KST Krompachy | 20. Zejmarská roklina -Geravy

Usporiadateľ : KST Letanovce

Turistická mapa SLOVENSKÝ RAJ č.124 Turistický atlas list č. 137

Popis trasy :

Trasu začíname na ŽSR Mlynky. Počasie aj keď je pod mrakom je pomerne teplo. <<< Obec vytvorená z pôvodných

baníckych osád Spišskej Novej Vsi - Mlynky, Palcmanská Maša, Prostredný Hámor, Biele Vody, Havrania dolina, Rakovec,

Sykavka, ležiacich v údolí Hnilca. V baniach v chotári osád sa dolovala medená a železná ruda. Začiatkom 19.storočia v

Palcmanskej Maši podnikatelia Leopold a Samuel Palcmanovci postavili vysokú pec a hámre. Významná baňa bola na

Bielych vodách. V obci až do roku 1963 pracoval samostatný banský závod. Roku 1966 sa banské podnikanie v obci

ukončilo. V súčasnosti z Mlynkov vyrástlo najvýznamnejšie stredisko zimných športov v Slovenskom raji. Na severných

svahoch Kruhovej je vybudovaná sústava lyžiarskych vlekov a zjazdových tratí, v doline Bielych vôd lyžiarsky vlek, a

štandardné bežecké trate. V osade Biele Vody pôsobil v rokoch 1931 až 1933 ako učiteľ Ján Nálepka (pamätná tabuľa

na budove bývalej školy). Sú po ňom pomenované vodopády v Zejmarskej rokline. >>> Ulicou bez značenia prechádzame

obcou Prostredný Hámor na hlavnú cestu, kde pokračujeme vľavo. Po chvíli odbočíme vpravo cestou ktorá odbočuje z

hlavnej cesty smerom Biele Vody. Postupujeme asfaltovou neznačenou cestou. Pred Bielou Vodou sa vľavo nachádzajú

lyžiarske vleky, postupne pribúdajú chalupy, rekreačne a turistické chaty. Zľava prichádza červená značka z obce Dedinky

smerom na smerom sedlo Čertová hlava. Pokračujeme červenou značkou až do ústia Zejmarskej rokliny kde pokračujeme

vľavo modrou značkou. <<< Zejmarská roklina je jediná sprístupnená tiesňava v južnej časti Slovenského raja vytvorená

potokom, ktorý steká z planiny Geravy. Potok, ktorý ňou preteká, ústi do Hnilca pod osadou Mlynky - Biele Vody. Roklina

sa vyznačuje výrazným členitým reliéfom s množstvom brál, previsov a skalných stupňov s niekoľkými vodopádmi v

juhovýchodnom úbočí planiny Geravy (830 až 1 070 m). Prameňom potoka pretekajúceho roklinou je mohutná vyvieračka

– Zejmarská studňa. Potok vytvára niekoľkostupňovú sústavu vodopádov pomenovanú na počesť kpt. Jána Nálepku

(hrdina z bojov v Rusku počas 2. svetovej vojny), ktorý pôsobil v osade Biele Vody ako učiteľ. Rastú tu jedľové bučiny

a jaseňové javoriny s výskytom chránených druhov rastlín (poniklec slovenský, jelení jazyk celistvolistý). Tiesňavu

sprístupnili v roku 1963 jednosmerným turistickým chodníkom vedúcim proti toku potoka. >>> Prechádzame roklinou

ktorej dno prudko stúpa už od ústia. Aj napriek tomu že je dosť vody, postupuje sa dobre, chodník je dobre schodný.

Prichádzame k prvému kovovému rebríku ktorým prekonáme nižšiu skalnú stenu a sme už pod niekoľkostupňovou

sústavou vodopádov pomenovanú na počesť kpt. Jána Nálepku. Rebríkmi sprava obchádzame vodopády. Nad vodopádmi

je odbočka vpravo na skalnú vyhliadku odkiaľ je výhľad na lyžiarske svahy nad Mlynkami. Dno záveru rokliny je veľmi

skalnaté, ale dobre prechodné. Pomaly prichádzame k záveru rokliny a za posledným rebríkom, krátkym úsekom lesa

vychádzame na planinu Geravy k vratnej stanici sedačkovej lanovky. Aj keď je stále vysoká oblačnosť, je dosť teplo.

Reštaurácia je otvorená, preto sa občerstvíme vnútri. Miestnosť je pekne opravená s množstvom zvieracích trofejí.

