Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy
Trasa akcie : ŽSR Dedinky – Dedinky – Stratená – Dobšinská ľadová jaskyňa – Stratenská dolina – Stratená
Dĺžka trasy : 15,5 km Prevýšenie : 300 m Čas trasy podľa mapy: 5 hod
Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Muller, Mullerová, Čupaj, Čupajová, Olšavský, OLšavská,Gengeľ
Turistická mapa SLOVENSKÝ RAJ č.124 Turistický atlas list č. 136, 137
Popis trasy :
Trasu začíname na ŽSR Dedinky zelenou značkou do obce Dedinky. Pustíme sa vľavo okolo trati, po chvíli zabočíme
vľavo a pokračujeme po hrádzi vodnej nádrži Palcmanská Maša. <<< Palcmanská Maša je najväčšia vodná nádrž na
území Slovenského raja, vytvorená na hornom toku rieky Hnilec, v kotlinovitom rozšírení údolia pod južnými skalnatými zrázmi
Geráv. V roku 1948 sa na základe návrhu švajčiarskej firmy Motor-Columbus a podľa projektu Hydroprojektu Bratislava
začalo s výstavbou vodného diela Dobšiná, ktoré je situované v západnej časti Volovských vrchov v povodí Hnilca a Slanej,
na juhovýchodnom okraji Slovenského raja. Postupne sa budoval privádzač z akumulačnej nádrže Palcmanská Maša
na rieke Hnilec do vodnej elektrárne vo Vlčej doline. Práce pokračovali výstavbou priehrady a hydrocentrály vo Vlčej doline
a výstavbou priehrady Palcmanská Maša. Práce na výstavbe priehrady sa začali výkopom stavebnej jamy pre stredn
é bloky v auguste 1950. Vodná nádrž je dôležitou súčasťou energetického systému. Voda z nej sa odvádza na juh
je už od roku 1953. Po rekonštrukcii v roku 2003 sa jej výkon zvýšil na 2x 12 MW. Zaujímavosťou je, že voda je prevádzaná
z povodia Hnilca do povodia Slanej. Na jej brehoch vyrástli ubytovacie, športové a rekreačné zariadenia. Priamo na jazere
sú umiestnené zariadenia rybného hospodárstva. >>> Je nádherné slnečné počasie s minimálnou oblačnosťou. Z hrádzi
sa pred nami rozprestiera hladina vodnej nádrži, v pozadí pod Gačovskou skalou leží obec Dedinky. Vľavo sa nachádza ústie
Stratenskej doliny do vodnej nádrži. Postupujeme cestou okolo vodnej nádrži. Prichádzame od obce Dedinky.
<<< Obec Dedinky vznikla v roku 1933 zlúčením baníckych osád Štefanovce a Imrichovce. Avšak prvá písomná zmienka
o Štefanovciach je už z roku 1380, ktoré boli v 18. storočí ako majetok rodu Csakyovcov rozdelené medzi bratov Štefana
a Imricha, aby sa v roku 1933 spojili a vytvoril obec Dedinky. Pôvodnými obyvateľmi dnešných Dediniek boli baníci, ktorí
v okolitých horách vyhľadávali a ťažili medené a železné rudy. K baníkom sa prisťahovali drevorubači, uhliari a spracovatelia
vyťažených rúd, ktorí ich tavili a spracovávali v tzv. mašách a hámroch. V roku 1960 bola k obci pripojená jej dnešná
miestna časť Dobšinská Maša, pôvodne osada mesta Dobšiná. >>> Vpravo sa nachádza údolná stanica sedačkovej
lanovky na Geravy. Vľavo cez vodnú nádrž sa nachádza Dobšinská Maša miestna časť Dediniek. Z obce pokračujeme
červenou značkou smerom Stratená. Vstupujeme do lesa a po krátkom výstupe vychádzame na svah nad vodnou nádržou
ktorá v týchto miestach sa tiahne úzkou dolinou k Stratenskej Píle. V pozadí je vidieť vrchol Havranej skaly. Schádzame
na lúku ktorá sa tiahne okolo prítoku Hnilca. Lúka je zakvitnutá rozmanitou a nádhernou kvetenou. Prechádzame
Stratenskou pílou, nádherným a malebným zákutím Hnilca. Pokračujem proti toku Hnilca do Stratenej. <<< Dnešná
malebná horská obec ležiaca v juhozápadnej časti Slovenského Raja Stratená, v staršej slovenčine a v ľudovej reči
Ztracena, maďarsky Sztracenahuta, nemecky Verlorenseifen, má pravdepodobne názov od potoka Strateník, tečúci
cez Vonjarky popri ceste na Dobšinú, ktorý sa odrazu stráca a objavuje sa opäť asi vo vzdialenosti 2,5 km neďaleko
Dobšinskej Maše. K názvu iste prispela aj skutočnosť, že v minulosti sa povyše Stratenej stráca l aj Hnilec.
