KST Krompachy | 19. Stratená - Dob. Ľad. jaskyňa

Dňa 4.6.2005 uskutočnila sa turistická akcia.

Prechod Slovenským Rajom - Stratená.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : ŽSR Dedinky – Dedinky – Stratená – Dobšinská ľadová jaskyňa – Stratenská dolina – Stratená

Dĺžka trasy : 15,5 km Prevýšenie : 300 m Čas trasy podľa mapy: 5 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Muller, Mullerová, Čupaj, Čupajová, Olšavský, OLšavská,Gengeľ

Turistická mapa SLOVENSKÝ RAJ č.124 Turistický atlas list č. 136, 137

Popis trasy :

Trasu začíname na ŽSR Dedinky zelenou značkou do obce Dedinky. Pustíme sa vľavo okolo trati, po chvíli zabočíme

vľavo a pokračujeme po hrádzi vodnej nádrži Palcmanská Maša. <<< Palcmanská Maša je najväčšia vodná nádrž na

území Slovenského raja, vytvorená na hornom toku rieky Hnilec, v kotlinovitom rozšírení údolia pod južnými skalnatými zrázmi

Geráv. V roku 1948 sa na základe návrhu švajčiarskej firmy Motor-Columbus a podľa projektu Hydroprojektu Bratislava

začalo s výstavbou vodného diela Dobšiná, ktoré je situované v západnej časti Volovských vrchov v povodí Hnilca a Slanej,

na juhovýchodnom okraji Slovenského raja. Postupne sa budoval privádzač z akumulačnej nádrže Palcmanská Maša

na rieke Hnilec do vodnej elektrárne vo Vlčej doline. Práce pokračovali výstavbou priehrady a hydrocentrály vo Vlčej doline

a výstavbou priehrady Palcmanská Maša. Práce na výstavbe priehrady sa začali výkopom stavebnej jamy pre stredn

é bloky v auguste 1950. Vodná nádrž je dôležitou súčasťou energetického systému. Voda z nej sa odvádza na juh

tunelom popod Dobšinský kopec do Dobšinej, jeho dĺžka je 2713 m s výškovým rozdielom 269 m. Plocha je približne 85 ha.

Prečerpávacia vodná elektráreň Dobšiná je prvou väčšou prečerpávacou vodnou elektrárňou na Slovensku. V prevádzke

je už od roku 1953. Po rekonštrukcii v roku 2003 sa jej výkon zvýšil na 2x 12 MW. Zaujímavosťou je, že voda je prevádzaná

z povodia Hnilca do povodia Slanej. Na jej brehoch vyrástli ubytovacie, športové a rekreačné zariadenia. Priamo na jazere

sú umiestnené zariadenia rybného hospodárstva. >>> Je nádherné slnečné počasie s minimálnou oblačnosťou. Z hrádzi

sa pred nami rozprestiera hladina vodnej nádrži, v pozadí pod Gačovskou skalou leží obec Dedinky. Vľavo sa nachádza ústie

Stratenskej doliny do vodnej nádrži. Postupujeme cestou okolo vodnej nádrži. Prichádzame od obce Dedinky.

<<< Obec Dedinky vznikla v roku 1933 zlúčením baníckych osád Štefanovce a Imrichovce. Avšak prvá písomná zmienka

o Štefanovciach je už z roku 1380, ktoré boli v 18. storočí ako majetok rodu Csakyovcov rozdelené medzi bratov Štefana

a Imricha, aby sa v roku 1933 spojili a vytvoril obec Dedinky. Pôvodnými obyvateľmi dnešných Dediniek boli baníci, ktorí

v okolitých horách vyhľadávali a ťažili medené a železné rudy. K baníkom sa prisťahovali drevorubači, uhliari a spracovatelia

vyťažených rúd, ktorí ich tavili a spracovávali v tzv. mašách a hámroch. V roku 1960 bola k obci pripojená jej dnešná

miestna časť Dobšinská Maša, pôvodne osada mesta Dobšiná. >>> Vpravo sa nachádza údolná stanica sedačkovej

lanovky na Geravy. Vľavo cez vodnú nádrž sa nachádza Dobšinská Maša miestna časť Dediniek. Z obce pokračujeme

červenou značkou smerom Stratená. Vstupujeme do lesa a po krátkom výstupe vychádzame na svah nad vodnou nádržou

ktorá v týchto miestach sa tiahne úzkou dolinou k Stratenskej Píle. V pozadí je vidieť vrchol Havranej skaly. Schádzame

na lúku ktorá sa tiahne okolo prítoku Hnilca. Lúka je zakvitnutá rozmanitou a nádhernou kvetenou. Prechádzame