Od reštaurácii ktorá je zároveň aj vrcholovou stanicou sedačkovej lanovky pokračujeme červenou značkou smerom

na Malú Poľanu. Prechádzame rozsiahlymi lúkami smerom na Suchý vrch. Značka vedie lesnými cestami a chodníkmi

z ktorej nie sú žiadne výhľady. Pod Suchým vrchom už začalo drobné pršať. Po čase prechádzame rozsiahlou lúkou pri

bývalej horárni Glac, pri smerovníku odbočíme modrou značkou smerom k ústiu Suchej Belej. <<< Slovenský raj je

horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí

Slovenska. Z geomorfologického hľadiska leží v severovýchodnej časti SlovenskéhoRudohoria a juhovýchodnej časti

Fatransko-tatranskej oblasti. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je

jedným z deviatich národných parkov na Slovensku. Je charakteristický členitým terénom - roklinami, potokmi s

vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj

technickými pomôckami. Najvyššie vrchy sú Veľká Knola (1 266 m n. m.) a Havrania skala (1 157 m n. m.). Najnižšie

miesto je v bode, kde Hornád opúšťa park 466 m n. m. >>> Po čase prechádzame rozsiahlou lúkou na Malej Poľane.

Stále drobné mrholí. Ak sa otočíme južným smerom je vidieť vrchol Havranej skaly. Postupujeme asfaltovou cestou

k záveru Suchej Belej. Pri prístrešku je už tradičné miesto oddychu. Od záveru Suchej Belej pokračujeme žltou značkou

Pod Vtáčim hrbom kde zabočíme vpravo červenou značkou na Kláštorisko. Prechádzme lesom z ktorého nie sú žiadné

výhľady. Pri schádzani dole lesom pred Kláštoriskom vpravo sa nachádza roklina Veľký Kyseľ ktorá bola zatvorená

z dôvodu požiaru. Okolo chatiek ktoré sa nachádzajú vľavo prichádzame na rozsiahlu lúku na Kláštorisku. Zabočíme

vľavo dole lúkou k zrúcaninám Kartuziánskeho kláštora v ktorých priestoroch sa podávalo občerstvenie účastníkov

prechodu. <<< História kláštora siaha až do 13. storočia. V jeho druhej polovici sa na tej istej planine, na ktorej dnes

stoja pozostatky Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša pred nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za záchranu, ktorú im

Letanovská skala ponúkla, rozhodli sa vystavať tu kostol. Neskôr boli na toto miesto pozvaní kartuziáni, ktorí tu založili

svoj kláštor. Rád kartuziánov založil mních sv. Bruno roku 1084 vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi prísne:

celoživotná mlčanlivosť, zákaz vstupu žien do kláštora (jedinú výnimku mala mecenáška Hedviga) či život v celách

– malých domčekoch so záhradkou. Hlavnou náplňou práce kartuziánov bolo prepisovanie kníh, o čom svedčia

archeologické nálezy. Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej práci udržovali chod kláštorného komplexu ako samostatnej

jednotky. Sami si dopestovali väčšinu potrebných plodín. Prijímali pocestných i duševne chorých, ktorých liečili najmä

izoláciou od okolitého sveta. Bohužiaľ, z rovnakého dôvodu, ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska, bolo toto posvätné miesto

zničené. Veľmi dobrá obranná poloha sa zapáčila najskôr husitom a neskôr bratríkom. Spišská župa bola nútená

roku 1543 kláštor zničiť. >>> Dáme si dobrý guláš a prezrieme si sčasti opravené zrúcaniny kláštora. Z Kláštoriska

pokračujeme červenou značkou smerom Letanovský mlyn. Od smerovníka zabočíme cez lúku k záveru Kláštornej rokliny,

ďalej vpravo lesnou cestou. Vpravo sa nachádzajú súkromné chatka s chatou horskej služby. Miestami vďaka polomom

je výhľad do Hornádskej kotliny a na Vysoké Tatry inak z chodníka nie sú výhľady. Chodník vedie spočiatku širokou lesnou

cestou, neskôr pokračuje úzkym miestami veľmi strmým chodníkom, ktorý na mnohých miestach má hladké skalné

podložie, preto je pri zostupe zvýšiť opatrnosť. Schádzame do Prielomu Hornádu pri Kamennom moste v Letanovskom mlyne.

<<< Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany.

Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m

výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami

Slovenského raja. Predchodca Hornádu na konci mladšieho neogénu tiekol po plochom dne dnešnej Hornádskej kotliny

približne o 150 m vyššie. V období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr sa územie Slovenského raja začalo zdvíhať,

kým dno Hornádskej kotliny klesať. Hornád sa začal zarezávať do podložia svojho toku a tak vznikol nielen on, ale aj naň

nadväzujúce prítoky ( Lesnica, Veľká Biela voda, Biely potok ) s menšími prítokmi s vodopádmi a kaskádami, ktoré do nich

stekajú zo svahov planiny Glac. Prvý prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906.

V júli 1906 sa B.Hajtsch a L.Hajtsch na primitívnej plti splavili tokom Hornádu od Hrabušíc / Hrdlo Hornádu / po Smižany /

vyústenie Hornádu pri Smižanskej Maši /. Prielom Hornádu nebol po celej svojej dĺžke priechodný. Až roku 1960 sa začalo

s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby".

Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách,

140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok. Pre turistov je sprístupnený v celej dĺžke. Prechod je možný oboma smermi.