Stratená - pôvodne banícka osada v doline rieky Hnilec. Stratená, ako samostatná obec vznikla pravdepodobne
len v 18. storočí. Obec je známa vysokými pecami, ktoré postavili r. 1783 Csakyovci. Neskôr prešli do vlastníctva
Coburgovcov. Posledná vysoká pec pracovala do r. 1927. Obyvateľstvo sa zaoberalo ťažbou dreva, stavbou okolitých
tunelov a prácou vo vysokých peciach. V obci sa dodnes zachovali zvyky, oslavy SNP a oslobodenia obce. V kaplnke,
postavenej okolo r. 1800 sa nachádzala drevená plastika Márie Magdalény z dielne Majstra Pavla z Levoče. Dnes je
umiestnená v rímskokatolíckom kostole. >>> V strede obce odbočíme vľavo modrou značkou smerom
Dobšinská ľadová jaskyňa. Po prejdení Hnilca sa otočíme a pred nami sa ukazujú nádherné Sokolie skaly. Postupujeme
dolinou, po čase prechádzame časťou Tiesňavy až prichádzame k smerovníku Pod Hanesovou, kde odbočíme vpravo
do strmého kopca. Prechádzame okolo menšej jaskyne aby sme lesom zostúpili k vchodu Dobšinskej ľadovej jaskyni.
„Studená diera“. Do spodných častí jaskyne prvýkrát prenikol kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi za pomoci svojich
priateľov G. Langa a A. Megu 15. júna 1870. Verejnosti bola jaskyňa sprístupnená už rok po jej objavení a roku 1887
bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená. Z celkovej dĺžky jaskyne 1 232 m ( alebo 1 483 m ) je verejnosti
sprístupnený okruh dlhý 475 m. Podzemné priestory vznikli mechanickou a chemickou činnosťou vôd Hnilca v svetlosivých
vápencoch stredného triasu (wettersteinské vápence), ktoré ležia, tak ako v celom Slovenskom raji, na nepriepustných
spodnotriasových bridliciach. Vlastný jaskynný priestor vznikol korozívnou činnosťou presakujúcej vody a jaskyňa má v
základných črtách normálny krasový charakter. Rieka Hnilec svojou erozívnou činnosťou, často za pomoci unášaných
okruhliakov patriacich až ku komplexom Kráľovej hole, premodelovala podzemné priestory a čiastočne utvorila priaznivé
predpoklady pre prepadávanie povál a skalné rútenia. Tieto deje utvorili i vlastný priestor jaskyne s osobitným
mikroklimatickým režimom. Dnešné priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne boli pôvodne spojené so Stratenskou jaskyňou.