Stratenskou pílou, nádherným a malebným zákutím Hnilca. Pokračujem proti toku Hnilca do Stratenej. <<< Dnešná

malebná horská obec ležiaca v juhozápadnej časti Slovenského Raja Stratená, v staršej slovenčine a v ľudovej reči

Ztracena, maďarsky Sztracenahuta, nemecky Verlorenseifen, má pravdepodobne názov od potoka Strateník, tečúci

cez Vonjarky popri ceste na Dobšinú, ktorý sa odrazu stráca a objavuje sa opäť asi vo vzdialenosti 2,5 km neďaleko

Dobšinskej Maše. K názvu iste prispela aj skutočnosť, že v minulosti sa povyše Stratenej stráca l aj Hnilec.

Stratená - pôvodne banícka osada v doline rieky Hnilec. Stratená, ako samostatná obec vznikla pravdepodobne

len v 18. storočí. Obec je známa vysokými pecami, ktoré postavili r. 1783 Csakyovci. Neskôr prešli do vlastníctva

Coburgovcov. Posledná vysoká pec pracovala do r. 1927. Obyvateľstvo sa zaoberalo ťažbou dreva, stavbou okolitých

tunelov a prácou vo vysokých peciach. V obci sa dodnes zachovali zvyky, oslavy SNP a oslobodenia obce. V kaplnke,

postavenej okolo r. 1800 sa nachádzala drevená plastika Márie Magdalény z dielne Majstra Pavla z Levoče. Dnes je

umiestnená v rímskokatolíckom kostole. >>> V strede obce odbočíme vľavo modrou značkou smerom

Dobšinská ľadová jaskyňa. Po prejdení Hnilca sa otočíme a pred nami sa ukazujú nádherné Sokolie skaly. Postupujeme

dolinou, po čase prechádzame časťou Tiesňavy až prichádzame k smerovníku Pod Hanesovou, kde odbočíme vpravo

do strmého kopca. Prechádzame okolo menšej jaskyne aby sme lesom zostúpili k vchodu Dobšinskej ľadovej jaskyni.

<<< Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Stratenskej hornatine, na severnom svahu vápencového vrchu Duča

v Národnom parku Slovenský raj. Vchod do jaskyne, ktorý leží vo výške 970 m n. m. boll známy oddávna ako

„Studená diera“. Do spodných častí jaskyne prvýkrát prenikol kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi za pomoci svojich

priateľov G. Langa a A. Megu 15. júna 1870. Verejnosti bola jaskyňa sprístupnená už rok po jej objavení a roku 1887

bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená. Z celkovej dĺžky jaskyne 1 232 m ( alebo 1 483 m ) je verejnosti

sprístupnený okruh dlhý 475 m. Podzemné priestory vznikli mechanickou a chemickou činnosťou vôd Hnilca v svetlosivých

vápencoch stredného triasu (wettersteinské vápence), ktoré ležia, tak ako v celom Slovenskom raji, na nepriepustných

spodnotriasových bridliciach. Vlastný jaskynný priestor vznikol korozívnou činnosťou presakujúcej vody a jaskyňa má v

základných črtách normálny krasový charakter. Rieka Hnilec svojou erozívnou činnosťou, často za pomoci unášaných

okruhliakov patriacich až ku komplexom Kráľovej hole, premodelovala podzemné priestory a čiastočne utvorila priaznivé

predpoklady pre prepadávanie povál a skalné rútenia. Tieto deje utvorili i vlastný priestor jaskyne s osobitným

mikroklimatickým režimom. Dnešné priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne boli pôvodne spojené so Stratenskou jaskyňou.

Osamostatnili sa až po zrútení jaskynného stropu, keď ich sutinový zával oddelil od ostatných častí systému a čiastočne

uzavrel cirkuláciu vzduchu. Jaskyňa tým nadobudla tvar vrecovitej dutiny širokej 180 m a hlbokej 70 m s jedným otvorom

na povrch, čo bolo príčinou vzniku osobitých mikroklimatických pomerov a jej zaľadnenia. Zaľadnenésú len vstupné časti

jaskyne, kam má prístup prechladený vonkajší vzduch. Zadné a spodné priestory sú bez ľadu so zvetranými kvapľovými

útvarmi. Vstupný priestor predstavuje 180 m širokú podzemnú dutinu, klesajúcu od vchodu 30 - 40° na juhovýchod do

hĺbky 70 m. Nahromadený ľad v nej vytvoril niekoľko samostatných častí, ako Malú sieň, Veľkú sieň, Zrútený dóm,

