Chodník je skalnatý

a prerastený koreňmi stromov, preto je potrebná zvýšená opatrnosť. Pri smerovníku zabočíme vpravo modrou značkou

Prielomom Hornádu. <<< Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody

po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m

výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami

Slovenského raja. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila

etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby". Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok,

približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok. Pre turistov je

sprístupnený v celej dĺžke. >>> Prechádzame lesom ktorý na viacerých miestach je poškodený, na zemi leží mnoho

vyvrátených stromov. Chodník je dobre schodný a suchý. Ale stále je potrebné dávať pozor na miestach kde vystupuje

skalné podložie, samozrejme na rebríkoch a stúpačkách je potrebné dávať pozor stále. Stúpačky Pod mlynom, najkritickejšie

miesto Prielomu Hornádu, v prípade tuhej zimy sú tieto stúpačky vždy zakryté ľadom, dnes sú čisté a ľahko prechodné.

Prichádzame k novému kamennému mostu pri Letanovskom mlyne, pri smerovníku zabočíme vľavo červenou značkou smerom

Kláštorisko. Chodník stúpa lesom, miestami so skalnatým podložím, výhľady ako väčšinou v Slovenskom raji nie sú žiadne.

Prichádzame na rozsiahlu lúku na Kláštorisku. <<< Archeologické nálezy na Kláštorisku potvrdzujú stavbu hradiska ľudu

lužickej kultúry 12.-11. stor. p. n. l. V roku 1241 našli obyvatelia okolitých obci v priestore Kláštoriska útočište pred Tatármi.

Na mieste záchrany v r. 1299 vybudovali kláštor pre rehoľu kartuziánov. KLáštorisko jediné stredisko turistiky, nachádzajúce

sa vo vnútri územia Národného parku Slovenský raj. Prvá turistická útulňa tu bola postavená v roku 1923. >>> Vľavo sa

nachádzajú súkromné chaty s chatou horskej služby. Vpravo rekonštruované ruiny kartuziánskeho kláštora z

prelomov 13. a 14. storočia. Nájdite si čas a prehliadnite si ruiny kláštora. <<< História kláštora siaha až do 13. storočia.

V jeho druhej polovici sa na tej istej planine, na ktorej dnes stoja pozostatky Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša pred

nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za záchranu, ktorú im Letanovská skala ponúkla, rozhodli sa vystavať tu kostol. Neskôr

boli na toto miesto pozvaní kartuziáni, ktorí tu založili svoj kláštor. Rád kartuziánov založil mních sv. Bruno roku 1084

vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi prísne: celoživotná mlčanlivosť, zákaz vstupu žien do kláštora (jedinú výnimku

mala mecenáška Hedviga) či život v celách – malých domčekoch so záhradkou. Hlavnou náplňou práce kartuziánov bolo

prepisovanie kníh, o čom svedčia archeologické nálezy. Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej práci udržovali chod kláštorného

komplexu ako samostatnej jednotky. Sami si dopestovali väčšinu potrebných plodín. Prijímali pocestných i duševne chorých,

ktorých liečili najmä izoláciou od okolitého sveta. Bohužiaľ, z rovnakého dôvodu, ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska,

bolo toto posvätné miesto zničené. Veľmi dobrá obranná poloha sa zapáčila najskôr husitom a neskôr bratríkom.

Spišská župa bola nútená roku 1543 kláštor zničiť. Viac ako 400 rokov čakali zrúcaniny na svoje objavenie. Od roku 1983

sa datuje začiatok archeologických prác, na ktoré postupne nadviazali dobrovoľníci zo Slovenska i zahraničia, ktorí sa už

viac ako 20 rokov podieľajú na záchrane a obnove tohto unikátneho kláštorného komplexu. Bez akejkoľvek podpory od

štátu zachraňujú tento stredoveký chrám pre budúce generácie. >>> Pri reštaurácii ktorá je zatvorená sa občerstvíme a

pokračujeme modrou značkou smerom Malý Kyseľ. Z Kláštoriska pokračujeme modrou značkou ponad zatvorenú roklinu

Veľký Kyseľ, z dôvodu požiaru v roku 1976. Prichádzame do ústia Veľkého a Malého Kyseľa kde pokračujeme vľavo

zelenou značkou do Veľkého Kyseľa. <<< Prvé pokusy o výstup dolinou Kyseľ sa uskutočnili v roku 1900 pod vedením

M. Rótha a M. Karolinyho. Nasledovali mnohé ďalšie, avšak najstaršia stredná časť tiesňavy zostala dlho nepokorená.

Úspešná bola až výprava K. Kozlovského, ktorý so spoločníkmi v roku 1907 prešiel celú tiesňavu a preliezol aj

Obrovský vodopád. Neskôr sprístupneniu Kyseľa bežným turistom výdatne pomohli železničiari zo Spišskej Novej Vsi,

ktorí na problémové a menej bezpečné miesta osadili kovové mostíky a rebríky. Potok, ktorý ňou preteká, pramení pod

Malou poľanou a vytvára Malý vodopád a Machový vodopád. Keďže bol pokrytý machom, takto ho nazvali prví objavitelia

v roku 1900, ktorí zostupovali od Glackej cesty. >>> Postup roklinou z dôvodu menšieho množstva vody je nenáročný.