Osamostatnili sa až po zrútení jaskynného stropu, keď ich sutinový zával oddelil od ostatných častí systému a čiastočne
uzavrel cirkuláciu vzduchu. Jaskyňa tým nadobudla tvar vrecovitej dutiny širokej 180 m a hlbokej 70 m s jedným otvorom
na povrch, čo bolo príčinou vzniku osobitých mikroklimatických pomerov a jej zaľadnenia. Zaľadnenésú len vstupné časti
jaskyne, kam má prístup prechladený vonkajší vzduch. Zadné a spodné priestory sú bez ľadu so zvetranými kvapľovými
útvarmi. Vstupný priestor predstavuje 180 m širokú podzemnú dutinu, klesajúcu od vchodu 30 - 40° na juhovýchod do
hĺbky 70 m. Nahromadený ľad v nej vytvoril niekoľko samostatných častí, ako Malú sieň, Veľkú sieň, Zrútený dóm,
Ruffínyiho koridor a Prízemie s ľadopádom. Najväčší priestor jaskyne tvorí Veľká sieň elipsovitého tvaru, ktorá je dlhá 72 m,
široká v strede 42 m a vysoká 7 až 10 m. Najväčší ľadový stĺp zvaný Studňa meria 9 m. Dobšinská ľadová jaskyňa je
typom staticko-dynamickej jaskyne. Vysokou polohou vchodu a vrecovitým charakterom vzniká osobitná cirkulácia vzduchu:
V zimnom období vniká studený vzduch z povrchu do podzemia a ako ťažší vytláča ľahší teplejší vzduch a zároveň ochladzuje
steny jaskyne. V zimnom období klesá teplota až na -5 °C. Oteplenie nastáva iba v letnom období, keď priestormi medzi
prepadliskom Duča a vchodom do jaskyne prúdi teplejší vzduch. Tak nastáva čiastočná cirkulácia vzduchu, a preto nemožno
hovoriť o čistom statickom type jaskyne, ale o type staticko-dynamickom. Najlepšie podmienky pre tvorbu ľadovej výzdoby
sú v jarnom období, keď povrchové vody prechádzajú puklinami a v priestoroch namŕzajú v podobe rozmanitých útvarov.
Miestami sa vplyvom sublimácie utvára i povlak námrazy, čo dodáva podzemným priestorom osobité čaro. >>> Z dôvodu
nedostatku času pokračujeme modrou značkou ďalej do osady Dobšinská Ľadová jaskyňa. V osade pokračujeme vpravo
červenou značkou smerom Stratená. Postupujeme asfaltovou cestou dole Stratenskou dolinou. Okolo cesta miestami sa
ukazujú pekné vápencové skaly. Za tiahlou pravotočivou zákrutou vľavo sa ukazujú vysoké skalné steny Srnčích skál.
Po čase prichádzame k ústiu Stratenského cestného tunela, vľavo zabočuje Hnilec ktorý preteká najznámejším úsekom
doliny Stratenskou tiesňavou zovretou skalnými stenami, pomedzi ktoré meandruje Hnilec. Po celej dĺžke ju lemujú skalné
zrázy okolitých vrchov. Umelá cesta touto tiesňavou s trinástimi mostmi bola vybudovaná už v roku 1840, pričom z
východu, od Stratenej, ju uzatvárala charakteristická skalná brána, ktorá bola zničená pri výstavbe cestného tunela.
Tiesňava ostala zachovaná aj preto, lebo z nej bola vylúčená automobilová doprava, ktorá bola presmerovaná do
cestného tunela. Prechádzame starou asfaltovou cestou okolo Hnilca tiesňavou. Z dna Hnilca vystupujú kolmé skalné
steny, v skalnom dne sa nachádza niekoľko nádherných mís. Vychádzame z tiesňavy pred cestným tunelom kde
pokračujeme vľavo do Stratenej. Pred tunelom je nádherné hrdlo doliny. Vľavo nad obcou sa ukazujú nádherné
Srnčie skaly. Vchádzame do obce ktorá je roztiahnutá okolo cesty a Hnilca. V krčme si dáme dobré čapované pivo a
pokračujeme na ŽSR Stratená. V obci je okolo cesty viacero novo opravených penziónov.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-