Ruffínyiho koridor a Prízemie s ľadopádom. Najväčší priestor jaskyne tvorí Veľká sieň elipsovitého tvaru, ktorá je dlhá 72 m,

široká v strede 42 m a vysoká 7 až 10 m. Najväčší ľadový stĺp zvaný Studňa meria 9 m. Dobšinská ľadová jaskyňa je

typom staticko-dynamickej jaskyne. Vysokou polohou vchodu a vrecovitým charakterom vzniká osobitná cirkulácia vzduchu:

V zimnom období vniká studený vzduch z povrchu do podzemia a ako ťažší vytláča ľahší teplejší vzduch a zároveň ochladzuje

steny jaskyne. V zimnom období klesá teplota až na -5 °C. Oteplenie nastáva iba v letnom období, keď priestormi medzi

prepadliskom Duča a vchodom do jaskyne prúdi teplejší vzduch. Tak nastáva čiastočná cirkulácia vzduchu, a preto nemožno

hovoriť o čistom statickom type jaskyne, ale o type staticko-dynamickom. Najlepšie podmienky pre tvorbu ľadovej výzdoby

sú v jarnom období, keď povrchové vody prechádzajú puklinami a v priestoroch namŕzajú v podobe rozmanitých útvarov.

Miestami sa vplyvom sublimácie utvára i povlak námrazy, čo dodáva podzemným priestorom osobité čaro. >>> Z dôvodu

nedostatku času pokračujeme modrou značkou ďalej do osady Dobšinská Ľadová jaskyňa. V osade pokračujeme vpravo

červenou značkou smerom Stratená. Postupujeme asfaltovou cestou dole Stratenskou dolinou. Okolo cesta miestami sa

ukazujú pekné vápencové skaly. Za tiahlou pravotočivou zákrutou vľavo sa ukazujú vysoké skalné steny Srnčích skál.

Po čase prichádzame k ústiu Stratenského cestného tunela, vľavo zabočuje Hnilec ktorý preteká najznámejším úsekom

doliny Stratenskou tiesňavou zovretou skalnými stenami, pomedzi ktoré meandruje Hnilec. Po celej dĺžke ju lemujú skalné

zrázy okolitých vrchov. Umelá cesta touto tiesňavou s trinástimi mostmi bola vybudovaná už v roku 1840, pričom z

východu, od Stratenej, ju uzatvárala charakteristická skalná brána, ktorá bola zničená pri výstavbe cestného tunela.

Tiesňava ostala zachovaná aj preto, lebo z nej bola vylúčená automobilová doprava, ktorá bola presmerovaná do

cestného tunela. Prechádzame starou asfaltovou cestou okolo Hnilca tiesňavou. Z dna Hnilca vystupujú kolmé skalné

steny, v skalnom dne sa nachádza niekoľko nádherných mís. Vychádzame z tiesňavy pred cestným tunelom kde

pokračujeme vľavo do Stratenej. Pred tunelom je nádherné hrdlo doliny. Vľavo nad obcou sa ukazujú nádherné

Srnčie skaly. Vchádzame do obce ktorá je roztiahnutá okolo cesty a Hnilca. V krčme si dáme dobré čapované pivo a

pokračujeme na ŽSR Stratená. V obci je okolo cesty viacero novo opravených penziónov.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Smerovník Dedinky - ŽSR.

Na hrádzi vodnej nádrži Palcmanská Maša.

Vodná nádrž Palcmanská Maša. Vľavo je Dobšinská Maša miestná časť Obce Dedinky. Vpravo je Gačovská skala.

Informačna mapa okolia vodnej nádrži Palcmanská maša.

Na svahu nad vodnou nádržou Palcmanská maša.

Flóra na lúke smerom k Stratenskej píle.

Chata Lesanka v údoli Hnilca smerom k Stratenskej píle.

Obec Stratená, chvíľka oddychu.

Smerovník v obci Stratená.

Sokolie skaly nad obcou Stratená.

Ťiesňavy pod Hanesovou.

Smerovník Pod Hanesovou.

Jaskyňa na modrej značke pod Dučou.

Vchod do Dobšinskej ľadovej jaskyne.

Informačná tabuľa náučného chodníka k Dobšinskej ľadovej jaskyne.

Došinská Ľadová jaskyňa - parkovisko.

Stratenská dolina - cestný tunel.

Informačná tabuľa NPR Stratená.

Smerovník v Stratenskom kaňone.

Stratená - ŽSR.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Slovenský raj / Stratenská dolina /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.