Ploché ľahšie dno sa strieda s ťažšie schodným dnom z dôvodu popadaných stromov. Prechádzame prvými kaskádovými

vodopádmi zabezpečenými drevenými rebríkmi, vodopády sa nepredstavujú v plnej kráse z dôvodu menšieho množstva

vody ktorá nimi preteká. Prechádzame pekným vodopádom Objaviteľov v tvare vľavo zalomeného koryta. Zo stúpačiek

vidieť v začiatku vodopádu peknú misu. Prechádzame posledným vodopádom v Barikáde viac stupňový vodopád

v peknej skalnej stene. Pod vodopádom najdeme uhynutého jeleňa, ktorý pravdepodobne spadol zo steny nad vodopádom.

Neskôr na recepcii ATC oznámime nález uhynutého jeleňa. Z rokliny vychádzame k chate na Biskupských chyžkách.

Tu sa občerstvime a pokračujeme vpravo žltou značkou na Malú Poľanu. Na Poľane zabočíme vpravo modrou značkou

širokou cestou k vrcholu rokliny Suchá Bela. Z Malej Poľany smerom na juh v pozadí je vidieť vpravo typickú siluetu Havranej

skaly, vrchol vľavo ukončený kolmou stenou. Z vrcholu Suchej Belej žltou značkou ktorá vedie širokou lesnou cestou bez

výhľadov až k smerovníku Pod Vtáčim hrbom zabočíme vľavo červenou značkou smerom na Podlesok. Spočiatku značka

vedie po širokej lesnej ceste kde za chvíľu odbočte z cesty vľavo kde je jediná možnosť výhľadu na Vysoké Tatry a Hornádsku

kotlinu. Vrátime sa na cestu až prídeme k smerovníku Nad Podleskom kde značka opúšťa cestu a vpravo zabočí do lesa.

Tú už zostupuje pomerne strmo dolu lesom. Je málo snehu a preto zostup je náročnejší z dôvodu šmýkania sa na koreňoch

stromov a je potrebne dávať pozor pri zostupe. Zídeme na cestu kde zabočíme vľavo modrou značkou okolo Ranča k

recepcii ATC Podlesok. , <<< Autocamping Podlesok je situovaný v nádhernom prostredí prírodných krás Slovenského raja.

Celoročné stredisko cestovného ruchu – miestna časť obce Hrabušice. Svojou polohou a vybavením je vhodný tak pre

mototuristov ako aj všetky kategórie milovníkov prírody a turistiky. Je výborným východiskovým miestom pre kratšie i dlhšie

výlety do územia mimoriadne bohatého na prírodné krásy. Je východiskom na túry do centrálnej a severozápadnej časti

Slovenského raja, do Prielomu Hornádu, do roklín Suchá Bela, Kyseľ, Piecky a Veľký Sokol. >>> Zastavíme sa v reštaurácii

Harmanka kde si posedíme, oddýchneme a pokračujeme červenou značkou ďalej do Hrabušíc. Pokračujeme cez most, okolo

parkoviska na cestu. Počasie sa nezlepšilo Tatry nie je vidieť. Postupujeme cestou, prejdeme cez most, Mýtom až vstupujeme do

Hrabušic. <<< Prvá písomná zmienka o obci Hrabušice sa datuje do roku 1279, kedy sa nazývala Compositi. V ďalšom

historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1284 je písomne doložený názov Capusdorf, z roku 1307 Kabuzdorf,

z roku 1440 Kaposztafalva, z roku 1773 Hrabusicze, z roku 1786 Hrabussice, z roku 1920 Hrabošice, z roku 1927 Hrabušice.

Po maďarsky sa obec úradne nazývala Káposztafalu. Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi. Pôvodne románsky z

polovice 13. stor., v polovici 14. stor. rozšírený severnou sakristiou, začiatkom 15. stor. postavené nové presbytérium a severná

kaplnka, okolo roku 1500 rozšírili sakristiu a roku 1782 zaklenuli loď pruskými klenbami a pristavali južnú predsieň a severnú

komoru. Po požiari roku 1916 vežu prestavali s použitím pôvodných románskych častí. Bočný oltár sv. Anny s pseudogotickou

oltárnou architektúrou, do ktorej je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Mettercie z roku 1515 až 1520. V nadstavci

je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. stor. kazateľnica je rokoková z čias okolo roku 1760, na parapete rečnišťa

sú sochy 4 anjelov. Krstiteľnica je renesančná z pieskovca, jej tepaný vrchnák je z roku 1656 od M. Zimmermana. Organ

rokokový z čias okolo roku 1770. Monštrancia rokoková od J. Szillassyho. Medené cibórium je z 15. stor. >>> V Hrabušiciach

si posedíme pri pive a počkáme si na autobus.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Tomášovský výhľad.

Prielom Hornádu.

Na stupačkách Prielomu Hornádu.

Prielom Hornádu.

Veľký Kyseľ.

Vodopád v Barikáde.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Slovenský raj / Tomášovský Výhľad /

Fotogaléria – Slovenský raj / Prielom Hornádu /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /

Fotogaléria – Slovenský raj / Veľký Kyseľ /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.