KST Krompachy | 16. Rajecké Teplice - Skalky

Dňa 13.05.2005 uskutočnila sa turistická akcia.

Prechod Súľovskými vrchmi.“

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Rajecké Teplice – Skalky – Rajecké Teplice – Zbyňov – Súľov – Chata Súľovťanka

Dĺžka trasy : 17 km Prevýšenie : 560 m Čas trasy podľa mapy: 5,30 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacka, Muller, Mullerová, Čupaj, Čupajová, Olšavský, Olšavská,

Gaľa, Gaľová, Mikulova, Sokolska, Uličný, Uličná, Havaš, Havašová,

Dzurňáková, Dzurňáková, Papcun, Papcunová

Turistická mapa SÚĽOVSKÉ VRCHY Turistický atlas list č. 49, 50, 84

Popis trasy :

Trasu začíname červenou značkou v Rajeckých Tepliciach smerom na Skalky. <<< Archeologické výskumy dokazujú,

že už praveký človek objavil blahodarné účinky termálnych a minerálnych vôd. Osídľovanie, najmä v blízkosti teplých

prameňov, pokračovalo aj v neskorších obdobiach. Vznik mnohých sídel či kúpeľov na území terajšieho Slovenska sa

spája s príbehom, tradíciou alebo legendou. Rajecké Teplice sú v tomto smere zahalené rúškom tajomstva. Prvé

spoľahlivé svedectvo o ich existencii vydáva až listina uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého z roku 1376. V listine sa v

súvislosti so zámenou kráľovských majetkov v Novohradskej stolici za rajecké majetky šľachtica Dominika a jeho

príbuzných spomína aj škultécia dediny Teplica: „scultetia seu rectoratus vulgo wayth villae Tapolcha“. Možno teda

predpokladať, že Rajecké Teplice vznikli niekedy v polovici 14. storočia. Boli kolonizované pravdepodobne z neďalekej

Žiliny, rovnako ako ďalšie osady Rajeckej doliny. Celé územie v povodí rieky Rajčanky patrilo hradu Lietava, ktorý je

písomne doložený prvý raz roku 1318. Až roku 1496, v dobe Zápoľskovcov, sa ako súčasť lietavského panstva uvádzajú

Rajecké Teplice („possessio Toplycza“). Vtedy tu žilo niekoľko sedliackych rodín zaoberajúcich sa roľníctvom, chovom

dobytka a drevorubačstvom, neskôr sa spomína i teplický mlyn a píla. Usadlosť, osadu Teplice mali vždy v rukách tí

feudáli, ktorí vlastnili hrad Lietavu. Po Jánovi Zápoľskom to bol Mikuláš Kostka, neskôr, roku 1558, sa majiteľom

lietavského panstva stal Kostkov zať František Thurzo. Takto sa i Rajecké Teplice dostali do vlastníctva Thurzovcov,

ktorí už od konca pätnásteho storočia hrali významnú úlohu v hospodárskom, politickom a kultúrnom živote viacerých krajín

strednej Eurpy, najmä Uhorska a Poľska. Thurzovské majetky dosiahli svoj vrchol po roku 1585, keď sa ich správy ujal

Františkov syn Juraj. Thurzovci dobre poznali liečivé účinky prameňov v Tepliciach a začali ich využívať. Do Rajeckých Teplíc

rád chodieval i palatín Juraj Thurzo. Asi roku 1610 tu dal postaviť, resp. upraviť murovaný dom so 7 izbami. V „panskom

dome na Tepliciach“ bolo postarané o pohodlie členov rodiny, Thurzových priateľov a rôznych hodnostárov, ktorých do

Rajeckých Teplíc sám často pozýval aj na úradné rokovania. Návštevníkom kúpeľov slúžil i hostinec, ktorého existencia

je doložená už v roku 1542. Šenkovalo sa v ňom víno a pivo, ktoré dodávalo lietavské panstvo. Rajecké Teplice začínajú

ožívať až koncom 18. storočia, keď kúpele získali do užívania horu Mrchová (Tlstá), bol postavený nový kúpeľný dom

s troma bazénmi (panským, obecným a žobráckym), ako aj murovaná budova, ktorá poskytovala kúpeľným hosťom

prevažne uhorskej šľachte, všetko pohodlievrátane služieb ránhojiča. V kúpeľoch sa zjavujú prví lekári, ktorí publikujú

prvé spisy o liečivých účinkoch termálnychprameňov: roku 1793 bol vypracovaný prvý rozbor rajeckoteplických

minerálnych vôd. Medzi Žilinou a kúpeľmi, ktoré už vtedyležali v smere významných železničných tratí, premávali v

sezóne bričky a omnibus. Rajecké Teplice poskytovali liečbu formoutermálnych kúpeľov, pitných kúr, bahenných kúpeľov

a kúpeľov s využitím ohriatej pramennej vody. Nie menší význam mali ichklimatické účinky. Pre návštevníkov kúpeľov

bol záväzný kúpeľný a domáci poriadok. Postarané bolo i o stravovanie a voľný čashostí. K dispozícii mali „kursalón“,

čitáreň a knižnicu, tzv. hudobnú izbu, kolkáreň, tenisové kurty, biliard a pod. Pre návštevníkov hral pravidelne kúpeľný

orchester. Kupeľní hostia sa mohli rozptýliť na tanečných zábavách, koncertoch a divadelnýchpredstaveniach. >>>

Je pekné slnečné počasie s modrou oblohou a sem tam s bielym mrakom. Od kúpeľného domuVeľká Fatra prechádzame

hlavnú cestu na upravený chodník so zábradlím ktorý postupne prechádza do dobre udržiavaného širšieho lesného

chodníka. Chodník už spočiatku má prudké stúpanie ktoré pokračuje až na krátky hrebeň pred vrcholom Skalky.