V zime je možný prechod Prielomu Hornádu po zamrznutej hladine Hornádu. Prielom Hornádu je súčasťou národnej

prírodnej rezervácie rovnakého mena. Dolným úsekom doliny Hornádu vedie 15 km dlhá trasa náučného turistického

chodníka Prielom Hornádu s 11 informačnými tabuľami. Zimný prechod Prielomom Hornádu má neopakovateľné čaro.

V prípade slnečného počasia turisti majú jedinečnú príležitosť pozorovať hru svetla prechádzajúceho modrastými cencúľmi,

ktoré miestami dosahujú rozmery najväčších barokových organov so stovkami ľadových „píšťal“. Horným úsekom vedie

Chodník Horskej služby Prielomom Hornádu. Chodník je vybavený viacerými technickými pomôckami umožňujúcimi ľahko

a bezpečne prekonať všetky náročné úseky. Viac ako 4 km dlhá trasa chodníka je zabezpečená reťazami (374 m),

lanom (26 m), železnými stúpadlami (164 ks), opornými skobami (15 ks) a drevenými lávkami (85 m). Najatraktívnejšie

sú úseky, na ktorých turisti kráčajú po železných stúpadlách zapustených do skaly priamo nad hladinou rýchlo tečúceho

Hornádu. >>> Prechádzame vľavo cez nový kamenný most a vpravo pokračujeme červenou značkou smerom Letanovce.

Prechádzame úzkou dolinkou ktorá vedie lesom, po chvíli vystúpime z lesa, prechádzame okolo rómskej osady. Tu je

potrebné si dávať pozor z dôvodu obťažovanie. Prechádzame poľnou cestou, popod železničnú trať vchádzame do

obce Letanovce. <<< Stará slovenská obec, pôvodne majetok Spišského hradu. Doložená je z roku 1250 ako Lethon,

z roku 1280 ako Letun, z roku 1299 ako Lapis Refugii, z roku 1307 ako Lapis Leton, Letong, z roku 1319 ako

Locus Refugii seu Letenkew, Letonkew, z roku 1773 ako Letanowcze, z roku 1786 ako Letanowce, maďarsky Letánfalu,

Létánfalva, nemecky Lettensdorf. V roku 1259 ju Belo IV. daroval spišskému prepoštovi aj s dávkami, v roku 1279

Ladislav IV. spišskej kapitule. Podľa tradície sa v chotári na Skale útočišťa zachránilo v roku 1241 obyvateľov z okolia

pred Tatármi, preto v roku 1299 prepošt Jakub daroval obec kartuziánom. V rokoch 1305-1307 postavili na Skale

útočišťa kláštor, známy vynikajúcim skriptóriom. V roku 1436 kláštor vyhorel, v roku 1543 ho Levočania zborili a

Letanovce pripadli spišskej kapitule. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V obci sa nachádza kostol rímskokatolícky,

pôvodne neskororománsky z polovice 13. storočia, prestavaný v 14. storočí, zbarokizovaný v 18. storočí. >>>

Trasu ukončíme na ŽSR Letanovce.

-

Mapa trasy :

-

Výškový profil trasy :

-

Mlynky Prostredný Hamor.

-

Smerovník v ústi Zejmarskej rokliny - Mlynky Biela Voda.

-

Ústie Zejmarskej rokliny -Mlynky Biela Voda.

-

Prvý rebrík v Zejmarskej rokline tesne za ústim.

-

Zejmarská roklina pod Nálepkovými vodopádmi.

-

Nálepkov vodopád.

-

Obchádzaka Nálepkového vodopádu.

-

Rebríky okolo Nálepkového vodopádu.

-

Vodopád vo vrchnej časti rokliny.

-

Vodopád vo vrchnej časti rokliny.

-

Geravy - vrcholova stanica sedačkovej lanovky. Najlepší priateľ človeka nás prišiel privítať, len súdok zabudol doniesť.

-

Geravy - vrcholova stanica sedačkovej lanovky.

-

Smerovník pri vrcholovej stanici sedačkovej lanovky.

-

Najlepší prietelia čakajú na občerstvenie.

-

Interier reštaurácia vo vrcholovej stanici lanovky s ukážkami poľovníckych trofejí.

-

Interier reštaurácia vo vrcholovej stanici lanovky s ukážkami poľovníckych trofejí.

-

Smerovník a informačná tabuľa v niestach bývalej horárne Glac.

-

Smerovník a informačná tabuľa v niestach bývalej horárne Glac.

-

Malá Poľana.

-

Kláštorisko - Kartuziánsky kláštor.

-

Kláštorisko - Kartuziánsky kláštor, podanie gulášu organizátorom turistického prechodu.

-

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Slovenský raj / Zejmarská roklina /

Fotogaléria – Slovenský raj / Glacká cesta /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /

-

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

-

Správca web stránky nie je ich autorom.

-

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.