Okolo chodníka na niektorých miestach sa nachádzajú prístrešky. Z vrcholu Skalky je výhľad na Lietavské údolie s

hradom Lietava a v pozadí mesto Žilina. Z vrcholu Skaliek schádzame pekným skalnatým hrebeňom až na skaly z ktorých

je výhľad na vľavo na Turie v pozadí hrebeň Malej Fatry. Vpravo je nádherný výhľad na Rajecké Teplice a Žilinskú kotlinu

tiahnucu sa južným smerom. Schádzame na hlavnú cestu a cez nádherne upravený kúpeľný park sa vrátime ku

kúpeľnému domu Veľká Fatra. V útulnom občerstvení si dáme obed, posedíme si a po chvíli pokračujeme ďalej

žltou značkou smerom Súľov. Prechádzame pekne upravenou časťou Rajeckých Teplíc až vychádzame na rozsiahle lúky

porastené riedkym krovitým porastom. Postupujeme okolo Rajčianky širokým údolím až vstupujeme do obce Zbyňov.

<<< Obec založená na zákupnom práve sa spomína od roku 1407 ako Izben, doložená je z roku 1474 ako Zbynyowe,

z roku 1488 ako Zbynow, z roku 1598 ako Zbinow, z roku 1786 ako Zbiňow, maďarsky Zbinyó, Zebény. Dedičným richtárom

bol Štefan, syn Lamberta, rajecký richtár. Obec patrila panstvu Lietava. Zaoberali sa chovom oviec, včelárstvom a

poľnohospodárstvom. >>> Prechádzame obcou až vychádzame na pekne udržiavané rozsiahle lúky smerom pod

Súľovské skaly. Keď sa otočíme pred nami leží Žilinská kotlina v pozadí sa tiahne hrebeň Malej Fatry. Prechádzame lúkou,

pred nami sa tiahne hrebeň Súľovských skál ktorý obkolesuje dolinu v ktorej leží Súľov až vojdeme do lesa ktorým

prichádzame do sedla Patúch. Schádzame zo sedla dole lesom, vľavo sa začína rozsiahla voľná plocha doliny obklopenej

hradbou Súľovských skál. Po chvíli je vidieť obec Hradná ktorá bola zlúčená zo Súľovom. Schádzame do Súľova.

<<< Ako samostatná jednotka osídlenia sa spomína už v roku 1193. V tom čase patrila zemianskym rodinám

Súľovských, Hradňanských a Sirmiensisovských. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka,

spracovaním dreva. Prvou písomnou správou o obci Súľov je listina uhorského panovníka - kráľa Bellu III. z uvedeného

roku 1193. Touto listinou kráľ udeľuje zeme Kameničany a Predmier so Súľovom Vratislavovi, svojmu služobníkovi na

Trenčianskom hrade za zásluhy "v dalmatskej vojne" v roku 1167 a zároveň povýšil Vratislava a jeho dedičov na

šľachticov. V listine je podrobný popis darovaného územia." Hranica začína pri Váhu, pokračuje stredom roviny, prechádza

cez akýsi potok oproti lesu a po úpätí vrchu vedie k Jablonovskému potoku tam, kde sa tento vlieva do riečky

Hradňanky..." Ide len o označenie riečky a nie označenie názvu obce. Tento údaj je však najstarším. Túto nepublikovanú

listinu nepoznáme v plnom znení, originál je uložený v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. >>> Prechádzame

obcou, zastavíme sa v miestnom pohostinstve, dáme si dobre pivo a chvíľu posedíme na slnku. Žltou značkou pokračujeme

ďalej cez obec. V centre obci stojí pekne opravená ručná hasičská striekačka. Schádzame dole obcou k prielomu

Súľovského potoka k starej turistickej chate Súľovčanka. Prvá chata postavená v Súľovských skalách. Romanticky

umiestnené pod nádhernými Súľovskými skalami. To sme nevedeli čo nás čaká vnútri. Chata je v dosť zanedbanom stave,

obmedzená sprcha, WC latrína vo dvore. Ak sme sa chceli umyť často sme používali fontánku vo dvore.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Výstup na Skalky dobre udržiavaným chodníkom.

Lietavský hrad v pozadí vpravo mesto Žilina pohľad z vrcholu Skalky.

Lietavská Svinná, hrad Lietava v pozadí Žilinská pahorkatina pohľad z vrcholu Skalky.

Zostup z vrcholu Skalky do Rajeckých Teplíc.

Žilinská kotlina, obec Zbyňov v pozadí Lúčanská Malá Fatra pohľad z lúky pod Súľovskými skalami.

Súľovské skaly.

Sedlo Patúch.

Smerovník v sedle Patúch.

Pred miestným pohostinstvom v obci Súľov.

Pekne opravená hasičská striekačka v centru obce Súľov.

Prvá chata postavená v Súľovských skalách. Stará turistická chata Súľovčanka.

Stará turistická chata Súľovčanka. Postavená v krásnom prostredí pod Súľovskými skalami.

Tento pán jazdí na bycikli, ktorý je jeho vlastnou konštrukciou po Slovensku a kresli mapy. Všetko potrebné

vozí so sebou v jednotlivých kapsách.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Súľovské vrchy / Rajecké Teplice – Skalky – Súľov /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.